Zaspávajú večer vaše deti s vami v objatí?
Zaspavat s detmi vecer v objati.Ano ci nie?Ako to mate u vas?
Nie, už sú veľkí.. kedysi keď boli maličkí mna alebo muza držali za ruku keď zaspavali.. teraz prečítame rozprávku, idú do postelí, a my rodičia ku každému ideme na striedačku nachvíľu sa porozprávať s každým osamote, dať pusu a zhasnút.. teda starší už majú dovolene ešte chvíľu si čítať v posteli a potom idú spať..
Dcéra, 14 mesiacov, zaspáva pritulena, spi s nami, vyhovuje mi to a užívam si to. Samozrejme, budeme casom motivovať k samostatnému spaniu, ale zatiaľ si to užívam aj keď som bola dlho proti spoločnému spaniu.
áno, veru u nás tak zaspávajú. Hlavne malý, 4 roky. Dcérka ma ale tiež rada cíti vedľa seba. Asi sú už veľkí, no tatinko nás opustil a neodopriem im aj seba.
od malička rituál pred spaním, pohladiť, pritom čítať alebo rozprávať, ale zaspávala vždy v postieľke sama.
Nie. Staršia má tri a zaspáva sama, pred spaním čítame, tulkame sa, zhasne svetlo a mám sa už postaviť, v posteli chce byť sama a spievam jej ešte na dobrú noc čo som jej vymyslela keď bola mimi a uspavala na rukách.. dodnes to zbožňuje, je to o Tom ako ju milujeme... Aj keď to vie naspamäť, chce to počuť deň čo deň a ja s radosťou jej to zaspievam 🙂 príležitostne ak v noci má problém zaspať tak ma zavolá aby som jej zaspievala (zrovna dnes aj) 🙂 a kým zaspáva, musíme byť vo vedľajšej izbe, vždy sa uisťuje že sme tam 🙂 to má až od tohto posledného Mikuláša, čo sa bála trochu :-/
Ano, ale od ca. 3 rokov nie v objati, len oprena chrbat o chrbat. 2 rocna ano, v objati. Kedysi som tu na fore dala otazku, kedy deti same dozreli do samostatneho zaspavania. Vraj v 6 rokoch. Ak mi to nevadi, je mi to prijemne, neotravuje ani casovo nezdrzuje (zaspia vacsinou dost rychlo, za 10-15 minut), tak ich nie je dovod umelo ucit na ine zaspavanie
keď som mala malé dieťa, zaspávalo tak, že som ho držala za ruku, hladila po chrbátiku, ale ležalo vo svojej postieľke a ja pri ňom na manželskej posteli. A to od prvého dňa po príchode z pôrodnice asi do troch, štyroch rokov, neskôr rozprávka, pomojkať, pusa a dobrú noc.
basska_b neviem, či to s tým šiestym rokom je úplne pravda, ja som sa že vraj (podľa slov rodičov) v necelých troch rokoch odsťahovala s perinou do detskej izby...vzťah som mala s rodičmi myslím nadštandardný.
Najmladší zaspáva so mnou, potom ho prenesiem do jeho postele a tam spí do rána, prípadne dobehne k nám nad ránom. Nezaspávame v objatí. Dám mu pusinku, pohladkám, niekedy mi aj on dá pusinku a potom ležím pri ňom. Žiadne moje dieťa sa nechcelo objímať pri zaspávaní, dokonca ani dotýkať som sa nemohla, lebo ich to budilo a začali sa mechriť, aby sa mojej ruky zbavili. Alebo mi ruku rovno odstrčili, keď ešte neboli v úplnom polospánku 🙂.
jasne že v objatí ❤️ ten čas tak rýchlo ubehne,,deti vyrastú a nebudú má chcieť vecne pri sebe a mojkat sa
Moja bude mat 2.5 roka. Doteraz zaspavala stylom, ze som ju dala som do spiaceho vaku, pritulila si latkovu plienku a plysaka, dala som pusu a zaspala sama vo svojej postielke. Posledne 2 mesiace sa chce pred spanim este tak 2-3 minutky tulit na rukach. To si s nou sadnem na kreslo, chvilocku ju pomojkam a ide spinkat do postielky.
Ja mam deti 2,5 a 8.Sme nauceni zaspavat spolu.Ale uz pracujem a po nejakej dobe si uvedomujem ze to uz s energiou prestavam zvladat.Rano vstavam pred 6, aby som oboch aj seba vychystala,cez den praca,vecer skola a potrebuju ma obaja pre seba,potom vecera,ulozime sa do postele a zaspavame spolu.Niekedy hodinu,niekedy 2.Niekedy pri nich odkvecnem aj ja.Mam to tak nastavene ze cas nimi je to najviac,ze ma potrebuju,ja ich.To vsetko plati.Ale ja nemam cas realne na nic doma,ani na upratanie riadu vecer,nieto bezneho neporiadku,den co den,nemam cas byt ani len sama so sebou chvilku,pri telke.S muzom si to dokazeme vzdy nejak vykryt,nestrada,toto ma netrapi,ale nestiham nijako domacnost a samu seba.A uvazujem ako to vyriesit.Realne,ale aj v sebe si to uprata a velmi ma to trapi...
Zaspávajú so mnou, spia vlastne pri mne celú noc. Ale zaspia asi do 10-20 minút, ako sú zvyknutí. Potom sa mi podarí v pohode vyliezť z postele a do polnoci sa takmer vôbec nebudia. Majú 2.5 a 5. Aj v noci k nim vstanem, zakryť, odkryť...ale keďže nemusím z postele "vstávať", tak sa vyspím s nimi.
