To naozaj neovládajú slovenčinu ani v televízii?

V mediach ma to zarazi, ale pri beznej reci nie. Nam zapadniarom su divne oravacke a vychodniarske narecove slova a im zasa nase. Ved je to prirodzene, neviem, co koho na tom pohorsuje, ak vsetci vieme hovorit aj spisovne, ak treba a kde treba.
Ja som napr.trnavacka a veru spisovne slova pouzivam, ale trnavsku tvrdost nevymazem.

@zmrzlinka2021 “A nie je to jedno?”

Podrzte mi dakto kavu.
To zas bude dlhe, ale musi byt, lebo to moze byt nepochopene, ako to bolo myslene ( 🙂 ):

Nie, nie je to jedno. Je to take postupne varenie zaby. Uberanie z narokov. Spohodlnievanie.

Ako ked si naucena po vareni kuchynu upratat, pekne prestriet, naservirovat jedlo, a az potom jest v peknom prostredi.
Co ta nuti uz pocas varenia priebezne umyvat, nech toho nie je vela na konci a jedlo nevychladne, nez pojdes jest. Nuti ta to nerozkladat sa s nacinim nelogicky vsade, kde je kusok volneho miesta, vratane stola.
Tvoj mozog vopred vyhodnocuje. Preto si urobis lepsiu logistiku, postup prace, zrychlujes cinnosti, niektore si urobis dokonca den vopred (das si tu namahu) a aj v tych zlozitych sa stavas skusenejsia a rychlejsia. Lebo myslis na vysledok, ze po dovareni chces predsa rychlo jest v cistej kuchyni za prestretym stolom.
Vsetko tomu teda podvedome prisposobujes. Kladies na seba naroky, a tym sa zlepsujes.
A prenasa sa to aj do inych oblasti. Aj to jedlo sa snazis mat pekne upravene, chutne,…
Ked pekna kuchyna, tak aj pekny byt... A aby s nim nebolo vzdy tolko prace, tak udrziavat poriadok priebezne,... Ked mas okolo seba pekne prostredie, chces aj ty vyzerat dobre… Ked vyzeras dobre, chces posobit kultivovane… bavi ta vzdelavat sa, naberat nove vedomosti…
Jasne, nemusi to mat takyto vyvoj, ale moze. Si naucena klast na seba naroky a tahat sa vpred. Takze moze.

Naopak, ked z narokov pomalicky nenapadne uberas, hovoris si A naco toto, A naco hento, s tym sa mi nechce babrat, skoncis (v extreme) tak, ze jes v obyvacke, napoly leziac na rozhadzanom gauci pri telke, s tanierom polozenym na pupku a krmis sa niecim narychlo spichnutym, co nevyzera super, ale zasyti, teda ulohu to splni. Spociatku ta este stve, ze sa v takej “krmiacej” polohe kazdy raz okyckas a mas na trickach flaky. Neskor si z toho robis uz srandu, aka si gramblava, lebo to navonok vyvolava dojem, ze si taka skromna, humorne sebakriticka, mila osobka, no v realite je to pre tvoj mozog jednoduchsie, ako sa vratit k stavu upratanej kuchyne s pekne prestretym stolom a chutnym jedlom.
Naucil sa totiz leniviet.

Takze dodrziavanie spisovnosti, minimalne davanie si aspon pozor na to, ked uz piseme tie oficialne listy, maily, zamyslanie sa nad tym, uci mozog k tomu, ze vieme na seba klast naroky. Pride mu to prirodzene.

Rozhodne to z teba neurobi samo od seba damu, ani ti to neprinesie peniaze, ani vyssie vzdelanie, ani krajsi dom,… Ale moze. Lebo zvyk klast na seba naroky aspon v nejakych situaciach ta moze postupne potiahnut k tomu, ze sa chces zlepsovat aj v inych.

Dbat na spisovny jazyk je len jedna z veci, co k takemu vyvoju mozu viest. Urcite nie jedina. Je to jeden schodik.
Na druhej strane to moze byt jedna z veci, jeden zo stupienkov na schodoch smerom dole do pasce “a naco?”.

