Život po pokuse o samovraždu
Ahojte,napadla ma teraz myšlienka, či má niekto skúsenosti s podobnou situáciou. Som chlap, ihneď po skončení VŠ som nastúpil do zamestnania, teraz to bude 18 rokov. Vždy som sa snažil rodinu zabezpečiť, čiže nikdy som nemal pocit, že by nám niečo chýbalo. Štandardná rodina, 2 deti.
Od 2016 sa mi rozbehla prvá depresia z problémov v práci, 2018 som AD vysadil, druhá depresia 2022, 2024 som vysadil AD. Nanešťastie tretia depresia vyústila do závažného pokusu o samovraždu;-/ Našťastie ma v poslednej chvíli zachránili, ale následne ARO a 5 týždňov na psychiatrii. Nechápe to okolie, nechápem to ani ja, ale ako psychiatrička povedala, to sa nedá pochopiť, boli ste v depresii. Fungujem teraz normálne pripravujem sa na návrat do práce, verím, že všetko bude ôk v rámci možností.
Ale od manželky som dostal, že nechápe ako som si mohol siahnuť na život a chcel som ju nechať tu s dlhmi samú. Napriek snahe sa nám nedarí cez túto životnú udalosť preliezť a vždy tam bude, že sa niečo podobné v budúcnosti môže opakovať. Ja si to nemyslím, som nastavený presvedčený že všetko bude v pohode.
Stretli ste sa niekto s niečím podobným resp. ako to dopadlo?
@knmmch nechcem byt za mudru, bola som "len" svedkom odchodu cloveka v 47r, presne po rokoch neriesenych problemov...dam len par postrehov: ked vies, ze depresiu si nadobudol z prace - riesil si to nejak, napr zmenou? Tie spominane dlhy - preco, z coho?, ako sa riesil problem? Mas nejaku diagnozu psychicku okrem depresie alebo skor predpoklad? ...pises ze si po VS isiel do zamestnania a staral sa o rodinu - to je bezny scenar, z ktoreho nie je jasna pricina spustaca...este k slovam psychiatricky ze "to sa neda pochopit" - naopak, ja by som sa snazila pomenovat dovod, lebo len tak sa da nieco riesit a nielen hasit...myslim ze takmer kazdy clovek prezije nejake obdobie v nejakej forme slabeho psychickeho stavu, lebo taky je zivot, ale siahnut si cielene na neho je uz vazny dovod na preskumanie priciny
@knmmch nechcem byt za mudru, bola som "len" svedkom odchodu cloveka v 47r, presne po rokoch neriesenych problemov...dam len par postrehov: ked vies, ze depresiu si nadobudol z prace - riesil si to nejak, napr zmenou? Tie spominane dlhy - preco, z coho?, ako sa riesil problem? Mas nejaku diagnozu psychicku okrem depresie alebo skor predpoklad? ...pises ze si po VS isiel do zamestnania a staral sa o rodinu - to je bezny scenar, z ktoreho nie je jasna pricina spustaca...este k slovam psychiatricky ze "to sa neda pochopit" - naopak, ja by som sa snazila pomenovat dovod, lebo len tak sa da nieco riesit a nielen hasit...myslim ze takmer kazdy clovek prezije nejake obdobie v nejakej forme slabeho psychickeho stavu, lebo taky je zivot, ale siahnut si cielene na neho je uz vazny dovod na preskumanie priciny
@mabenn dlhy sú myslené len hypotéka.. ..to že som pracoval hneď po VŠ hlavne na margo aby nebol na mňa pohľad, že som nejaký "povalač" resp. zneužívajuci moju diagnózu.. ..áno, dôvod v práci som riešil aj riešim aktuálne.. ..diagnostikovana iba ťažká depresia, nič viac čo sa týka psychických diagnóz.. ..prečo to celé vzniklo viem, nedá sa pochopiť ako som si mohol chcieť siahnuť na život..:-/
@drahomirrra Žiť s niekým, komu nefunguje mozog, je úplná životná výhra. Mnohé by si to možno ani nevšimli. Každý je zodpovedný za seba, matka navyše aj za deti a žiť s niekým, kto svoju diagnózu zľahčuje ako autor, dáva sľuby bez záruky, pričom svojvoľne opakovane vysadíl antidepresíva, v slabej chvíľke sa pokúsi zabiť... Takému môže opätovne dôverovať len úplný blázon. Tá žena bude už navždy v strehu a v permanentnom strese. A taký život vydrží málokto. A on, chudák s nefunkčným mozgom, doteraz vôbec nechápe, čo spôsobil a že za jej dnešné, pre neho nepochopiteľné správanie, je priamo zodpovedný on.