Skúšala som osobitné izby, ale lietanie z izby do izby som nedávala... celú.noc. raz bol jeden hore, potom druhý a ja pendlovala. Cez deň bola zo mňa obluda túžiaca po spánku.
Moja dcéra bude mať 5,ale nezaspí bezo mňa. Hladkam ju po chrbatiku, počúva rozprávku. Ja si to chcem užiť, a ona pokojne zaspí
Upratovanie vyriešiš upratovackou raz do tyzdna, niektore aj pozehlia a na riad si zabezpec umývačku riadu. Iba nahadzes a co nie, pocka do zajtra. Vies tvoje deti si nebudu pamätať ci si mala upratane ale budu si pamätať na cas s tebou ako ste sa hrali a tak. Samozrejme aj cas s muzom je nevyhnutný. Ak su deti dve, tak v jednej izbe spolu uz vedia zaspávať spolu. Vies im z toho spravit aj zabavu. Precitas knizku alebo pustis na cd rozpravku, das pusu a ides vyložiť nohy. Nie upratovat 😉.
A este cas pre seba. Pri 2,5 rocnom neviem, ale ked uz mal maly tak 4 roky, pustila som mu vecernicek a isla som si zacvičiť hore do izby. To je cas pre mna.
Nasa 3,5r chce aby som ju hladkala, ale spi s nami, tak to nie je problem. Tiez by som k nej nebehala v noci do druhej izby zakryvat, alebo ked ide na wc. Takto nam to vyhovuje.
Objimat sa nechceli, ale obcas maly vyzaduje hladkat po hlavicke. Vdacne! 😘😘😘
tak dve hodiny uspávať, to je fakt luxus. Myslím, že kľudne môžeš prejsť na systém, že si na chvíľu k nim ľahneš, postískaš ich obidvoch, povieš im, že si ešte ideš niečo porobiť, ale prídeš sa na nich pozrieť, čo aj dodrž.
Syn má 6,5 roka, zväčša ideme spať spolu, držíme sa za ruku a tie rozhovory by som nevymenila za nič na svete. Buď zaspím s ním alebo potom odídem a dorobím čo treba alebo pozriem telku alebo ako teraz, len tak posedím, aj keď budem ráno "mimo", zajtra dospím. Ale tú večernú chvíľu si nechám málokedy ujsť ❤️
Sem tam si ho dáme ku nám postele, najmä keď sa v noci zobudí, ale po čase sa prehadzuje na nej, a ja mam stresy, aby nespadol, tak ho vrátim do jeho postieľky. U nášho je to ndividuálne, kedy ako.. Ale v 90 percentách prípadov mu vyhovuje byt vo vlastnej postieľke a najrýchlejšie zaspí Sám, hladkanie a prihováranie a spievanie ho skôr prebudí, rozptyluje a horšie zaspí. Neviem, či to je povahou alebo je takto na to zvyknutý od narodenia, ale najlepšie sa mu spi vo vlastnom priestore v postieľke bez nejakých externých zásahov. Ja som na tom podobne, muža od seba odkopavam, ak prejde na moju stranu, nestrpim tam ani časť jeho nohy. žiadne objimanie a zaspávanie v objatí ci pritisnuti k sebe nehrozí (mňa to este aj hrozne hreje, úf), proste mi to vadí.. keď idem spať, tak chcem mať svätý pokoj, ľahnem si ako Dracula na chrbát, a takto spím bez pohnutia do rána 😅 malý asi bude v tomto po mne.. 🤔
@oblecenie99 to mi pripomenulo, raz sa najmladšiemu sníval zlý sen, prišiel k nám dopostele, ľahol si medzi nás.. chvíľu sa prehadzoval, vrtel, potom sa postavil a povedal.. "idem k sebe, strašné je medzi vami teplo, veď to sa neda vydržať" má 5r 😅
Ja som v spánku tiež individualista a mám rada svoj priestor.. aj keď somnou deti spali, tak som sa odtiahla na svoju stranu..
Áno a to budú mať o pár mesiacov 6 a 8 rokov. Občas si poviem že dosť, no malé budú len raz, o chvíľu to skončí a už to nebudú samy chcieť. A mne to dobre padne si večer na pár minút oddýchnuť a ony práve pred spaním ešte povedia také "drby" čo bolo cez deň, ktoré by asi bežne nepovedali.
Syn spí somnou, nemôžem sa mu ani chrbtom otočiť, lebo ma hneď otáča späť, aby sa mohol pritulit. Zaspava v objati do 20 minút. Keď bude mať 2 roky narodí sa mu sestra a tá bude tiež s nami v posteli 🤷♀️
Môj syn ma 10 rokov, najradšej je , keď môže spat pri mne, niekedy sa už aj povadíme spolu 🤣, že už musí sám spat , ale ľúbim ho ako koňa, tak idem spat do jeho izby k ňemu, potom sa potichu premiestnim a za pol hodinky už počujem ako cupká do našej spálne 🤦♀️.
Syn ma 5 rokov a spi s nami. Donedavna v objati so mnou. Asi 2 mesiace uz nepotrebuje objatie, ale stiska moj zapleteny cop v rukach (mam vlasy po pas a vacsinou nosim zapletene v dlhom cope).
Vobec mi to neprekaza a uzivam si to, ze ma este potrebuje. Este nikdy nespal bezomna.
Syna (9 rokov) stále uspávam. Síce nezaspávame v objatí, ale drží ma ruku. A jedna z najväčších odmien je, keď cez víkend môže spať u nás v spálni. Presnejšie u mňa, manžel vtedy spí u syna v izbe (taká malá výmena). 🙂
Nie zaspava sama, bude mat 1.5 roka. Uvidime co bude ked podrastie ale takto je to fajn.