Sklamanie z pohlavia dieťaťa: Ako sa s tým vyrovnať?
Ahojte, mam doma dve dievcata. Uz pri prvej som chcela chlapca - nevydalo. Druhy krat rovnaky scenar. Deti mam uz vacsie ale este aj teraz mavam den, kedy si poplacem, ze toho vysnivaneho chlapca nemam. Rovnako som oplakala aj vsetkch chlapcov, ktory sa narodili kamaratkam. Je to normalne? Kazdy pise, ze po porode sa hned zmieril s pohlavim. Ja svoje deti milujem a som za ne velmi vdacna ale niekedy zostanem taka smutna, ze mi to s tym chlapcom nevyslo. Nedokazem to ani nikomu povedat. Vsetci si myslia, ze som rada za dievcata.
Ja si práve myslím, že si normálna. Máš nejakú túžbu, ktorá sa ti nesplnila a cítiš prirodzene sklamanie. Nie je to nevďačnosť za to, že máš ,,len” dcéry, len je to proste nesplnená túžba a ty premýšľaš, aké by to bolo mať syna. Problém je v tom, že si musíš uvedomiť svoje možnosti. Či tej túžbe budeš venovať zbytočné myšlienky a to sklamanie sa bude opakovať a prehlbovať. Či tu túžbu vieš zrealizovať, aby si nezažívala opakovane tieto pocity (zhodnotiť, či chcete ďalšie dieťa, prípadne adopcia). A ak nie, tak tu túžbu prestať v mysli podporovať a prijať realitu, že už asi nebudeš mamka syna. A uvedomiť si, že ti to absolútne neuberá na hodnote, že si mamka dvoch úžasných dcér. Prípadne si skús predstaviť, čo by sa asi tak zmenilo v tvojom živote, kedy tam bol syn, či by ,,jeho existovaním” bola tvoja túžba naplnená a či to nepramení aj z niečoho iného. Skúmaj svoje myšlienky, prečo ich máš a k čomu ťa vedú. Byť otrokom myšlienok, ktoré prerastajú do nekontrolovateľných túžob nie je dobré. Možno zistíš, že más vsugerovanú nejakú predstavu od iných ľudí, z detstva a to si niekedy nevedome prenášame do dospelosti. Raz som počula výrok od jednej známej, že keď porodila syna, konečne sa cítila ako žena. Myslím, že naša hodnota či ženy, či muža nepramení z takýchto vecí. No však niekto ma svoju identitu založenú na postavení v práci, akú ma kariéru, plat, materiálne veci, niekto v deťoch a toto nastavenie je chybné. Skús nad tým porozmýšľať.
@tenerifka Ahoj, ja som Tamara a od puberty som túžila mať raz syna 😎 ....tak, a už jednu poznáš 😄 každopádne, aj by ma zaujímalo, kde sa to vo mne vzalo, nemám pre to logické vysvetlenie, nikdy som to nevedela zdôvodniť 😅
@nyusika Zdravie dieťaťa tiež nedokážeme ovplyvniť a predsa si po zdravom dieťati dovolia túžiť aj nesebestredne osoby 🙂)
Ale ja neobhajujem neľúbenie svojich detí, lebo nemajú pohlavie, aké som si priala. To už je smutné. Ale ako ľudia máme predsa rôzne pocity, aj všelijaké negatívne, aj tabu, ktoré si ani pred sebou nechceme pripustiť a predsa ich máme. Aj sklamanie. A aj také pocity treba prijať a spracovať. Nebudem obviňovať niekoho za to, že niečo cíti, obviňovať ho môžem len za jeho správanie.
@mironka ja mám takto manžela🙈veľa šťastia budúcej manželke🤣(prosím neber to v zlom ale s humorom,mám tri švagrinej🙈)
Joj mrzi ma ze to takto citis, ta trauma z detstva v tom hra urcite velku rolu… ked mate moznost, adoptujte si 🖤 spravite krasny dobry skutok a aj tvoja tuzba bude naplnena. Ale samozrejme prediskutuj to s psychologickou, ked sa pre taky vazny krok ako je adopcia rozhodnes, musis mat jasno v tom, ze je to zo spravnych dovodov a nie preto, aby si zaplatala nejaku svoju ranu, lebo to vobec nemusi pomoct s budes sa trapit nadalej…
Byť viac vďačná, nie všetko čo silíš vždy vyjde a v tomto je to buď si adoptuješ alebo vymeníš chlapa kvôli zvláštnej túžbe
Z vlastnej skúsenosti môžem napísať,že to prejde keď si uvedomíš aké skvelé dcéry máš,ako Ti pomáhajú a môžeš sa na nespolahnúť. Pozri sa okolo seba aké sú vzťahy medzi matkou a synom. Nie vždy sú tie vzťahy najlepšie, plné porozumenia a pohody či úcty. Uvidíš,že príde čas keď budeš rada a už nebudeš cítiť ľútosť, že si ako dar dostala dievčatá.
