• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Zákaz telesných trestov. Aký je Váš názor?

16. novembra 2008 
lenadka - no mas moj obdiv - ja by som sa asi psychicky zlozila :frowning2: som sice vecny optimista, ale pri takychto veciach na to akosi nemam silu :frowning2:
7. máj 2008 o 16:13  • Odpovedz  • Páči sa mi to
certi nie cvicili sme aj pred tym este drastickejsie cviky, lebo sme mali ineho rehab. lekara, to mavala modrinu na pleci co som natahovala sval, len to bolo neucinne a potom lekar povedal ze jej cvicit netreba a ona kriva ako §
tak som isla za druhou lekarkou a na ortopediu a odporucili operaciu a po operacii sme boli na 10 dni v MT tam s nou cvicili sestricky 2 x denne a ja 1x a to bol iny zaberak, dve sme ju spociatku drzali, dovracala sa co pri tom tak plakala a musis...kadze 3 tyzdene chodime na kontroly a je to o 80% lepsie, preto ju uz denne netrapim /ale mala by som a ZERIE MA SVEDOMIE ze to nerobim/, prihlasila som ju na baby plavanie /aj teraz o piatej ideme/ lebo ako babu jej toto najvac pomohlo/...a je to nenasilne, zabavne
zajtra budeme urcite cvicit vojta v piatom asi nie a cez vikend urcite :stuck_out_tongue_closed_eyes:
7. máj 2008 o 16:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no viem, ze si spominala po tej operacii, ze nemoze vidiet biely plast... to je najhorsie vysvetlit takemu decku malemu, ze to je pre jeho dobro a aj to nemas iste, ze naozaj je - vid ten vas prvy lekar :rolling_eyes: . tak ale 80% zlepsenie je super, asi to stoji za to. drzte sa a to plavanie ju aspon bavi
7. máj 2008 o 16:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
10 dni v dojcaku v Martine na rehabilitacii ma v tom case strasne otupilo v zmysle ze CELY DEN pocujete nie plakat ale revat deti /jednak moje aj cudzie az do povracania/ pri cviceni, telocvicne su 4 a sice bokom aj oddelene dverami na chodbe + kazda telocvicna /sama pre seba som to volala muciaren/ ma dvere a aj tak to pocujete...najskor mi to vadilo a na konci som to ani nevnimala, clovek by sa zblaznil keby ma byt za to cely cas v strese :stuck_out_tongue_closed_eyes:
7. máj 2008 o 16:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no letim na to plavanie :slight_smile:
7. máj 2008 o 16:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
mna by este zaujimylo, ako sa budu taketo " priestupky" voci vlastnym detom trestat To akoze, ked matka capne decko po zadku, tak ju zabasnu? To akoze je pre to dieta lepsie? To sa ma vysporiadat s tym, ze jeho matka sedi v base? Kto sa o taketo deti postara? Alebo budeme platit pokutu, za jeden capanec? Sak vlastne o tie peniaze oberu len tie deti,nech sa na mna nikto nehneva, ale je to na hlavu
7. máj 2008 o 19:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
julia,mozno keby si dostala v detstve par na zadok,tak by si tu potom nepouzivala taky povysenecky ton :grinning:
7. máj 2008 o 20:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Stop trestom

"Poslušné a šťastné dieťa je možné vychovávať aj bez telesných trestov. Výprask poslúži k uvoľneniu afektu alebo frustrácie, nenaučí však lepšiemu rozhodovaniu sa a zodpovednosti detí za svoje skutky," uviedla ministerka Džamila Stehlíková, ktorá je predsedníčkou rady.

Podľa jej slov sa návrh bude najviac podobať legislatíve v Nemecku. "Tamojší návrh začínal na vysokých sankciách, konečná legislatívna podoba je však založená na nízkych trestoch ako sú pokuta alebo prevencia," vraví Stehlíková, podľa ktorej by sa Česko malo uberať rovnakým smerom.