No a samozrejme, jazyk je jedna z veci, co odlisuje narod ako celok od ostatnych. Takze svojim sposobom sa podiela na formovani vedomia prislusnosti niekam. A hrdosti na to, ze tam prislusis.
Ale ako byt hrdy na nieco, co vlastne sam zanedbavam a kaslem na to?

A jasne, spisovny jazyk sam o sebe tento stat nespasi. Ale je to jedna z tehliciek k tomu byt iny, inak o tom zmyslat.
Vedomie prislusnosti k niecomu je to, co sa tu rozbija uz roky. Preto je take lahke tu viest. Ucia nas ignorovat, ze ak ziadame zlepsenie trebars pre mesto, budeme mat z toho prospech postupne vsetci v meste. Ucia nas nebojovat za celok. Necitit pocit, potrebu prislusnosti k celku (okrem vynimocnych situacii, kde sa tym snazia vzbudit skor emocie, nez vedomie). Ucia nas naopak, aby sme hladeli iba na to “co z toho budem mat ja”. Lebo s takym vedomim sa s clovekom manipuluje najjednoduchsie. Ked je sam. (Napr. Z novych chodnikov na druhom konci mesta nemas ty vyhodu, kasli na to, nepripajaj sa k ziadosti, nech si poradia ti druhi, co z toho vyhodu budu mat. Taku nehrali, aby ktosi ziskal cosi cezomna. Mozem sa im na tie chodniky vy…).

Proste ked necitim hrdost na krajinu/narod, tak kaslem na vsetko, co ju tvori (vratane jazyka. Nevnimam ten odtienok dolezitosti ho zachovavat. Ved je to fuk. Naco?)
A naopak, ked kaslem na vsetko, co krajinu/narod tvori (zanedbavam to ako nedolezite), nemam nakoniec dovod citit hrdost na prislusnost.
Je to obojsmerne.
A ked fungujem v mode myslenia, ze tu je to “ošťaté” a skoda namahy, tak sa nebudem pre to exponovat. Takze nehrozi, ze sa tomu vzburim (pokial to nezasiahne moje sukromne pohodlie, kaslat na suseda).

Nielen snaha o udrzanie kvality jazyka je dolezita.
Tento domino-efekt upustania narokov po drobnostiach mozes vidiet v X roznych veciach.
Od obcasneho neotvorenia okna na kupelni po horucej sprche, lebo nestiham - a vsak sa nikdy nic nestalo, ked som sa na to vykaslala, to vydrzi aj tentoraz - po skrabanie sparovky spomedzi kachliciek a jej vymenu, lebo sa v nej drzi tvrdohlava plesen, na ktoru uz ziadna chemia nezabera.
Od navyku zabit ranajky narychlo sladkou zemlou a kavou, aby som si dlhsie pospala (lebo sa mi nechce vstavat k priprave ranajok), po urputny boj s abstinencnymi priznakmi (za pochodu, ked sa popritom snazis dalej fungovat v beznom zivote, lebo na toto ti asi tazko dakto da neschopenku a vstupenku na Prednu horu), ked sa od premiery sacharidov oducas, lebo je to sucast tvojho chudnutia, kedze uz nemas tuky usadene iba na zadku, ramenach a bruchu, ale uz mas vybudovane aj visceralne tuky a mas problemy s vnutornymi organmi.

Takze ano, aj dbat na udrzanie spisovnosti jazyka ma svoj zmysel v ramci ineho vacsieho dolezitejsieho celku.
(Koniec hlasenia. 🙂 Idem si dopit tu kavu.)