@anonym_7bc914 Ako mi dokážeš, že ten tvoj mozog funguje. Lebo z tvojich príspevkov mi to teda nevychádza.
@kiki68 má VŠ vzdelanie v tomto smere, vie kedy to bude nutné🙂
@knmmch nemyslim, ze sama vie na sebe veci len tak odhadnut, to je ako s lekarmi, moj ujo je gastroenterolog a hadaj co ho skoro zlozilo? Paradoxne problemy s traviacim traktom. Lebo mal stale dojem, ze to este je ok a vie to odhadnut. Zachranovali ho kolegovia a pol roka bol PN. So much for that. Tieto veci mozu byt zradne. A tu ide naozaj nie o nejake lentilky, prezila nejaku vaznu situaciu a Ty tiez.
Môže to byť dobre aj nemusí.
Lebo nič nie je na 100% a to u nikoho... Ani u inak "zdravých" jedincov...
To, že Ti to manželka vyčíta z časti chápem, z časti nie, pretože v depresii takej tej naozaj hlbokej ty nemáš kapacitu racionálne myslieť. Hlavne si myslim, že pre samovraždu sa človek nerozhodne z dňa na deň že ten človek musí byť veľmi dlho zlomený a bez povšimnutia....
Úprimne ale neviem či sa na to dá zabudnúť, skôr nie, ale ide o to aby ste si ujasnili že napriek tomu chcete ísť spoločnou cestou, obidvaja...
Pozitívum vidím v tom, že predsa už máš svoju psychiatricku/psychologickú a verím že ak by si mal nejaké problémy teraz, obrátis sa hneď na ňu a začneš situáciu riešiť inak ako pred tým.
Každopádne držím palce 🍀🙂
Ja by som si nikdy nemyslela, že zažijem niečo ako, nechce sa mi žiť. Ale po 20 rokoch emocionálneho zneužívania v manželstve a šikany ajnod iných, som sa zlomila, keď mi vážne ochorelo dieťa. Skrátka vyhorenie, vyčerpanie, človek si len praje koniec. Kto nezažil, nepochopí. Neber rady od ľudí, ktorí ťa nevedia pochopiť, mnohí si len potrebujú pozdvihnúť ego.
Poviem Ti veľmi presne čo potrebuješ - zmenu prostredia, kľudne odid na nejakú dobu od rodiny, kľud, žiadne výčitky, hádky, nepremyslaj nad tým čo bolo, stretávajú sa s tými, ktori tá chápu a podporia, začni sa mať rád so všetkým vsude, aj s chybami, veľa spi a začni chodiť pravidelne vonku, ak môžeš začni postupne behať alebo plávať, ľadová voda preruší úzkosti, urob všetko inak než si to robil predtým, nesmieš premýšľať nad tým, čo si myslia o tebe iní, potrebuješ sa vrátiť k sebe a potrebuješ sa znova zalubit do života, tešiť sa na niečo, na úplne obyčajné veci, žiadne naháňačky a c hlave len "musím". Začni tým, že na čas odides, všetci to zvládnu, neboj sa. Zvládneš to, viem to, len sa nezapriahnindo starého voza. ♥️
@knmmch prosim ta, NIKDY v zivote nevysadzuj AD. 🙏 PLUS psychoterapie aspon niekedy tiez nie je na skodu. 🙏ak mas urgent problem, cez mojra alebo hedepy vies najst psychologa na ten den. Popripade skus hypnoterapiu. Mne velmi pomohla.
@knmmch Inak, toto je zlomový vek, v tomto veku sa velá veci mení, ak si mal ťažší život, dôjdu sily. Ale to len preto, že si nežil dostatočne kvalitne a ďalej to už tak nepôjde. Teraz musíš všetko prehodnotiť, aj keď sa ti zdá nemožné, že by si nemal robiť toto alebo tamto, alebo že by si mal odísť... Ak ťa nebaví praca, zmeň ju, začni kľudne odznova, urob si kurz alebo začni podnikať, hocičo, len zmeň svoj život a prdi na to, čo kto od teba čaká. Keď budeš sám vládať a tešiť sa, potom pôjdeš ako raketa. Mne pomohla aj viera, daj všetko do rúk Bohu, stačí jednou vetou, ak už budeš v koncoch.