"Nemá cenu zatvárať rodičov do väzenia, keď sa majú starať o deti. Ide o samotné vedomie zákazu, nie o to niekoho strašiť," vraví Stehlíková. Česi i Nemci sú podľa nej rovnako poslušní. V Nemecku násilie na deťoch kleslo o 30 percent.
[OLD CZ] Dítě

Stehlíková verí, že podobný pokles telesných trestov by mohol byť aj v Česku. Rovnako ako pri nemeckom modeli by malo predovšetkým ísť o legálny zákaz telesných trestov, ktorý už sám o sebe vedie k ich zníženiu.
Trestané deti môžu byť násilnejšie

Výbor argumentuje tým, že telesné tresty sú rizikom pre bezpečný vývoj osobnosti dieťaťa. Pripomína skúsenosti odborníkov, podľa ktorých sa násilie môže prenášať medzigeneračne - často trestané deti môžu v dospelosti častejšie týrať partnera alebo vlastného potomka.

V Česku podľa výboru spoločnosť toleruje, ba dokonca schvaľuje niektoré opakované formy násilia voči deťom, zvlášť tresty ukladané v rodinnom prostredí.

"Naopak Rada Európy a ďalšie medzinárodné inštitúcie sa zasadzujú za globálny zákaz všetkých foriem telesných trestov pre deti vo všetkých prostrediach," uvádza sa vo vyhlásení výboru, ktorý uvádza európske skúsenosti. "Telesné tresty majú síce u nás tradíciu, avšak tá je na ústupe," uviedla Stehlíková.

"Iba 80 percent rodičov tieto tresty schvaľuje, no pred niekoľkými rokmi to bolo ešte 95 percent. Až 40 percent rodičov by sa bez telesných trestov dokázalo zaobísť."
7. máj 2008 o 20:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
tak, tak , dobrý článok
7. máj 2008 o 21:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
este lepsi...

trestané deti nie sú lepšie...
Prečo dospelí siahajú pri výchove detí tak často po trestoch?
Pretože je to pohodlné? Alebo sú presvedčení, že potrestané dieťa bude lepšie?

Prológ

*
Rodičia na Slovensku trestajú za zlé známky každé tretie dieťa, každé siedme má väčšinou pocit, že mu rodičia nedovolia povedať vlastný názor, tretina detí tvrdí, že v ich výchove niekedy prevažujú nadávky, a bezmála každé desiate priznalo, že ho mama alebo otec niekedy núti aj k nemorálnemu konaniu.
*
Podľa informácií Detského fondu SR až 21 % rodičov na Slovensku používa fyzické tresty.
*
Len 7,6 % detí u nás nepozná rodičovský trest.

Skôr, než potrestáte...

Psychológovia upozorňujú, že autoritatívna výchova spojená s telesnými trestami vyvoláva v deťoch rad obranných mechanizmov, ktoré v žiadnom prípade nerozvíjajú dobré vlastnosti detí, skôr naopak. Podnecujú deti k vzbure, vyvolávajú agresívne chovanie, nútia deti klamať, vzbudzujú u detí nezdravú poníženosť. Kruté tresty zväčšujú u citlivých detí priepasť medzi rodičom, ktorá môže prerásť do nenávisti, apatie či depresie. Mnohokrát vedú k ťažkým poruchám správania sa a majú ďalekosiahle následky v dospelosti.

Detská vzbura

Veľa detí sa proti rodičovskému násiliu vzbúri tak, že neskôr koná v úplnom rozpore s očakávaním rodičov, čoho dôkazom by mohla byť aj skúsenosť jednej matky:

„ S manželom sme boli na syna prísni v troch veciach, na ktorých nám mimoriadne záležalo. Chceli sme, aby bol náš chlapec poriadny, aby sa učil hrať na klavíri a aby sa vyhýbal alkoholu. Manžel býval v tých veciach nekompromisný a neraz lietali u nás facky. Dnes viem, že sme zlyhali vo všetkých troch veciach: Synov byt vyzerá ako chliev, ku klavíru si nesadne, ako je rok dlhý a alkoholu sa vôbec nevyhýba, práve naopak. Možno, keby sme postupovali ináč..."



