Ženy nešoférky, cítite sa menejcenne oproti šoférkam?

Kiežby by plno ľudí za ten volant nesadlo, je to des, čo vidím denne na ceste. A nemyslím tým len techniku jazdy, ale celkovo agresiu. Ja vodičák mám, ale nerada šoférujem. Iba ak je to nevyhnutné. Neznášam cestu v aute ani ako spolujazdec.

Neviem si predstavit fungovat bez vodicaku, najazdim do 20 000 km rocne. Bez vodicaku a auta by som bola ako bez ruky. Ale nesoferi mi nepridu menejcenni, hlavne ludom zijucim vo velkych mestach rozumiem. Mam vsak jednu znamu, zije doslova na samote pod lesom, ma male babo a je totalne zavisla na manzelovi tym padom....toto pochopit neviem, auto by jej ulahcilo zivot. Ale rozumiem, ze ked sa niekto boji, je tazke to prekonat.

Nic si nemyslim o zenach bez vodicaku. Sama som zacala soferovat az po 8 rokoch odkedy som si vodicak spravila a teraz velmi rada soferujem. Zaroven mi to dava mega slobodu ist kam a kedy chcem co je pre mna obrovsky benefit.

Ja osobme si neviem predstavit, ze by som nesoferovala, ale ak je s tym niekto ok, tak mne je to v podstate jedno. Pre mna to znamena nezavislost a nejde len o to, ci dokazem ist na nakup alebo do prace pesi/busom, ale aj o tom, ze na dlhe trasy (cez viac statov) sa mozme s manzelom striedat a nie je to pre jedneho take zatazujuce. Muz si to nevie vynachvalit, lebo vidi, ze nie kazdy (muz) ma takuto moznost. Soferujem aj sluzobne a tam poviem uprimme, ze je to pre mna horsia pozicia, lebo vacsinou veziem nesofera a je to zodpovednost. Ovela radsej idem s niekym, s kym sa viem vymenit za volantom...

Ja mam vodička od 18r čiže aktívne jazdím 20r. Neviem si predstaviť nesoferovat, nemat auto, nemat tento druh slodoby. Ja aj na dovolenke objednávam auto, ktoré potom šoférujem vyhradne ja (kreditka je na moje meno). Sadnem, nastartujem, idem.... Nemyslim si, ze su nesoferi menejcenny ale cudujem sa im, ze sa niekto dobrovoľne ukracuje a chodí napr. MHD. Neviem to nejak pochopiť. Aj moja BFF bola zarytý nesofer, narodilo sa jej dieta a pocas toho ako bola druhý x tehotná si urobila vodičak (35r mala) a dnes nechápe ako mohla žiť bez neho.

Ja mám vodičák ale nejazdím lebo nemám auto. 😔

@wiwi28 často to nie je dobrovoľné, ale je tam strach (ja osobne mám v aute obrovský strach, to je jedno, kto šoféruje, či ja, či manžel, či taxikar a pod., tak mi vodičák je na dve veci, ale keď bolo treba, išla som. Nikdy však neodpadol stres, chcela som mať jazdu za sebou, tak som usúdila, že takto nie. Rokmi sa to zhorsuje). Plus u niekoho absencia zručnosti, nie je to vec, ktorá ide každému dobre a niektorí to sami od seba uznajú. Niektorí bohužiaľ nie a idú. Osobne poznám viac takých ľudí, ktorí by robili lepsie, keby nesoferovali, poznám ženu, ktorá ani za 30 rokov nenabrala rutinu a to šoféruje denne!, zvláda do roboty a domov po dedinách, väčšie mesto ani náhodou, v živote neparkovala cuvanim, lebo nevie, ale že vôbec. Alebo chlapa, ktorý sa mi priznal, že zaparkuje vyššie, lebo nevie rovnobezne parkovať medzi dve autá a tiež roky jazdi.

Pred prahom 40ky stále ešte vodičák nemám, ale tento rok to už bude. Dostala som sa do štádia, že už sa naňho teším 🤗 Celý doterajší život mi však vodičák nechýbal - ako extrémne chudobná rodina sme doma ani auto nemali, tak som sa musela naučiť spoliehať sama na seba. Samozrejme naši nemali na to, aby mi vodičák v 18tke zaplatili a ja som z brigád hľadela skôr na to, aby som nechodila s prázdnym bruchom a holým pupkom.
Kým sme bývali v hlavnom meste, tak mi vodičák nechýbal, často napr. z Rače som sa ja dostala električkou skôr do práce ako muž s autom (nebolo to pravidlo ale stalo sa). Dve decká som tak vychovala - šup na vláčik a už sme sa dakde trajdali. Decká mali zážitok keď boli menšie, aj keď sme sa len povozili mhdčkou, vlakom… v Jure alebo v Pezinku na zmrzlinu, koláčik a šup domov. Keď som išla k sestre alebo kamoškám cez pol Slovenska, nemať vodičák ma naučilo chodiť presne na čas (vlaky, busy nečakajú…) minimalisticky sa zbaliť, dobre plánovať a predvídať problémy. Občas po mňa a deti došli hostitelia na stanicu, ale teda nikto ma nikam nevyvážal.
Teraz keď bývame na dedine, tak auto je musthave. Ale tak buď ma vozí muž, alebo taxík. Taxikárom tu teda kvitne pšenka… Keby tá SAD sieť chodila poriadnejšie a nie raz za rok (napr. v sobotu nejde ani jeden bus z dediny), tak ani nad vodičákom neuvažujem. Ale zas to by taxislužby skrachovali. Celkovo nepociťujem ujmu, že nemám vodičák, len som skúpa dávať sedem eur za jednu jazdu taxíkom. Druhý problém je, či mi ten vodičák na dačo bude, nakoľko dojdem do mesta a … nezaparkujem. Ale to je zas iný problém.