moja mama nam povedala, ze tuzila po 3 synoch a ma 2 dcery.. ale ze nelutuje.. a teraz ma 4 vnukov 🤣 ja som tiez tuzila po 2 dcerach a mam len jedneho syna ale zmierila som sa s tym.. verim, ze budem babka dievcatiek 🥰 ale aj keby nie, vsetko je tak ako ma byt.. ty sa kludne vyplac.. natom nic nie je, prosto tuzba - predpokladam od mala, bola chlapcek.. ja som bola roky smutna z toho, ze moj syn je jedinacik a aj teraz mi to pride luto, ked sa stazuje ze nema brata.. chapem ho! ja som takto vzdy v tazkych chvilach mala segru.. on ma len nas.. no taky je zivot.. neboj aj tebe bude chlapcek dopriaty, len asi v inej podobe.. ❤️
Neodcudzujem, každý máme asi nejaké sny o naších deťoch a môže byť sklamajúce ak sa nevyplnia. Na druhej strane je rozdiel, či sa ti nevyplní želané pohlavie alebo keď maš dieťa, čo sa narodí s poruchou, alebo ako u naších známych, keď zomrie v prvých týždňoch života. My ideme na pohreb už druhému dieťatku z nášho okruhu známych a popravde, vtedy človeku veľmi rýchlo dopne na čom naozaj v živote záleží a ver, že pohlavie dieťatka to naozaj nieje
ja poviem len svoju skusenost - mam jednu dceru, a velmi problemove tehotenstvo - v polovici tehotenstva na utz mi lekarka povedala, ze ma male znaky genetickeho syndromu, mali sme prist na kontrolu o tyzden, prisli sme tam, uz nam povedala za na 90% je v poriadku, ale..zistila, ze ma rozsirenu oblickovu panvicku, tak som tam zacala chodit na kontroly, na ktorych sa postupne zistilo, ze jej oblicka nepracuje spravne, kym sa narodila, nefungovala jej uz vobec. Okrem toho v 29tt sa zistilo, ze je podvyzivena, kedze som mala slabe prietoky, poslali ma do nemocnice, kde som v 34tt cisarakom porodila 1,5kg dceru..domov sme sli po 11tyzdnoch v nemocnici, so siedmimi diagnozami (nastastie je ok, v podstate je dnes zdrave 12r dieta v sledovani niektorych specialistov)..za cely ten cas, som sa neodvazila ani len myslienkou stazovat sa na pohlavie, som len trpla aby bola ok..okrem toho pri tych kontrolach na specializovanom usg, som niekolkokrat bola svedkom toho, ako tam isli mamicky si dat zistit pohlavie a vysli s placom, ze dieta nie je v poriadku. Taketo zazitky ma naucili, ze mame byt vdacni, za to, co mame, uvedomovat si realne hodnoty a to je v tvojom pripade, ze mas dve zdrave deti, nie je to samozrejmost..vysnivala si si nejaku realitu a fixujes sa na nu, co ti podla mna len skodi
Mám staršieho syna a mladšiu dcéru. Môj syn nikdy nebol mojkáč a nikdy si nerozumel so svojím otcom. Muž tvrdil, že keď bude mať syna bude športovec aspoň futbal bude hrať ...vôbec...syn športy neznáša a v 20tich odišiel z domu bývať s priateľkou. Príde tak 2x do mesiaca, hoci by som pristála keby prišiel častejšie. Oveľa väčší mojkáč je dcéra, ocko na ňu nedá dopustiť a má ho omotameho okolo prsta. Som rada, že sú obaja zdraví (aj keď o syna som takmer prišla).
Nikdy som nechcela chlapcov, som šťastná, že mám dve dievčence....
Možete skúšať ďalej?
Jedným od nás sa podarilo opačné pohlavie iba na trinásty pokus 😉
Tak...ja som stále chcela dievča. Mám dvoch chlapcov. A keď niekto povie že buď vďačná že sú zdraví.....by som trhala. Môžem byť vďačná za to, že na Tom nie sú horšie ako sú....keď ti to pomôže plač 💙
Dakujem vsetkym co trochu pochopili.
To, ze mam nenaplnenu tuzbu po chlapcovi naozaj neznamena, ze nemilujem moje dievcata a nejsom stastna, ze su zdrave. Su moje vsetko a dala by som za ne zivot. Len ma proste obcas zamrzi, ze nemam aj to druhe pohlavie. Hlavne ked ma niekto blbe poznamky k tejto teme. Urcite si to aj viac berem tym, ze to nemam v sebe vysporiadane.