Detská agresivita

Autoritatívna moc rodičov vedie u dieťaťa často k agresivite namierenej proti iným. Je dávno známe, že stačí pozorovať dieťa, ako sa hrá s hračkou a dá sa usúdiť, ako sa k nemu správajú rodičia. Ak dieťa často hračku trestá, rozkazuje jej, alebo sa na ňu hnevá, je zrejmé, že s podobným správaním sa stretáva aj doma. Také dieťa sa často chová agresívne aj k iným deťom a v kolektíve býva často panovačné a konfliktné.



Detská lož

Deti sa rýchlo naučia, že klamstvom sa môžu vyhnúť mnohým trestom. Veľa detí, ktoré sú vychovávané formou zákazov a trestov sa priznáva, že často klame rodičov.

Z výpovedí detí:

- Rodičia mi zakázali chodiť na diskotéku, takže teraz poviem, že idem ku priateľke a potom idem na diskotéku.-

- Matka mi nedovolí, aby som používala rúž na pery. Preto si ústa nafarbím až niekoľko ulíc od nášho domu. A keď sa vraciam domov, tak si rúž proste zotriem.-

- Matka mi nedovolí chodiť s jedným chlapcom. Tak pre mňa vždy príde kamarátka, že ideme spolu von a ja potom idem na rande.-

Vo viacdetných rodinách dochádza k ďalším špecifickým obranným postojom. Deti sa buď proti rodičom spolčujú, alebo sa v strachu pred trestom navzájom očierňujú a zvaľujú vinu na toho druhého.


Strach a poníženosť
Kruté zaobchádzanie vyvoláva u mnohých detí strach a poníženosť. V puberte sa niektoré deti dramaticky zmenia. Dospievajúci potomok sa odrazu cíti dostatočne silný, aby sa pokúsil o odpor, a ten odpor môže byť prekvapivo hrubý a nenávistný. Mnohé deti však ani v období puberty ani neskôr neskoncujú s poníženosťou a strachom. Pod vplyvom zážitkov z detstva v nich zostáva strach pred ľuďmi, ktorí sú v pozícii moci. Nedokážu sa presadiť, nedokážu obhájiť vlastné presvedčenie, stávajú sa "fackovacími panákmi". Obávajú sa konfliktov a nedokážu riešiť ani najnevinnejší z nich. Sú to dospelí, ktorí neskôr plnia ordinácie psychológov a psychiatrov.



Zlé výsledky v škole
Mnohé prieskumy ukazujú, že bité deti dosahujú v škole oveľa horšie výsledky ako deti netrestané. Na pohľad to vyzerá logicky: Keď je dieťa šikovné, nie je ho treba biť. Keď sa zle učí, treba ho trestať. Vedci z univerzity v americkom New Hampshire však tento problém vysvetľujú ináč: Rodičia, ktorí nesiahajú po telesných trestoch, ale svoje deti povzbudzujú, chvália a deťom viac vysvetľujú, podporujú všetky vlastnosti, ktoré napomáhajú deťom dosahovať v škole lepšie výsledky. Rozvíjajú ich inteligenciu, záujem, ambície, sústredenosť, pamäť, kombinačné schopnosti, logické myslenie, rečové danosti ...



Akí sme?

Mnohé výchovné problémy sú vlastne prejavom nevyriešených problémov rodičov samotných. Možno by nebolo zlé občas si položiť otázku: Ako vyzerá naše manželstvo? Máme spoločné záujmy, vážime si jeden druhého? Je náš vzťah harmonický, alebo plný napätia, žiarlivosti a nedôvery. Robí si každý čo chce, bez ohľadu na druhého, bez ohľadu na deti, alebo sa dokážeme o veciach dohodnúť a hľadáme spoločné riešenia. Dokážeme vypočuť jeden druhého? Máme na výchovu spoločný názor? Sme sústredení len na vlastné problémy, alebo chápeme aj problémy iných – napr. vlastných detí. Ako vyzerá naša rodina? Chápeme svoje deti? Rozprávame s nimi? Nachádzame si pre ne čas?




