Zrodenie i smrť medzi cudzími
Často poslednu dobu rozmyšlam ako kedysi pôrod i smrť prebiehala v kruhu najbližších najmilovanejších ludí, tak teraz sa rodíme i umierame väčšinou v chladnych neosobnych priestoroch nemocníc. Tak ako dieťa po narodení chytá ako prvá cudzia ruka lekara a následne umýva meria a váži cudzia ruka sestričky, tak väčšinou mŕtvemu oči zatvára cudzí človek. Rozmýšlam, ako je to možné. PRečo je normálne, že dieťa po pôrode neuvidí ako prvé tvár matky a nepocíti jej náruč v prvej sekunde po narodení, tak isto prečo je normálne, že pre umierajpceho niesu tváre jeho detí to posledné čo vidí a namiesto ich hlasu počuje pípanie prístrojov. Čo si o tom myslíte vy? JE to správne a normálne?
@afrika tusim hovorime o roznych veciach. Ja hovorim o poslednych tyzdnoch-mesiacoch ZIVOTA PRED SMRTOU blizkej osoby a ty o svojich prezivaniach PO SMRTI blizkej osoby...
Mne je jasne, ze na smrt sa pripravit neda, ale ved nie o to ide, ale ide o zivot - zabezpecit, aby mohol byt dostojny, v kruhu blizkych, a to az do konca... mne nejde o seba, ako to mna bude boliet, ze pridem o milovanu osobu. Mne ide skor o to, urobit vsetko pre to, aby ta osoba mohla odist pokojne, v prijemnom prostredi
@afrika vsak ale ved o to ide, nie? Zabezpecit, aby bolo dotycnemu co najlepsie a aby sa necitil opusteny 🙂
Moja babka zomrela na starobu ako 93-rocna v domove dochodov, kde zila poslednych cca. 15 rokov. Ku koncu sa stale pytala domov ☹ mama byva na opacnom konci republiky, neodporucili ani prevoz... tak skor o toto mi ide, ked by bolo cloveku lepsie doma... ☹
@vejula
1.porod sekciou,.preto
2-babička zomrela doma s leukoškou pri nás
3-áno,nie vždy sa dá,nie vždy su možnosti a na druhej strane nie vždy sa chce,ľudskosť sa vytráca ,preto 😖
4- práve pred sviatkami,veľmi vhodná téma,ved vianoce nie su iba o koláčoch ,ale ty dobre vieš,že žijeme v konzumnej spoločnosti
@vejula mne to skor pripada, ze mas predstavu , ze vsetci ludia su taki ako ty. Ze im na vsetkych zalezi, ze vsetko prezivaju a podobne. Uz len v tejto teme vidis aki sme vsetci rozdielni, niekomu trha srdce ked nemoze mat dietatko hned po porode, ine chcu cisarsky a minimalne 2 dni potom oddychovat, to iste sa deje so starymi ludmi, niekto sa o nich stara len z povinnosti , mozno kvoli dedicstvu, nedavaju do toho lasku aj ked je to rodina, ako vies , ze ta sestra v nemocnici nebude viac empaticka ako vlastna dcera? A niekedy sa na to pozri z pohladu tych starych ludi, nie vsetci tuzia po tom aby sa o nich starala ich rodina ked budu nevladni, maju pocit zlyhania a preto nechcu byt na obtiaz a pohodlnejsie sa citia v zariadeni kde sa o nich staraju a rodinu vidia len na navsteve a tym padom si mozu zachovat krajsie spomienky. Ano v idealnom svete by to bolo inak ale ked taky najdes daj mi vediet 🙂
mne zomrel ocko minulý rok v novembri (mesiac pred vianocami). mal rakovinu pľúc. v stredu sme ho zobrali domov a v piatok ráno tíško zaspal. keď som videla ako sa k nemu správajú v nemocnici, tak som rada, že zomrel doma v kruhu svojej rodiny. aj keď sme netušili, že to bude tak skoro a rozlúčiť sme sa nestihli 😢 ale podstatné je to, že bol doma s nami.
@domak2 Dobre hovoríš, a preto je tiež dobré sa zamyslieť z čoho to vychadza. Máš pravdu, že vela ludí ma pocit zlyhania, ked sa nedokáže o seba postarať. Ja si myslím, že toto vychadza z toho pomýleného pohladu spoločnosti na hodnotu človeka. KEdysi si ludia starých vážili, bol to priam symbol múdrostí a skúseností. Dnes je všeobecne starý človek vnímaný ako príťaž spoločnosti, neproduktívny. nepotrebný... To sa potom niet čo čudovať, že samotní ludia, ktorí zostárnu maju tento pomýlený pohlad na seba a nechcú byť príťažou pre rodinu pre spoločnosť, najradšej by umreli pri plnej sile, len aby sa pre Boha nemusel o nich nik starať. Toto je podla mna zlé a mal by sa preprogramovať celkovo pohlad a vnímanie chodrých nevládnych ludí, ako seberovných, hodnotných, vážených, hodných ucty.