Nemám vodičák a necítim sa menejcenne. Za mňa je lepšie ho nemať,ak viem,že raz nie som proste typ na jazdenie,ako ho silou mocou mať spotom buď stresovať na ceste,alebo ho dať do šuplíka a aj tak nejazdit. Viem sa reálne zhodnotiť,a viem,že pre mna je to čistá hrôza,nikdy som ani netúžila šoférovať,v podstate som nikdy ani vodičák nepotrebovala.

Vodičák som si robila v 20tke a odvtedy šoférujem.Milujem to je to taký relax pre mňa,čím dlhšia jazda tým lepšie 🙂 Mám kamarátky čo nejazdia vôbec, buď nemajú vodičak a vozí ich manžel alebo majú ale majú strach sadnúť si za volant.Neriesim to,každému ako vyhovuje tak má.

Nijako sa na to nepozeram. Nie kazdy je stvoreny pre soferovanie. Ak je niekto zmetkar a neciti sa na to,nech ozaj radsej nesada za volant. Dnes je vela arogantnych soferov a je to riziko. Ak niekto vaha,odporucam ist do toho. Je to neuveritelna sloboda.

necitim sa menejcenne, zle vidim v sere a po tme a nechcem ohrozit bezpecnost premavky, nechce sa mi riesit uprostred noci kde zaparkujem.

Mam vodičák a tiež nejazdím. Vôbec sa necítim nejako menejcenne. Samozrejme, asi by mi to v niečom uľahčilo život, ale väčšinou, keďže byvam kusok od centra, si úplne v pohode poradím aj bez auta 🙂

Vôbec sa necítim menejcenná. Hoci raz mi jedna kolegyňa povedala, že nechápe ako jedna žena z Bratislavy môže byť bez vodičáku. Na tom som jej odvetila, že je zvláštne, že mi to hovorí ona, ktorej manžel, chlap, riaditeľ, nešoféruje, lebo sa bojí hoci má vodičák a ona, tehotná, musí riešiť kto z jej kamarátov ju odvezie do pôrodnice. A boli sme povyprávané.

Ja mám vodičák, tri švagriny nemajú. Ja to neriešim, je mi to jedno, neraz som ich niekam viezla. Ale párkrát mi napadlo, ako to vie obmedziť cloveka, keď nemá vodičák. Napríklad s nákupom a detmi po autobusoch, vlakoch... Alebo platiť taxík. Nerozumiem takému rozhodnutiu, ak nemá dôvod, ale mňa sa to netýka.

@jaskolka Ja som do toho tiež išla už ako cca 25 ročná, lebo ma všetci prehovárali, že kvôli robote bude treba a že aká sloboda, ale ja som už vtedy vedela, že to bude strata času a peňazí. Keby mi šéf dal kľúče od auta, že na tu máš a choď na opačný koniec republiky, či len do vedľajšieho krajského mesta, i tak by som nešla. V tomto mám šťastie, že nemusím v práci toto riešiť a aj keď veľa cestujem pracovne, dá sa to vykryť vlakom (dokonca pre mňa lepšie, lebo cestou si aj zdriemnem, viem sa občerstviť, prejsť sa, aj sa pripravím na jednanie). Čiže mám ho, aj sem tam som využila, keď to bolo nevyhnutné, alebo keď som skúšala, že sa rozjazdit, ale strach a rešpekt bol a je väčší, proste ma jazda neukludnuje, práve naopak. Žiadne kondičné už ani neriešim, lebo opäť to budú len vyhodené peniaze. Bývame v centre.mesta, na väčšie trasy ideme zvyčajne ako rodina, vtedy šoféruje muž. Väčšie trasy nemyslím Chorvátsko a spol., to by som nedala nikdy v aute, ani za svet.

Nemam vodicsky a je mi to jedno.

Ja si praveze vazim ludi, ktori menej znecistuju zivotne prostredie a vypustaju CO2, casto v aute jeden clovek. Sama jazdim iba tam, kde nie je bezpecna MHD a to znamena mimo Europy. V Europe som nepocitila potrebu jazdit ani s 2 detmi

Ja mám vodičák, nemám rada šoférovanie ale keď musím tak sa odveziem. Sedela som v aute ktoré havarovalo, zrovna na pohode zo šéfovania mi to nepridalo. Zhodou okolností som teraz donútená šoférovať každý deň. Aj napriek tomu si život bez auta, vodičského už neviem predstaviť.