@moonlight1210 ale pre mňa nie je podstatná nejaká národná hrdosť. Pre mňa je podstatná slušnosť, úcta, láska, vzájomný rešpekt, to ako sa vo i sebe správame, ako sme citliví na arogancii, zlo. Ja Slovensko milujem, ale som hrdá na konkrétne činný ľudí, ich prínos, nie na to, že niekto má napísanú národnosť slovenská, či dokonale a spisovne hovorí slovensky. Národ by mal sa byť skôr o charakter ako o tieto veci. Aby nám ľudia tu neutekali kvôli tomu, čo sa tu deje

Autorka, tak potom nemám základné vzdelanie. Mne oveľa viac vadí vulgárnosť a primitivnost

No, stretla som sa už aj s takými chybami, ako označovanie národa, či občana štátu malým písmenom, či množné číslo s ypsilonom, alebo naopak.
A to nehovorím o koktaní moderátorov pri reportážach, prehnanom gestikulovaní.
Pokiaľ sa používa nárečie v komunikácii medzi sebou, to mi neprekáža, sama dosť často hovorím nitrianskym nárečím, či východniarskym, manžel je Rusnák, takže aj takto sa rozprávame, ale spisovnú slovenčinu by sme mali všetci ovládať.

'môj malý ide mať 3 roky'
'o týždeň budem ísť na kontrolu'
-> pre mňa nepochopiteľné tvorenie budúceho času.

Sledujem jednu kočku na youtube, precvičuje pilates. Keď povedala 'postavím sa pri podložku', pomyslela som si, že sa zmýlila. Keď povedala 'ruky dáme pri uši', začala som rozmýšľať, prečo tak divne skloňuje. A vďaka tejto diskusii vidím, že tak hovoria viacerí 🤷🏻‍♀️

@lonely66 u nas na vichodze šicko dva, za to potom ľudze neznaju, kedi po slovenski dva a kedi dve 🤷🏻‍♀️ po šarišski šicko dva..

@zmrzlinka2021 ucta vymiera, lebo sa smerujeme k obracaniu sa do seba, na seba. Heslom je “co z toho JA mam”.
Nezaujima nas, co sused, kolega, niekedy ani, co rodina.
Okrem slusneho prehodenia par slov, zasmiatia sa na niecom (zvycajne negativnom), co nas spaja (trebars ten isty neprijemny sef, nizky plat,…), mame casto inak nulovy zaujem. Nulovy pocit spolupatricnosti. Na obycajnej ulici. V panelaku. Niekto k stvrti, k mestu, kraju, statu.

Ked tento pocit chyba, lahko sa odburava zodpovednost. Niekto nechava bordel pred domom, lebo nieco ako mat spolocne peknu ulicu, a dobry pocit z pestovaneho travnika pri ceste, ci zahonov, je mu kdesi u … (potom hovori, ze ma depku z tej spinavej sedej farby bez zivota).
A potom sa uz instantne odbura aj slusnost. To ide ruka v ruke.
Ked ti nevadi odpadky hodit z kabelky na chodnik, nemas problem ani odvrknut, ci urazit niekoho. Nemas nejak extra zabrany (este u niektorych moze byt geneticky dany pocit nizkeho sebavedomia, co im podrzi navonok usta zatvorene, ale myslienky voci druhym im slusnejsie nevyrobi).

Pestovanie jazyka je jeden z mnohych kamienkov, kde pestujes ako svoju schopnost sa snazit viac, tak pocit spolupatricnosti k niecomu.
A ked citis spolupatricnost, pride ti blbe aj pustit papieriky na chodnik, ci hodit ohryzok do travy v parku. Pride ti to ani nie zahanbujuce (co ludia povedia), ale hlupe voci druhym (ako mi to vobec napadlo znecistovat prostredie, kde spolu zijeme, co mi sibe?).

Viem, ze to znie takto velmi zjednodusene, ale rozoberat to do hlby, aby bolo vidiet vsetky tie vlakna prepojeni, ako jedno s druhym nakoniec cez rozne veci suvisi, by bolo na dlho.

Chciet dosiahnut uctu a slusnost bez ucenia sa zodpovednosti a pocit zodpovednosti zas bez toho, aby si citila spolupatricnost k niecomu (preco tu zodpovednost mas, voci komu/comu/sebe), je akoby si chcela udrzat zdanie poriadku tym, ze budes utierat doma iba prach a nic viac.

Takze ta narodna hrdost sa buduje cez rozne tehlicky. Aj jazyk.
A zhora nadol potom toto posobi na myslenie ludi a ich chovanie sa k svojmu okoliu. Taky rozklad z velkeho na drobne.
A zas naopak, z drobneho (chovania sa ludi, ich zmyslania) sa vybuduje to velke.