Aj to sa stalo ...

Na jednom rodičovskom združení žiadala učiteľka otcov a mamy, aby jej dali súhlas na udeľovanie telesných trestov.

"Niekedy si neviem so žiakmi poradiť inak, ako bitkou", tvrdila a vyzývala rodičov, aby jej dovolili biť deti práve v takýchto prípadoch. Na dlhé naliehanie sa ozval Martinkov otecko a súhlasil, aby Martinko dostal facku, keď si ju podľa učiteľky zaslúži. Posmelená učiteľka vyzývala ostatných rodičov slovami:

"No vidíte. Martinkov otecko dovolil biť chlapca. Ale v triede bývajú aj ostatné deti zlé. Čo mám robiť, keď bude zlý niekto iný?" spýtala sa sugestívne.

Nato sa ozval ďalší z rodičov: "Zbite Martinka, jeho otcovi to nevadí..."

Čo hovorí zákon?

Za telesný trest je považované akékoľvek potrestanie, pri ktorom je použitá fyzická sila s úmyslom spôsobiť bolesť alebo nepohodlie.

Zákaz telesných trestov zaviedlo ako prvé v Európe Švédsko a to v roku 1979. Postupne sa pridali všetky škandinávske štáty, potom Rakúsko, Dánsko, Cyprus, Litva, Chorvátsko a Nemecko. Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých nie sú telesné tresty zákonom zakázané. V príslušnom zákone sa píše, že „dieťa nesmie byť neprimerane alebo neodôvodnene trestané“. Primeraným trestom či dôvodom na bitku však môže byť pre každého niečo iné. Niekto trestá i za trojku v žiackej knižke, iný len výnimočne, ale silnejšie. Keďže zákon presne nestanovuje, kedy, ako často a akou silou môže rodič svoje dieťa potrestať, mnohí odborníci tvrdia, že telesné tresty by sa mali radšej zakázať. V spoločnosti žiaľ prevláda všeobecný názor, že rodič si môže robiť s dieťaťom to, čo uzná za vhodné.



Najnezmyselnejší trest

Nemeckí psychológovia zostavili podľa odpovedí detí vo veku 6-12 rokov tabuľku najnezmyselnejších trestov. Stali sa nimi:

*
odoprenie rodičovskej lásky
*
odoprenie jedla
*
bitka
*
domáce väzenie
*
zákaz obľúbenej zábavy

Tri základné pravidlá (ne)trestania

1. Dieťa by sa nikdy nemalo potrestať za vec, za ktorú nemôže - napr. keď sa dieťa pomočilo po veľkom vzrušení, alebo v chorobe, keď sa dieťa dopustilo prehrešku z nevedomosti, alebo ak zlyhalo preto, že na určitú činnosť ešte nestačí...
2. Nikdy by sme nemali deti trestať vtedy, keď máme zlú náladu a tiež za veci, ktoré inokedy, keď sme dobre naladení, odpúšťame.
3. Nikdy by sme nemali trestať, kým sme nevyčerpali všetky ostatné možnosti. Trest býva mnohokrát odrazom pohodlnosti rodiča zaoberať sa hlbšie problémom, často je výsledkom sklamania, nervozity, únavy, netrpezlivosti, žiaľ veľakrát aj výrazom hrubej sily a zneužívaním moci.