Je tiež otázne, či je uplne v poriadku, ked babičke dá viac lásky cudzia sestrička ako vlastná dcéra... Nechcem nikoho uraziť, lentiež premýšlam, prečo to tak často býva. Či dnes niesu naše hodnoty trošku pomýlené a poprehadzované, ked už nedokážeme preukazať lásku ani vlastným rodičom.
čo sa týka pôrodu a mamičiek. Tu by bolo na mieste tiež sa spýtať ako to asi vnímaju tie detičky, či skutočne niektoré z ních túži sa po pôrode ocitnúť na vyhrievaciom lôžku, ked nan čaka náruč matky. Názor, že dieťa po narodení nevníma pri kom je, je už dávno vyvrátený. Je dokázané, že napríklad aj predčasne narodeným detičkám sa ovela lepšie darí, ak je v ich blízkosti matka. Tie malé detičky, totiž tu prítomnosť cítia a lepšie sa zotavujú. Škoda, že toto je tak často zanedbávané...
ešte jedna vec, niekto sa tu na mna hneval, že je odomna odporné, ked napíšem, že čo by robili keby napríklad mali detičky mentálne iné... o ktoré by sa museli starať 24 hodín denne. Naschvál som napísala iné, nie postihnuté. LEbo niekedy mám pocit, že postihnutí sme práve my, ktorý sa považujeme za zdravých. Postihnutí neludskosťou, ked vidím, pre kolkých ludí je téma o dôstojnom zrodení a umieraní nepotrebná, nevhodná, priam morbidná. Tak sa pýtam samej sebe, či nam je ešte vôbec niečo sväté. _Je lahšie neriešiť vážne dôležité témy a tváriť sa, že sa nás netýkaju. Takýmto spôsobom však nikdy nedosiahneme to, aby sa naša spoločnosť niekam posunula.
A práve to ako sa v danej spoločnosti rodí a umiera je zrkadlom spoločnosti....
@vejula ja ti poviem za seba - co sa rodenia tyka, jednoznacne nemocnica a jej podla teba chladny pristup.. osobne volim svoj zivot a zivot svojho dietata.
co sa tyka umierania - riesim veci az ked sa ma tykaju, takze kym to nie je aktualne, fakt nemam ani v plane sa zamyslat, co spravim, pretoze teraz je to aj tak jedno aky postoj k tomu zaujmem, do doby, kedy moji rodicia budu nevladni, sa moze (ale ano, aj nemusi) nieco zmenit a tak to fakt budem riesit potom, ked budem poznat vsetky fakty - svoju bytovu situaciu, to, ci budem sama ci s partnerom, svoj zdravotny stav, svoje pracovne povinnosti, svoje financne moznosti.... az potom budem vediet odpovedat, co s umierajucim mojim rodicom... pretoze to fakt nemozes takto pausalizovat, mama pracuje v domove dochodcov, su deti, ktore ani nepridu, a su deti, ktore by si rodicov zobrali, ale nemozu - lebo financie, lebo zdravotny stav a kopec inych naozaj vaznych lebo... aj ked ano - hovori sa, ze kto chce, hlada sposoby, a kto nechce, dovody....
lenze - ja sama mam zly zdravotny stav, som sama s dvomi malymi detmi, a ak by moji rodicia boli teraz umiestneni v nejakom domove dochodcov ci v nemocnici, mala by som problem za nimi dochadzat raz do tyzdna. Take su proste fakty a tak to je.
@kaktusik007 tak tvoja prvá veta vyznieva, ako keby pôrod doma znamenal smrť... To by si mala potom hodiť nejaké štatistiky, ktoré potvrdzuju,že pri pôrodoch doma deti viac umieraju... skusenosti z krajin, kde sa rodí bežne doma su však iné tieto katastrofické scenáre štatistiky vyvracaju.
Čo a týka umierania, je jasné, že nikto z nás nevie čo bude, ked bude umierať. JA tu skôr hovorím o všeobecnom postoji k umierajucim v dnešnej dobe. Nevnímať to štýlom, však nejako už umrie. Ale pochopiť, že smrť je pre človeka mnohokrát náročná, a preto si človek, ktorý nou prechadza zaslúži oporu v blízkosti milujucich ludí. Hovorím všobecne o tom, že by v našom povedomí mal mať umierajúci človek hodnotu až do uplneho konca. Neodpísať ho ako nepotrebný nevyužitelný kus nabytku vo chvílke ked ostane nevládny.