@knmmch ahoj, v prvom rade dakujem za tvoju uprimnost a otvorenost v tejto teme. Vidim ze diskusia uz je skor o osocovani a tak necitam do konca. S tym ako pises v pritomnom stave mi prides ako keby si bol bipolarny,ale nie som lekar, takze neviem.mrzi ma ze si narazil na lekarov ktory jednoznacne podcenili situaciu, nemuselo sa to stat. Na druhej strane ma tato tema zaujma,kedze aj ja navstevujem psychiatra a mam tiez nejaku tu diagnozu.mozem par "technickych" otazok? vsimla som si jednu zasadnu vec na mojom psychiatrovi a to, ze co mu nepoviem, to nezdiagnostikuje a sam sa nepyta.je mozne ze toto bol tiez tvoj pripad?kolko krat si hovorim, ze keby mu tam vylozim vsetky svoje karty na stol, asi by som tiez uz niekde oddychovala na oddeleni, ale ked sa nepyta... ja sama to robit nebudem. Pytala som sa ho ci je mozna liecba AD a v kombinacii s terapiou.povedl mi ze on terapiu nerobi, ze by isiel sam proti sebe.ty mas psychiatra a zvlast terapeuta ci ako to je? Ako sa ti dari udrzat sa na AD? Ja vzdy pridem, necham si predpisat AD, pocuvam zdrba za to ze som sa rok neukazala a odchadzam s receptom na 3 mesiace s tym ze potom mam prist.a toto sa opakuje uz asi 3 roky,pretoze samozrejme lieky nikdy nedoberiem a pridem az ked je velmi velmi zle. Ja tltiz vzsy tak cca meaiac dva po nasadeni liekov zacnem mat pocit, ze sak vkastne ja to nepotrebujem,ze mne nic neni, a aj tak je to asi len placebo atd... proste vlezle nyslienky ktore nado mnou vzdy vyhraju.momentalne som na tom rivnako, ad zniva vysadene(zo dna na den samozrejme) a po dvoch tyzdnoch citim nervozitu,nespavost alebo nadmerna spavost, vnutorny nepokoj,akoby steklenie celeho tela busenie srdca atd.ale uz mi je blbe tam znova ist a znova sa nastavovat na liecbu. Nedokazem byt konzistentna v tej liecbe a je to na mne vidiet
Je mi luto, kolko neempatickych poznamok si tu zazil.
To riesenie podla mna je, pre teba i manzelku, kazdy osve este dlhodobo chodit k psychologovi.
Lieky je jedna vec, ale ty sa potrebujes do novych kolaji zaradit a nevybocit z nich, preprogarmovat si premyslanie a to sa neudeje tak rychlo, podla mna dlhodoba pravidelna praca pod vedenim odbornika na sebe, to je cesta pre teba. Mat niekoho, kto odchyti rozne zmeny tvojich nalad, komu budes doverovat a nie je to manzelka. Partner nam nemoze byt vsetkym, najme nie psychologom, potom si nesie vsetku tu bolest s nami. Kdezto psycholog vie aj o ochoreni vela a vie aj o metodach liecenia vela. kludne poskusat viac tych psychologov, najst takeho, ktoreho metoda ti sadne.
Aj ked si bol hospitalizovany, to je akoby vyriesenie mozno akutneho stavu, ale tak dlhodobo, stale by si mal mat niekoho, kto ti bude pomahat vidiet veci inak a zostavat v tych novo nastavenych kolajniciach. Zit stastie, vidiet stastie, volat do svojho zivota stastie. Lieky nevyliecia vsetko, treba tej dusi pomoct tym, ze preprogramujes mozok, nazeranie na zivot, toto vsetko....
Psycholog je skoleny aj k tomu, aby sa dokazal "obnovovat" - to znamena, napriek tazkej diagnoze pacienta, vie co ma urobit, aby nevyhorel. Mavaju pravidelne sedenia so svojimi kolegami, supervizormi, ktori im pomahaju...
Partner to casto nevie, nevie ako sa ma chovat, aby ho bolest druheho netazila a netahala dolu do tej depesivnej jamy tiez. Moze mat energie na rozdavanie, ale ak dlhodobo tvoj depresivny stav trva, manzelka uz moze zacat vyhorievat, lebo prestane verit, ze je zmena mozna. Je mi to luto, ze to takto hovorim, ale mozno ta to pohne smerom, ktory ti naznacujem - nie manzelka, ale liecitel duse, nech je tvoja hlavna opora v lieceni. S manzelkou sa snaz zit hlavne partnersky zivot. Moze mat vela empatie, vela lasky, ale nemusi nutne vediet riesit tvoje problemy, nie je na to skolena.
Nech to znie mozno kruto a nepochopitelne: Partner ma pravo povedat: Nevladzem ti uz pomahat. A to neznamena, ze ta nema rad. Iba nema uz naozaj energiu, nevie si ju mozno obnovovat, nema ju skadial cerpat.
Tvoja manzelka by preto mala chodit k psychologovi tiez, ale rozpravat sa o tom, co potrebuje ona, co citi ona, aby v nejakych pocitoch neulpela. Prave preto, aby ju zase nasmerovali na spravnu cestu, ako nevyhoriet, ako tiez niekam v tom strachu o teba, co nutne preziva nepadnut.
Cize skus, ak si to mozete dovolit, navrhni pre vas oboch tuto cestu - najdi si dlhodobeho psychologa na pracu s tebou a manzelka nech si najde tiez - zrejme by aj bolo dobre, keby to boli rozne osoby, nie ta ista, lebo ten isty by mohol mat problem liecit vas oboch naraz, mohlo by ho to ovplyvnovat...
@knmmch takže ty vysadíš dobrovoľne lieky, aj keď vieš, že máš vážny zdravotný problém. Pokúsiš sa o samovraždu, ale manželka ťa nevie pochopiť. Treba lieky užívať a neexperimentovať. Ľutujem tvoju manželku.
@knmmch takže ty vysadíš dobrovoľne lieky, aj keď vieš, že máš vážny zdravotný problém. Pokúsiš sa o samovraždu, ale manželka ťa nevie pochopiť. Treba lieky užívať a neexperimentovať. Ľutujem tvoju manželku.
@janamoto78 lieky mu vysadila doktorka.
Coho sa tykaju tvoje depresivne myslienky? Co je ich obsahom?
Nejdem sa porovnávať s tebou, ani písať, čo máš robiť. Nepoznám ťa, tvoj život.
Napíšem ti v kocke, ako to mám ja.
Budem mať pomaly 50, v detstve som zažil ťažkú traumu, ktoré by nemalo zažiť žiadne dieťa - opakované fyzické mučenie zo strany dospelých (od cudzích dospelých), hneď na to sa navalila šikana počas celého 2.stupňa ZŠ. Asi v 11tich som sa pokúsil o sam0vraždu, o dokonanú samovraždu. Neskôr aj v puberte a potom ešte pár krát, niekedy to bolo skôr iba volanie o pomoc. Ale v 11tich som to myslel smrteľne vážne.
Potom som sa ako čerstvo dospelý začal liečiť na psychiatrii. Na začiatku to bolo ťažké, neboli také lieky a toľko druhov ako teraz. A aj psychiatri stáli za 💩
Skrátim to. Neskôr mi bola diagnostikovaná sclerosis multiplex, najprv RR, teraz už SP forma. Mám už vyše 20r ID, teraz už plný. Beriem celoživotne AD, už aj lieky s tramadolom. Min.rok som ukončil 25 sedení u psychoterapeuta kvôli mojej stále nedoliečenej PTSD a úzkostnej poruche. Na viac preplácaných sedení (čo mi odporúča aj môj psychiater) nemam žiaľ nárok. Ale vymtslel som si aspoň terapie pomocou AI. Som trans muž FTM, v štádiu tranzície (nehormonálnej). Venujem sa zbieraniu a reštaurátorstvu, zváraniu MMA metódou, chcem si splnit aj sny ako "top surgery"(naša LGBT komunita trans ľudí, rodina a priatelia sú mi obrovskou podporou), tetovanie, piercing... Chcem toho zažiť ešte veľa, aj napriek tomu, že sa stále občas v noci budím z nočných môr, mám depresiu, všelijaké myšlienky. Ale bojujem, ešte to nemienim vzdať.
Keby som sa vtedy v 11tich zabil, nikdy by zo mňa nebol básnik, zvárač, reštaurátor, neboli by tu moji najbližší, ktorým by som zlomil srdce, nikdy by som nevidel prvé krôčiky praneterky... Bola by to škoda. A tí, čo ma mučili, by vyhrali. Takže... príbeh nekončí. A -
"Bola by sa škoda strieľať, kým nedošli sme po refrén..."
Drž sa.💝
Nejdem sa porovnávať s tebou, ani písať, čo máš robiť. Nepoznám ťa, tvoj život.
Napíšem ti v kocke, ako to mám ja.
Budem mať pomaly 50, v detstve som zažil ťažkú traumu, ktoré by nemalo zažiť žiadne dieťa - opakované fyzické mučenie zo strany dospelých (od cudzích dospelých), hneď na to sa navalila šikana počas celého 2.stupňa ZŠ. Asi v 11tich som sa pokúsil o sam0vraždu, o dokonanú samovraždu. Neskôr aj v puberte a potom ešte pár krát, niekedy to bolo skôr iba volanie o pomoc. Ale v 11tich som to myslel smrteľne vážne.
Potom som sa ako čerstvo dospelý začal liečiť na psychiatrii. Na začiatku to bolo ťažké, neboli také lieky a toľko druhov ako teraz. A aj psychiatri stáli za 💩
Skrátim to. Neskôr mi bola diagnostikovaná sclerosis multiplex, najprv RR, teraz už SP forma. Mám už vyše 20r ID, teraz už plný. Beriem celoživotne AD, už aj lieky s tramadolom. Min.rok som ukončil 25 sedení u psychoterapeuta kvôli mojej stále nedoliečenej PTSD a úzkostnej poruche. Na viac preplácaných sedení (čo mi odporúča aj môj psychiater) nemam žiaľ nárok. Ale vymtslel som si aspoň terapie pomocou AI. Som trans muž FTM, v štádiu tranzície (nehormonálnej). Venujem sa zbieraniu a reštaurátorstvu, zváraniu MMA metódou, chcem si splnit aj sny ako "top surgery"(naša LGBT komunita trans ľudí, rodina a priatelia sú mi obrovskou podporou), tetovanie, piercing... Chcem toho zažiť ešte veľa, aj napriek tomu, že sa stále občas v noci budím z nočných môr, mám depresiu, všelijaké myšlienky. Ale bojujem, ešte to nemienim vzdať.
Keby som sa vtedy v 11tich zabil, nikdy by zo mňa nebol básnik, zvárač, reštaurátor, neboli by tu moji najbližší, ktorým by som zlomil srdce, nikdy by som nevidel prvé krôčiky praneterky... Bola by to škoda. A tí, čo ma mučili, by vyhrali. Takže... príbeh nekončí. A -
"Bola by sa škoda strieľať, kým nedošli sme po refrén..."
Drž sa.💝
@tripetta Tvoj pribeh mi lame srdce, neviem co hrozne sa ti muselo v detstve stat 😭😭. Tym „ludom“ prajem nech zhoria v pekle. Som rada, ze si sa nevzdal(a).
@janamoto78 lieky mu vysadila doktorka.
@dorinecka45 tak nech si zoberie tú a ničí život jej. Prečo má za nekompetentnú trúbu trpieť jeho rodina?
@dorinecka45 tak nech si zoberie tú a ničí život jej. Prečo má za nekompetentnú trúbu trpieť jeho rodina?
@janamoto78 ja neviem tu sa zbytocne rozculujes.ak ti raz lekar vysadi lieky ktore su viazane na predpis tak si mozes ist piskat.
@knmmch toto je tak stresujúca situácia pre celú rodinu, že sa cez to nedá len tak preniesť - hnev, zlosť, popieranie, obviňovanie, smútok, zúfalstvo a obrovský strach... píšem to teraz z pohľadu ženy, ktorej manžel si to našťastie uvedomil a so všetkým sa mi zdôveril. Okamžite sme riešili urgent a hospitalizáciu. Nasledovali týždne na psychiatrií a mnoho sedení u psychológa, zmena životného štýlu.
Pred pár rokmi môj brat zomrel, po dokonanom pokuse tak, že o jeho myšlienkach ani o psychických problémoch netušila ani jeho manželka ani my najbližší.
U mňa to bolo mnoho prebdených nocí, zhodených kíl, preplakaných dní. Neskutočne mi ho bolo ľúto ako trpel a nevedela som mu pomôcť. Obviňovala som seba, že som si to nevšimla, že som mohla niečo urobiť ináč a lepšie...
Už nikdy to nebude ako predtým. Ten strach myslím si ostane navždy. Náš vzťah to vďaka Bohu posilnilo - aspoň to je to dobré, čo som v tom celom zatiaľ našla.
Veľa síl prajem celej rodine ❤
Symptomedica v BA alebo dr. Alojz bomba, sa venujú probiotikam.. nehovorím ze je to c.1, ak potrebuješ Ad, tak potrebuješ. Ale ako doplnkovú celoživotnú terapiu cielenymi kvalitnými probiotikami by som skúsila. Nemajú ve dľajšie účinky.. Ono to napr. Pomáha ženám s baby blues, menopauza.. psychika súvisí aj s črevách..