Skúste to bez trestov
Úspešný rodič postupne zistí, že vychovávať sa dá aj bez trestov. Iba tí najbezradnejší vyskúšajú všetky druhy trestov vrátane telesných. Tresty vo všeobecnosti zanechávajú klamlivý dojem, že výchovný problém je vyriešený. Trest u dieťaťa totiž podporí jednoduchú logiku - previnil som sa, potrestali ma a sme vyrovnaní. O svojom prečine už nemusí viac rozmýšľať a jeho svedomie sa nemusí namáhať. Z tohoto pohľadu trest stráca výchovný účel, pretože dieťa necíti za prehrešok žiadne výčitky svedomia. Navyše - rodič, ktorý si nedá námahu, aby zistil príčinu detského prehrešku, alebo trestá nezmyselne a mnohokrát nespravodlivo, vyvoláva u dieťaťa pocity nenávisti a pohŕdania. Psychológovia radia: Skúste to bez trestov. Hovorte s dieťaťom, snažte sa odhaliť príčiny jeho zlého správania sa. Motivujte dieťa pochvalou, láskou a pochopením. Hľadajte spolu s ním kompromisy, ktoré vyhovujú obom. „Chlapskou dohodou“ a rozumným ústupkom si získate u dieťaťa oveľa väčšiu úctu ako zákazmi, krikom, fackami či domácim väzením.



Tresty majú iba jedinú výhodu. Sú lepšie ako nezáujem.
7. máj 2008 o 21:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
asi tolko dievcata....
7. máj 2008 o 21:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ďakujeme, pekné :wink:
7. máj 2008 o 22:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no nechcem mať už fakt sprostý prejav voči týmto mentorským spôsobom, ale už mi to zase nedá...

Nech si každý zametá pred vlastným prahom...oná večne ospevovaná nemecká disciplína a poslušnosť okrem iného pripravila o život 6 miliónov nevinných ľudí a štatisticky v Thajsku a okolitých chudobných krajinách je najvyššie percento prasat cestujúcich sem pre pohlavný styk s maloletými dievčatkami a všeobecne za detskou prostitúciou práve z Nemecka...

ani jedna z nás sa vedome nechystá otĺkať svoje detičky, všetky ich ľúbime a jednoducho nevieme, čo nám život s nimi prinesie...

.-<zmazane adminom.-< :rolling_eyes:

ja som dobrá mama, budem dobrá mama, nech už sa mi pritrafí v živote, že dám svojmu synkovi po zadku alebo nie a nikdy ho nebudem otĺkať a zvlášť nie vo veciach, ktoré sem ty hádžeš...známky, pomočovanie :astonished:

neviem kde sa to v tebe berie, ale tvoj spôsob naznačovania, že sú tu snáď budúce matky tyranky mňa osobne už naozaj uráža...je to nekonečne sprosté :frowning2:
7. máj 2008 o 22:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
melory prepáč, ale kto si vlastne myslíš že si, aby si nám tu takto kázala ako blbečkom?
hmmmm
okopirovala som clanok a myslim si ze som dobra mama
7. máj 2008 o 22:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
A to s hračkami je zaujímavé. My sme dcéru doma nikdy neudreli ale keď začala chodiť do škôlky, tak som si všimla, že bije bábiku po dupe. Tak som sa jej opýtala, že prečo biješ bábiku? Lebo niečo neurobila. A kedy sme my teba zbili, keď si to isté neurobila?.....
7. máj 2008 o 22:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ten clanok som skopirovala preto, aby ste same videli, ze nejde o capnutie po zadku. ale o tom, aby sa tresty znizili a nahnali strach ludom {soc.pripadom a podobne} co svoje deti biji hlava nehlava...a ked mozem...co si TY o sebe vlastne myslis.
7. máj 2008 o 22:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Melory,ja som si tie články rada prečítala :wink:
7. máj 2008 o 22:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
neviem kde sa to v tebe berie, ale tvoj spôsob naznačovania, že sú tu snáď budúce matky tyranky mňa osobne už naozaj uráža...je to nekonečne sprosté

trafena hus zagaga...klud ...ja tu neprudim a neosocujem narozdiel od teba.
7. máj 2008 o 22:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
mozem sa tu vyjadrit tak sa vyjadrim, mne prislo, ze tie clanky su na osoh, ja to tu neberiam {ako niekto} na dva tabory, ale na to, aby sme na nieco prisli...ale ako vidim - nie je to tak a bohuzial su tu zeny, co odstrcuju a urazaju kazdeho, kto s nimi nevije...je mi to fakt luta. prepacte ze zijem...moze za to moja mama.
7. máj 2008 o 22:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no tak tu ja končím dievčatá, majte sa :pensive:
7. máj 2008 o 22:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
a predsa ešte niečo: ten kto má pozná, vie že som absolútne neagresívna a veselá osoba...máločo ma vztočí, ale keď už tak už...a ten kto chce byť na osoh sa takto nespráva a svojej "dobrej" veci dá aj nejaký adekvátny a slušný rámec... :frowning2:

a mimochodom, toto mi prišlo do IP práve pred chvíľou od ženy, ktorá chce mierumilovne a slušným dialógom vychovávať svoje deti...od melory:

a vedela si ze existuje aj ip, kde ma mozes poslat aj -.< zmazane adminom -.<

som šokovaná :astonished:
7. máj 2008 o 22:25  • Odpovedz  • Páči sa mi to
zuzula nehnevaj sa ale keď s tebou melory nesúhlasí tak ju urážaš.ja súhlasím z melory.a som si myslela že tu bude fórum kde si budeme podávať skúsenosty ako sa vyhnúť trestom.ja verím že ani jedna z nás nechce byť deti svoje.a verím že si budeme v tom pomáhať.Bola by som radšej keby sme si vyrozprávali čo deti urobili a ako sme sa zachovali.možno by sme prišli na to že by sa to dalo aj bez capnutia.
7. máj 2008 o 22:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no dievcata, mam pocit, ze zakaz telesnych trestov v nas vyvolava vacsiu agresivitu, ako keby vobec nebol, vid tato diskusia :sweat_smile:
kto chce dieta udriet, alebo mu inac ublizovat, bude to robit aj nadalej niekde v sukromi a v skrytosti, bez svedkov. Taketo zbytocne zakony nic nevyriesia, dnes ma zarazil prispevok v spravach o policajtovi, ktori bol(mal byt) trestany za to, ze zbil manzelku, ale oslobodili ho, lebo " sekal dobrotu". Povedzte mi, kde je sravodlivost?
To je tak "vsetci sme si rovni, ale niektori su si rovnejsi".
7. máj 2008 o 22:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
úúú-ha... tak to nebolo pekne, melory. Dúfam, že tvoje detičky doma tak škaredo nerozprávaju... :wink:
7. máj 2008 o 22:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
to by si potom zasluzili telesny trest :grinning:
7. máj 2008 o 22:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ináč, články nula bodov... teda, blbé príklady... lebo biť dieťa za známky v škole, alebo za to že sa pomočilo... nehápem...
7. máj 2008 o 22:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
magg :grinning:
7. máj 2008 o 22:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to
osobne nechápem ani to, ako niekto môže udrieť dieťa len preto, že rozbilo pohár... Veď to sa stane aj dospelému... :rolling_eyes: a u nás poháre padajú jedna radosť a nik za to nedostáva... :slight_smile: to len pre to, aby ste vedeli, že nie som mama - tyranka. :wink:
7. máj 2008 o 22:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nebudem sa tu rozpisovat, ale suhlasim so zuzulou a tie skopirovane clanky boli fakt ako pre "blbeckov", vsak kazda normalna matka nebude bit dieta za veci, ktore su v tom clanku uvedene

a nechapem na co chces melory prist?????...."ze tie clanky su na osoh, ja to tu neberiam {ako niekto} na dva tabory, ale na to, aby sme na nieco prisli..."
7. máj 2008 o 22:56  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no ja capnem malu vtedy, ked robi nieco vyslovene naschval a neprestane ani poniekolkych dohovaraniach a vysvetlovaniach . Capnem po dupke a je pokoj.
Jedna starsia ale velmi dobra pani psychologicka hovori, ze sedaci sval je na to aby tlmil narazy (akekolvek) Netvrdi, ze deti treba otlkat, ale su deti natolko temperamentne, ze ked sa dostanu do amoku, tak nepomoze ziadne dohovaranie. A tak je lepsie ho capnut po zadku, ako by si malo svojim spravanim ublizit same.
7. máj 2008 o 23:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok