Tehotenstvo kamarátiek
Ahojte baby.Som tu čerstvá členka,predtým som tu len sem-tam nakukla.Teraz som v požehnanom stave cca 7týždeň.Budem mať 38 rokov a po bábätku som už dávno túžila.Všeličo som si musela preskákať,no zdaleka nie tolko ako možno niektoré z vás.Velmi vám všetkým snažilkám držím palce 🙂 Tento príspevok som vlastne založila aj pre snažilky aj pre tehulky.Zaujímalo by ma ako tie,ktoré sa snažíte dlhodobo otehotnieť,prijímate správu ak nejaká baba vo vašom okolí otehotnie.Ja sama zo svojej skúsenosti viem,že ma to niekedy zobralo,no nie preto,že by som nedopriala,jednoducho mi to prišlo lúto aj som závidela.A myslím,že vela žien je na tom podobne.Stále som sa snažila z toho čo najrýchlejšie dostať a taký čas som si povedala,že možno niekto tam hore má so mnou svoje plány,alebo že neprišiel môj čas.Teraz mám vo svojom okolí baby,ktorým sa tiež dlhodobo nedarí.Dokonca jednu s ktorou sme v približne rovnakom termíne mali podstúpiť insemináciu.Stále sme sa navzájom povzbudzovali a smiali na tom ako sa budeme pretekať s kočíkmi.Viem ako to prežívala ked jej otehotnela sestra,ako keby to jej urobila schválne.Ja som sa ju snažila utešiť,že viem aké to je a že sa nad to treba povzniesť a dopriať,potom bude aj nám dopriate.Ku mne bola príroda velkorysá a podarilo sa prirodzenou cestou.Dúfam,že všetko dobre dopadne.Mrzí ma len,že to naše kamarátsvo ochladlo,nemôžem si pomôcť,no zdá sa mi že mi úprimne nepraje.Som z toho trošku nešťastná.Pritom som ju utešovala,že niekto musel byť prvý(ona má o 10rokov menej).Ona má stále depky a si namýšľa,že je strašne zlý človek,preto jej nie je dopriate.Neviem ako jej pomocť,no nechcem ani sebe ubližovať,lebo si to tehotenstvo chcem užiť.možno potrebuje čas.Baby snažilky,velmi s vami súcitim,no nesmiete strácať vieru!zaujíma,či tu máte nejaká takúto skúsenosť a ako ste to znášali poprípade riešili🙂
Ja sa tiez snazim otehotniet uz tiez dost dlho, preskakla som uz v CAR-och vselico a spravy o tehotenstve v mojom okoli som najskor brala da sa povedat az tragicky, brala som to ako strasnu nespravodlivost, ze mne sa nedari, vela svojich kamaratstiev som tak aj pokazila az uplne prerušila. Teraz sa snazim aby ma to az tolko pokazde nevzalo, ale aj tak ma to vzdy niekde vo vnutri zaboli...a myslim si ze to tak bude dovtedy , kym sa otehotniet nepodari aj mne..Tym chcem povedat, ze chapem tvoju kamaratku a kym nepride aj jej cas, tak zrejme z tehotenstva niekoho ineho nebude od stastia skakat po strop, ale na tvojom mieste by som sa tym svoje vytuzene tehulkovanie nekazila.
ahoj - ja mám jednú veľmi dobrú kamaárku, s ktoru sa poznáme už od ZŠ, vydávala sa 2,5 roka predo mnou.....s manželom sa snažili o bábo, no doteraz sa im to nepodarilo, Keď som ja vydala a s manželom sme plánovali bábätko, tak sa tešila s nami, vždy mi hovorila ako veľmi sa teší, že možno budeme spolu kočíkovať.....no a ked som im v januári oznámila, že sa nám zadarilo, ostala ako oparená......sedeli sme v kavaiarni a ona celú jednu hodinu nič nepovedala, len tam odulená sedela, potom jej vlastný manžel dohovoril, že čo je taká, že sa s nikým nerozpráva, tak prišla ku mne, že ona sa tááák teší, že sa nám to podarilo....... no ja som bola strašne sklamaná z jej reakcia, myslela som si, že sa bude tešiť so mnou, keď mi vždy hovorila aká bude rada, ked otehotniem.......viem, že to muselo byť pre ňu ťažké, ked oni po troch rokoch snaženia nič a nám sa podarilo hned na druhy pokus.......ale aj tak si myslím, že sa mohla zachovať trocha inač 😉
@vladka1828 človek, ktorý nikdy nazažil, ake to je strašné ked sa dlho nedari, čím všetkym si musi taký pár prejsť-nemyslim len u lekarov, ale napr. v praci, v rodine, vo partnerskom vztahu, ale aj sam v sebe, tak takuto reakciu nepochopi. Obcas je to vlastné neštastie tak silne, že sa to jednoducho zakryť nedá. A nie je to tým žeby ti to nepriala, ale tým ako veľmi je nešťastná zo svojej situácie.