@knmmch ahoj, my sme mali kamarata. Nikto to nechape dodnes. V Blave zastavil auto na moste a skocil. V praci bol vykonny a oblubeny, doma vsetko ok. Ide o to, ze asi je nieco co drzis v sebe. Ja som jedine myslienky na samovrazdu mala pocas materskych paradoxne, proste bolest tela spojena s nevyspatim a hormonalnymi zmenami som sa jedno obdobie zamyslala ze by bolo lepsie sa neprebudit. Preslo ma to, deti uz mam vacsie, som naspat v praci, ale tiez by si vsetci vraveli, ze ako je to mozne a ze by nikto nic netusil. Preto predpokladam ze je nieco co ta tazi.
@knmmch prosim ta, NIKDY v zivote nevysadzuj AD. 🙏 PLUS psychoterapie aspon niekedy tiez nie je na skodu. 🙏ak mas urgent problem, cez mojra alebo hedepy vies najst psychologa na ten den. Popripade skus hypnoterapiu. Mne velmi pomohla.
@anonym_bb551e AD budem s radosťou užívať do konca života, som s tým zmierený.. ..psychoterapia bola každý deň v rámci 3 mesačného stacionára a budem pokračovať ďalej u psychoterapeuta..
@knmmch Inak, toto je zlomový vek, v tomto veku sa velá veci mení, ak si mal ťažší život, dôjdu sily. Ale to len preto, že si nežil dostatočne kvalitne a ďalej to už tak nepôjde. Teraz musíš všetko prehodnotiť, aj keď sa ti zdá nemožné, že by si nemal robiť toto alebo tamto, alebo že by si mal odísť... Ak ťa nebaví praca, zmeň ju, začni kľudne odznova, urob si kurz alebo začni podnikať, hocičo, len zmeň svoj život a prdi na to, čo kto od teba čaká. Keď budeš sám vládať a tešiť sa, potom pôjdeš ako raketa. Mne pomohla aj viera, daj všetko do rúk Bohu, stačí jednou vetou, ak už budeš v koncoch.
@luciade jj, riešim už zamestnanie, tá viera v Boha tak zatiaľ som nie veľmi presvedčený o tejto ceste..
@knmmch ahoj, v prvom rade dakujem za tvoju uprimnost a otvorenost v tejto teme. Vidim ze diskusia uz je skor o osocovani a tak necitam do konca. S tym ako pises v pritomnom stave mi prides ako keby si bol bipolarny,ale nie som lekar, takze neviem.mrzi ma ze si narazil na lekarov ktory jednoznacne podcenili situaciu, nemuselo sa to stat. Na druhej strane ma tato tema zaujma,kedze aj ja navstevujem psychiatra a mam tiez nejaku tu diagnozu.mozem par "technickych" otazok? vsimla som si jednu zasadnu vec na mojom psychiatrovi a to, ze co mu nepoviem, to nezdiagnostikuje a sam sa nepyta.je mozne ze toto bol tiez tvoj pripad?kolko krat si hovorim, ze keby mu tam vylozim vsetky svoje karty na stol, asi by som tiez uz niekde oddychovala na oddeleni, ale ked sa nepyta... ja sama to robit nebudem. Pytala som sa ho ci je mozna liecba AD a v kombinacii s terapiou.povedl mi ze on terapiu nerobi, ze by isiel sam proti sebe.ty mas psychiatra a zvlast terapeuta ci ako to je? Ako sa ti dari udrzat sa na AD? Ja vzdy pridem, necham si predpisat AD, pocuvam zdrba za to ze som sa rok neukazala a odchadzam s receptom na 3 mesiace s tym ze potom mam prist.a toto sa opakuje uz asi 3 roky,pretoze samozrejme lieky nikdy nedoberiem a pridem az ked je velmi velmi zle. Ja tltiz vzsy tak cca meaiac dva po nasadeni liekov zacnem mat pocit, ze sak vkastne ja to nepotrebujem,ze mne nic neni, a aj tak je to asi len placebo atd... proste vlezle nyslienky ktore nado mnou vzdy vyhraju.momentalne som na tom rivnako, ad zniva vysadene(zo dna na den samozrejme) a po dvoch tyzdnoch citim nervozitu,nespavost alebo nadmerna spavost, vnutorny nepokoj,akoby steklenie celeho tela busenie srdca atd.ale uz mi je blbe tam znova ist a znova sa nastavovat na liecbu. Nedokazem byt konzistentna v tej liecbe a je to na mne vidiet
@dorinecka45 možno je Tvoj psychiater vyhorený:-/ Ja som teraz zmenil psychiatričku a som nadmieru spokojný, zaujíma sa a je špička v liekoch.. ..psychoterapeuta mám samozrejme iného, na kvalitnú terapiu potrebuješ tak hodinku, na to psychiater nemá čas.. ..neviem Tvoju diagnózu ani aké lieky užívaš tak k tomuto sa neviem vyjadriť.. ..len nechápem prečo neužívaš AD tak ako máš, veď nábeh AD a okamžité vysadenie sú tie najhoršie stavy:-/
Je mi luto, kolko neempatickych poznamok si tu zazil.