Ľudí ktorý vodičák nemajú beriem úplne normálne. Chápem že sa nájdu ľudia ktorý majú extrémny stres a nevedia ho prekonať. Prípadne ľudia ktorý žijú v centre mesta a vodičák nepotrebujú.

Nie 🙂 a to ja vodicak mam, len sofer ako ja nepatri na cestu pre dobro ostatnych, este kvoli nesoferovaniu, aby som sa citila menejcenne 😅

Citila som sa menejcenne, ked som nemala vodicak. Velakrat som si hlavne od brata vypocula, ked sme este spolu byvali, ze ho nemam donekonecna otravovat s tym, ze ma ma niekam zaviezt. A to som ho ziadala ozaj velmi vynimocne, ked som nemala na vyber.
Teraz sa citim sebavedomo, a velmi ma tato zrucnost tesi, aj fakt, ze nie som od nikoho zavisla. Akurat sa desim toho okamihu (klop klop), ked raz dostanem defekt, lebo teda rezervu by som nezvladla nahodit 🤣
Neviem si uz ani len predstavit nejazdit, ani len do sucasnej prace by som sa nevedela dostat busom. 20km vzdialenost kvoli naprd spojom by mi trvala s prestupom 2,5 hod. Ked mam auto v servise, radsej si beriem dovolenku, lebo je to masaker. Aj ked mi je mnohokrat luti, ze sa vozim sama a denne prejdem cca 50km, inak to proste nejde.

Ja som sa cítila veľmi menejcenná, až som sa za seba hanbila. Susedy 60-70tničky sú šoférky a ja, o polovicu mladšia žena som čakala na muža alebo otca. Už mám vodičák 5 rokov. O iných ženách ktoré nešoférujú si nemyslím nič. Je to každého osobná vec.

@mimikarol tiež to tak mám… s tou menejcennosťou

@mimikarol ale možno až tá ma dokope k tomu sa odhodlať 😅😅😅

Ja mam vodicak, ale uz dlhsie nejazdim. Nejak mam strach, vzdy som mala nervy pri soferovani a to mi za to nestoji. Ano, bolo by pohodlnejsie sa odhodlat a mat vacsiu slovodu a nebyt odkazana na dopravu, ale pri dnesnej situacii s parkovanim, je to asi aj jedno. Menejcenna sa kvoli tomu necitima nikdy som sa necitila, vodicak som si robila po 40tke.

Šoférovanie je zručnosť ktorá človeku uľahčí život. Ja mám auto od 18 neviem si predstaviť byt bez neho…
Podľa mňa treba užívať všetko co ten svet ponúka 😉

Co si myslím o ľuďoch ktorý sa boja šoférovať ? Ze dopredu hodnotia niečo co vôbec nevyskúšali. Každý ma zozaciatku strach, úplne každý . A špeciálne o ženách si myslím ze sa hrozne podceňujú. Štatistiky hovoria jasne v ich prospech jazdia ďaleko bezpečnejšie než muži

@lujza123 presne tak, mnohokrat zeny brzi len ta predstava, ze by to nezvladli, a pritom vacsina z nich by to dala po case a prvotnom strese lavou zadnou.
Bola som jednou z nich, rodina ma nutila si od 18 robit vodicak, lebo vsetci jazdili. Ja som sa bila do hrude, ze sa bez problemov zaobidem aj bez neho, lebo som sa bala. Vodicak som spravila po hroznych mordach v 26.rokoch a 2 roky som do auta nesadla. Chodila som tam so stiahnutym zaludkom, s pocitom ze ma do toho vsetci nasilu tlacia a aj tak nebudem nikdy soferovat. A co cert nechcel, prestahoval som sa do ineho mesta, kde som si bez auta nevedela najst pracu. Akonahle som kupila auto a bola schopna dochadzat, ponuky sa len tak sypali. Aj doteraz by som bez auta bola nutena vziat iba pracu v najblizsom meste, dochadzanie by bolo znacne z nasej dediny obmedzene na 2 ranne busy, pricom jeden chodi o 5:20 a druhy 7:20. Do sucasnej prace by som sa ani nedostala, takze plat by som mala mozno o 1/3 mensi iba kvoli nesoferovaniu. Je to velmi velka sloboda moct ist kam len chcem a kedy chcem.

@kiki68 áno to je pravda ,ze veľa firiem dáva auto ATU je jediný problém inak by som to neriešila.

Vodičák mám, jazdím veľa a rada. O ženách (aj mužoch) bez vodičáku si nemyslím vôbec nič do okamihu, kym si nechcú urobiť zo zvyšku sveta osobnú taxislužbu a svoju neschopnosť/neochotu urobiť si vodičák neprezentuju ako niečo obdivuhodné.