@pribinak decaky síce praskajú ale väčšina detí v nich nie sú právne voľné a teda neadoptovatelné😀 a ak si podá žiadosť,na zozname čakateľov bude roky. Samozrejme doba čakania sa zvyšuje s náročnými podmienkami,ktoré sú ľudia kladú(konkrétne pohlavie,iba biele dieťa,iba zdravé dieťa,iba do 1 roka,atď)
@chtoura_ba ale ale, keď tak túžim po vysnívanom synovi tak toto má nemôže odradiť
Však môže si vziat aj do pestunstva či nosky. Kto chce hľadá spôsoby kto nie dôvody
@pribinak ja iba reagujem na "decáky plne detí"😀 mám dvoch chlapcov,tiež by som chcela dievča ešte ale už je neskoro. Akože v živote by som si neadoptovala dieťa celkovo a už vôbec nie kvôli chýbajúcemu pohlaviu.
@chtoura_ba to si ty, nie každý je takto nastavený
Ja mam 3 synov 😂 3tie som tuzila mat velmi dievcatko,ked mi lekar a duplom amnio potvrdila ,ze to bude chlapec poplakala som si,no hormony 🤷 ale po porode ako som ho uvidela laska na prvy pohlad 🥰 som rada a vdacna,ze mam 3 zdrave deticky aj ked tam ta tuzba je ale snad sa dockam aspon vnucky 😂😂😂 je normalne ,ze zena tuzi mat vysnivane pohlavie a ked ho nema je sklamana ale to prejde 😀
@pribinak šak jasné,chápem.ale keby bola moja kamoška od adopcie ju tak odhovorím že dovi😀. Strašne riziko:prenatalne traumy, poruchy zapričinene závislosťami matiek v tehotenstve. nie všetky zistia hneď po narodení detí. Občas motyka vystrelí a zvládnu to super obidve strany ale väčšinou už v školskom veku a v puberte je to peklo.
@chtoura_ba lebo väčšina ľudí chce ,, dokonalé ,, detičky.
Moja známa s manželom vozičkárom si postupne brali z detského domova tri deti , všetkých zdravotne znevýhodnených
@chtoura_ba tak aj z vlastného dieťaťa môže vyrásť narkoman alkoholik flákač klamár ….
Ti ľudia ktorí si idu adoptovať dieťa alebo sa stanu pestúnmi sú vopred školení a aj upozorňovaní že v detskom domove neskončí dieťa dokonalých rodičov z dokonalej rodiny, ale deti často závislých ľudí bez domova ťažké psychiatrické diagnózy a pod ….
Ale mnohí ktorí si dieťa adoptujú sú štástni a výchovu žiadnu skvele
Moji rodičia boli rovnakí, zvlášť mama bola prepnutá. Že nie je plnohodnotná žena, ak “nedá” syna. Mňa už nechceli, narodila som sa im keď mali 44 a 45r, no neodvážili sa ísť na potrat, lebo čo ak by som bola syn? V tej dobe sa nerobili utz tak bežne ako teraz, mama absolvovala jeden tesne pred plánovanou sekciou a aj to som vraj bola “zle natočená” a pohlavie nezistili… Po pôrode ma vôbec nechcela, sedem dní som bola na detskom oddelení, potom ma jej pribalili domov. Doma sa o mňa starala hlavne 10r. sestra a otec. Neskôr, až do nástupu do školy ma oslovovala “on” a obliekala ma ako chalana. Môjho prvého syna si chcela privlastniť, stále naňho hovorila “kde je mama (ona)”, snažila sa rozbehnúť si laktáciu (zrazu! mňa nekojila ani deň) a stále ma zhadzovala, že dieťa malo dieťa (mala som 23r) a vytrhávala mi ho z rúk, lebo ona vie lepšie, čo s ním robiť. Po pár mesiacoch sme s bývalým odtiaľ doslova ušli a radšej bývali v podnájme. X krát mi povedala, ako mi závidí, lebo mám syna (teraz už dvoch) a prečo mám v živote také šťastie a ona nie, že som si to nijak nezaslúžila… atď atď. Vedela by som o tom román napísať. Ale takáto fixácia na jedno pohlavie bola už aj kedysi, nie je to nič novodobé…
@deninka233 preboha, tak to bolo už riadne psycho, to som ešte nepočula, to už fakt na psychiatra bolo 🧐
Som 3.dcera. Mam 37 rokov, otec už nežije. Otec chcel syna. A ja ako 3.dcera som bola už navyše. Do dnešného dňa to pociťujem. Keby som bola 1.dcera, som princezná. Ale keďže som tretia, cely život hľadám tú lásku od otca čo mi chýba, a mam chlapčenskú povahu.
Nechápem ale dobre no. Šak aj adoptuj chlapca. Ale podľa mám je to jedno čo ti doma behá zalezia ko to vychovas buď rada že si zdravé a raz sa dockas možno vnuka.