To riesenie podla mna je, pre teba i manzelku, kazdy osve este dlhodobo chodit k psychologovi.
Lieky je jedna vec, ale ty sa potrebujes do novych kolaji zaradit a nevybocit z nich, preprogarmovat si premyslanie a to sa neudeje tak rychlo, podla mna dlhodoba pravidelna praca pod vedenim odbornika na sebe, to je cesta pre teba. Mat niekoho, kto odchyti rozne zmeny tvojich nalad, komu budes doverovat a nie je to manzelka. Partner nam nemoze byt vsetkym, najme nie psychologom, potom si nesie vsetku tu bolest s nami. Kdezto psycholog vie aj o ochoreni vela a vie aj o metodach liecenia vela. kludne poskusat viac tych psychologov, najst takeho, ktoreho metoda ti sadne.
Aj ked si bol hospitalizovany, to je akoby vyriesenie mozno akutneho stavu, ale tak dlhodobo, stale by si mal mat niekoho, kto ti bude pomahat vidiet veci inak a zostavat v tych novo nastavenych kolajniciach. Zit stastie, vidiet stastie, volat do svojho zivota stastie. Lieky nevyliecia vsetko, treba tej dusi pomoct tym, ze preprogramujes mozok, nazeranie na zivot, toto vsetko....
Psycholog je skoleny aj k tomu, aby sa dokazal "obnovovat" - to znamena, napriek tazkej diagnoze pacienta, vie co ma urobit, aby nevyhorel. Mavaju pravidelne sedenia so svojimi kolegami, supervizormi, ktori im pomahaju...
Partner to casto nevie, nevie ako sa ma chovat, aby ho bolest druheho netazila a netahala dolu do tej depesivnej jamy tiez. Moze mat energie na rozdavanie, ale ak dlhodobo tvoj depresivny stav trva, manzelka uz moze zacat vyhorievat, lebo prestane verit, ze je zmena mozna. Je mi to luto, ze to takto hovorim, ale mozno ta to pohne smerom, ktory ti naznacujem - nie manzelka, ale liecitel duse, nech je tvoja hlavna opora v lieceni. S manzelkou sa snaz zit hlavne partnersky zivot. Moze mat vela empatie, vela lasky, ale nemusi nutne vediet riesit tvoje problemy, nie je na to skolena.
Nech to znie mozno kruto a nepochopitelne: Partner ma pravo povedat: Nevladzem ti uz pomahat. A to neznamena, ze ta nema rad. Iba nema uz naozaj energiu, nevie si ju mozno obnovovat, nema ju skadial cerpat.
Tvoja manzelka by preto mala chodit k psychologovi tiez, ale rozpravat sa o tom, co potrebuje ona, co citi ona, aby v nejakych pocitoch neulpela. Prave preto, aby ju zase nasmerovali na spravnu cestu, ako nevyhoriet, ako tiez niekam v tom strachu o teba, co nutne preziva nepadnut.
Cize skus, ak si to mozete dovolit, navrhni pre vas oboch tuto cestu - najdi si dlhodobeho psychologa na pracu s tebou a manzelka nech si najde tiez - zrejme by aj bolo dobre, keby to boli rozne osoby, nie ta ista, lebo ten isty by mohol mat problem liecit vas oboch naraz, mohlo by ho to ovplyvnovat...
@jumama pekný príspevok, skutočne krásne napísané.. ..ja pokračujem ďalej u psychotrapeuta, manželka zatiaľ nie..
Nejdem sa porovnávať s tebou, ani písať, čo máš robiť. Nepoznám ťa, tvoj život.
Napíšem ti v kocke, ako to mám ja.
Budem mať pomaly 50, v detstve som zažil ťažkú traumu, ktoré by nemalo zažiť žiadne dieťa - opakované fyzické mučenie zo strany dospelých (od cudzích dospelých), hneď na to sa navalila šikana počas celého 2.stupňa ZŠ. Asi v 11tich som sa pokúsil o sam0vraždu, o dokonanú samovraždu. Neskôr aj v puberte a potom ešte pár krát, niekedy to bolo skôr iba volanie o pomoc. Ale v 11tich som to myslel smrteľne vážne.