Ešte pridám použitie "vďaka niečomu" tam kde má byť "kvôli", napríklad: "vďaka chybnej konštrukcii most spadol". 🙂

("podržte mi kávu" haha výborné)

Možno to je v poriadku, ale mňa tak učili, že to je hovorový výraz 🤷‍♀️

@moonlight1210 velmi pekne napisane

Nárečia mi až tak nevadia, hoci ten zahoracky mi lezie na nervy, no čo je pre mňa neprípustné je neaky, niaky alebo niejaky. Toto ako vzniklo? Niečo otrasne. Takisto hamba, my/mi a kadejaké patvary slov. Už si zvykám aj na idem pri niečo - používa sa to najmä v okolí NR, ZM a okolí 😅

Je to tak... Uplne s tebou suhlasim. Kvalita ide dolu vodou... A k tomu suslavy, rackujuci moderator🤦‍♀️. Nieco strasne.

@neviditelnypes Dovolím si opraviť ťa. Nie "kvôli chybnej konštrukcii most spadol", ale pre chybnú konštrukciu...

Vadí mi, keď vidím niekde článok, alebo niekto napíše ,,v rannom detstve, ranné štadium, a pod...aké je to akože ranné detstvo, také ktoré trvá iba ráno? Ľudia, by sa mohli naučiť rozdiel medzi ranným a raným

@moonlight1210 Nevychladla ti ta kava? 🙂

Úžastné miesto úžasné
Pernamentka miesto permanentka

@mandzula Aha, zaujímavé, ďakujem za upozornenie. 🙂

@moonlight1210 Keď už tu rozoberáme odchýlky a rozvíjame sa navzájom... Ja mám vštepené, že "chovanie" sa používa v súvislosti s kŕmením. Vzhľadom na kontext by som ja zvolila výraz "správanie."

Uprimne mat tak tvoje problemy tak zivot gombicka
A co ti ludia, ktori ziju cely zivot na slovensku a po slovensky nevedia ani slovo ( juzne okresy slovenska)
Mne je to uprimne jedno, nepozastavuj sa nad blbostami a skvalitni svoj zivot , ak si myslim, ze je dostatocne kvalitny ver , ze sa da na vsetkom popracovat ako riesit tieto somariny

@taktotedanie uz to tu niekto spomenul,je to ako ist v deravych teplakoch do prace.vsak to je tiez jedno a netreba to riesit,vsak oblecena som.

@taktotedanie ano,v zivote sa da na kadecom popracovat.aj na vylepseni slovenciny- najma ked som ucitel,moderator alebo novinar. Dnes v Pravde citam - zubna turistika sa stale vyplati. Tak ako nech sa nehnevaju...keby im nevyplatili premie,pochopili by,ci sa vylepsit vedomosti oplati alebo nie.

To je uz roky standard v Tv. Pod tu, ideme vonku, dva pera......Koho najdu, toho tam asi daju.

Všetkým vám tu niečo vadí, a pritom by vám to malo prekážať 🤪
(ale inak s vami súhlasím 👍)

@bela30 píše sa so mnou, s ním, s ňou... ale číta sa zo mnou, z ním , z ňou... - je to spodobovanie. Myslím, že len "s tebou" sa nespodobuje. 🤔
Čo sa týka "dva", tak na východe je všetko dva okrem mužského rodu, keď sa hovorí o ľuďoch. Dva psi, dva motore, dva dzeci, dva ženi... ale dvojo chlopi, dvojo šandare. (Ale v médiách to nemá čo hľadať)

Čo mňa v médiách roky vytáča je: "Obvinený XY mal dobodať svoju družku..." alebo "XY mal spreneveriť..." namiesto "údajne dobodal/spreneveril". Má to úplne iný význam. Veď ak mal niečo urobiť, tak si len splnil povinnosť.

@alienkami so mnou,s nim,s nou,sa myslim ozaj necita zo mnou,z nim,z nou,ani sa nejedna o spodobovanie.spodobovanie by malo byt - Strbske pleso ( citam Strpske)