@timona ja viem, že to bolo a aj je pre ňu ťažké, ja sa na ňu ani nehnevám, len som bola sklamaná z toho ako zareagovala ☹ ....4 mesiace od našej savdby som pri každom stretnutí s ňou počúvala o tom ako sa teší, keď otehotniem, preto som čakala, že sa bude tešiť so mnou 😉 ......a ver mi, že ona je troška iný prípad snažilky ako tie čo sú tu na modrom koníkovi, a berú to všetko poctivo - snaženie, plodné dni, ovuláciu, vitamíny.......
@vladka1828 ano to je presne aj jej prípad,že mi stále hovorila ako sa bude tešiť...neviem,možno sa mi ľahko teraz hovorí ked som na tej druhej strane....trápi ma to, uplne ju viem pochopiť...no má 30,tak by sa mohla tešiť,ved je to nádej aj pre ňu...ked sa nad tým tak zamýšľam možno aj som predtým bola taká a preto sa to nedarilo,psychika je podla mňa najväčšia brzda...
ináč baby by som vám odporúčala si pozrieť český film Mammas and pappas...ako snažilka som sa tam našla..
@leria ahoj,tak my sa snažíme už asi 9rokov z toho asi vyše dvoch rokov cez centrum a iných liečiteľov...robím v prostredí kam chodí veľa tehuliek a mamičiek a zatial to zvládam a som nad vecou...som toho názoru,že ak sa nezadarí tak nech sme s mm aspon zdraví ,aby sme si vedeli užívať života aspon takto pekne vo dvojici. 😀 Ale netajím sa tým,že sem-tam mi už ,,kape na karbit,, z toho nezdaru...ja mám teraz kámošku,ktorej sa narodilo mimi,ona celý život tvrdila,že nechce dieťa,bojí sa pôrodu,nebola by dobrá mama a hľa po mesiaci snaženia/lebo zmenila názor/bola v tom a už aj kočíka a ja jej to prajem a teším sa na ich návštevu,lebo žije v zahraničí.
ja si myslim, ze my-snazilky vsetko velmi citlivo vnimame, a niekedy nase emocie jednoducho nezvladneme a zrazu nas zlomi informacia v telke, ze nejaka moderatorka otehotnela, ze tam idu same filmy, v ktorych je kazda druha tehotna (minule sli asi tri po sebe) alebo aj to, ze sa to nasej kamaratke uz podarilo a nam este nie....je to hlavne vtedy, ked dorazi dalsia hnusna mrcha, hoci sme si mysleli, ze ta uz nemala prist. 😖
my sme si 3 pary povedali, ze ideme na to...ostatne dva uz maju 1,5 rocne deticky a my stale nic ☹ .....mozem sa s nimi tesit, ale niekedy to na mna pride a od zavisti by som ich najradsej uz nikdy nepoznala...v takych chvilach ich naozaj nekontaktujem, doma to v tichosti predycham alebo sa vyzalujem tu na konikovi 😉
@leria ahoj. my sa snazime skoro dva roky, asi pojdeme na IVF. pre mna bol dost tazky hlavne ten prvy rok, mozno aj preto, ze v praci toho bolo strasne vela a mala som stresy. ale uz je dobre. ja som aj sama zo seba dost prekvapena, ale ked sa objavi nejaka nova tehulka v mojom okoli, vobec to vo mne nevyvolava nagativne pocity. prajem to tym ludom, a viem, ze aj na nas coskoro pride rad. ono je to urcite individualne ale ja proste citim, ze budeme mat vlastne dieta a preto som pokojna, proste musim trosku pockat 🙂