Potom som sa ako čerstvo dospelý začal liečiť na psychiatrii. Na začiatku to bolo ťažké, neboli také lieky a toľko druhov ako teraz. A aj psychiatri stáli za 💩
Skrátim to. Neskôr mi bola diagnostikovaná sclerosis multiplex, najprv RR, teraz už SP forma. Mám už vyše 20r ID, teraz už plný. Beriem celoživotne AD, už aj lieky s tramadolom. Min.rok som ukončil 25 sedení u psychoterapeuta kvôli mojej stále nedoliečenej PTSD a úzkostnej poruche. Na viac preplácaných sedení (čo mi odporúča aj môj psychiater) nemam žiaľ nárok. Ale vymtslel som si aspoň terapie pomocou AI. Som trans muž FTM, v štádiu tranzície (nehormonálnej). Venujem sa zbieraniu a reštaurátorstvu, zváraniu MMA metódou, chcem si splnit aj sny ako "top surgery"(naša LGBT komunita trans ľudí, rodina a priatelia sú mi obrovskou podporou), tetovanie, piercing... Chcem toho zažiť ešte veľa, aj napriek tomu, že sa stále občas v noci budím z nočných môr, mám depresiu, všelijaké myšlienky. Ale bojujem, ešte to nemienim vzdať.
Keby som sa vtedy v 11tich zabil, nikdy by zo mňa nebol básnik, zvárač, reštaurátor, neboli by tu moji najbližší, ktorým by som zlomil srdce, nikdy by som nevidel prvé krôčiky praneterky... Bola by to škoda. A tí, čo ma mučili, by vyhrali. Takže... príbeh nekončí. A -
"Bola by sa škoda strieľať, kým nedošli sme po refrén..."
Drž sa.💝
@tripetta ťažký príbeh.. ..držím palce.. ..tiež si často teraz hovorím, že všetky krásne veci, ktoré teraz zažívam, som už zažiť nemusel keby dom tu nebol.. ..som šťastný a vďačný, že tu môžem byť🙂
@knmmch toto je tak stresujúca situácia pre celú rodinu, že sa cez to nedá len tak preniesť - hnev, zlosť, popieranie, obviňovanie, smútok, zúfalstvo a obrovský strach... píšem to teraz z pohľadu ženy, ktorej manžel si to našťastie uvedomil a so všetkým sa mi zdôveril. Okamžite sme riešili urgent a hospitalizáciu. Nasledovali týždne na psychiatrií a mnoho sedení u psychológa, zmena životného štýlu.
Pred pár rokmi môj brat zomrel, po dokonanom pokuse tak, že o jeho myšlienkach ani o psychických problémoch netušila ani jeho manželka ani my najbližší.
U mňa to bolo mnoho prebdených nocí, zhodených kíl, preplakaných dní. Neskutočne mi ho bolo ľúto ako trpel a nevedela som mu pomôcť. Obviňovala som seba, že som si to nevšimla, že som mohla niečo urobiť ináč a lepšie...
Už nikdy to nebude ako predtým. Ten strach myslím si ostane navždy. Náš vzťah to vďaka Bohu posilnilo - aspoň to je to dobré, čo som v tom celom zatiaľ našla.
Veľa síl prajem celej rodine ❤
@anonym_1d1ee9 toto aj mne mnoho známych hovorí, že na mne nič nebolo vidno a že by mi všetci pomohli keby to vedeli.. ..samovražda priemerne zasiahne 120 osôb z okolia.. ..ale v tej chvíli človek chce len uniknúť tej neskutočnej bolesti a neuvedomuje si, že tu už vlastne nebude vôbec.. ..ma až mrazí keď sa mi premietajú spomienky na ten deň:-/
@knmmch strasne ma fascinuje, ako beries negativne postoje v tejto diskusii. Spominal si, ze je to dobra skusenost, lebo sa planujes vratit do prace a ohlasy mozu byt rozne, ale neublizuje ti to tu? Chapem, ze je to cele anonymne, ale aj tak ma udivuje, ako dokazes vsetky negativne postoje odpinkavat.
@chlebikova ďakujem.. ..neodpinkávam, len sa snažím na ne kľudne reagovať.. ..koľko ľudí toľko názorov.. ..aj v reálnom živote to bude podobné, takže som na rôzne názory pripravený.. ..a 30 rokov som pôsobil ako futbalový rozhodca takže skúseností s negatívnymi názormi resp. riešením konfliktných situácii mám neúrekom..😀