@kaktusik007 a ano chapem, že existuju rôzne dôvody, ktoré môžu skomplikovať tieto veci. Ale myslím, že tak, ako kvôli zlej finančnej situacii nešupneme hned dieťa do decaku, tak by sme nemali šupnuť ani rodiča do domovu dôchodcov. Určite robiť všetko pre to, aby sme mu zabezpečili odchod zo sveta taký aký si človek zaslúži.
@vejula chod sa prejst na hocijaky cintorin - najdes tam vacsinou na jednom mieste hroby deticiek, ktore sa narodili a zomreli v jeden den, resp. s odstupom mozno dna ci dvoch... Ked si to prejdes, zistis, ze velmi vela deti zomieralo v 50tych rokoch, kedy boli porody najma iba doma, a potom par ich je zo 70tych rokov, kedy sa rodili Husakove deti - vzhladom ale na porodnost v 70tych rokoch to zdaleka nie je take obrovske percento, ako to bolo v rokoch 50tych...
Ano, beriem - medicina isla dopredu. Takze ano, umrtnost pri porodoch doma klesla. Ked som sa v 2010 ked som sla rodit zaujimala o statistiku prave zahranicia kde sa bezne rodi doma (len tak pre zaujimavost, ako argument tu do diskusie na MK, ale uz fakt neviem do ktorej) tak som zistila, ze deti porod doma preziju, umrtnost je skor vynimocna, avsak ak boli komplikacie pri porode, narodenie dietata s postihnutim je velmi castym javom. A to je presne ten argument, ktory ty a tebe podobne nechcete pocut, alebo proste nevidite. V nemocnici sa dietatu okamzite dostane adekvatna starostlivost, moj mal hypoxiu - teda sa mu neokyslicoval mozog. Ak by ma potom, co to zistili, mali vozit niekam na prijem a rezat aj co len o pol hodinu -- co skor by bola hodina, lebo hukajucou sanitkou som to z bydliska do nemocnice mala za 30 minut) moj syn by porod prezil, avsak s nasledkami na cely zivot. A toto je to, pre ktory mi NIK nevyargumentuje, ake uzasne a skvele je rodit doma v kruhu rodiny.... Do piiip - kaslem na moje pohodlie, pri porode ide vzdy o zivot a smrt dvoch ludi a tak k tomu treba pristupovat s adekvatnou vaznostou, behom sekundy tam fakt ide o boj o zivot a toto si maloktora uvedomuje.
Toto nie je mierene len proti tvojim nazorom, co si vyslovila, ale aj proti mamickam co riesia ktora porodnica im najviac splni ten ich potentockovany porodny plan, aby vsetko bolo ako ony chcu, aby sa ony mali dobre... A zial neriesia vybavenie novorodeneckeho oddelenia, caskokrat rodia v nemocniciach, kde pomaly ani nie je jiska pre novorodencov.... no des... toto proste nikdy v zivote nepochopim.
s tym supnutim dietata do decaku kvoli zlej financnej situacii -- zavadzas a de facto klames. Za dieta sme zodpovedni my, je logicke, ze sa o dieta snazime postarat a rovnako sa snazime postarat sa aj o rodica.. Dieta ak je sebestacne v ramci svojho veku a vyvinu, robime vsetko aby do decaku neslo... Uplne na nas je odkazane max do 3 rokov veku, ak je inak psychicky a fyzicky zdrave... Ale to predsa robime aj s nasimi rodicmi!!!!! Aj oni ak su sebestacni ci istym sposobom samostatni, robime vsetko pre to, aby do domova dochodcov nesli!!!!!! Ale ked mas dieta leziace, vyzadujuce 24 hodinovu staroslivost, malo penazi -- tak vtedy zvazujes, ci dat dieta do zariadenia, alebo nie.... Kym je male - zvladnes dvihat, starat sa... Ked bude v puberte a bude mat 50 kil - tot otazka.... A presne rovnako je na tom aj ten rodic --- ked je leziaci, vyzadujuci staroslivost, a je malo penazi, je to presne o tom istom rozhodnuti.... Ale pri rodicovi nemas dennu starosltlivost na tri roky, kym z toho vyrastie... ak rodic zacne mat plienky, ma ich do konca zivota... potom pribuda demencia - a je to len casom horsie a horsie... Staroslivost zvladnes rok, mozno dva, pri tretom ti uz bude preskakovat.... Vyhliadky na zmenu a zlepsenie nulove, mizive...
OK, ak je tvojim zivotnym poslanim obetovat sa pre druhych, rob to. Ak chces vyvolat temu na zamyslenie, OK, vyvolala si, reakcie mas.
ale este ti napisem jedno, sukromne.... osobne neodpovedam na otazku viery a boha.. ale jedno viem - nieco medzi nebom a zemou je a takisto viem, ze existuje ista energia - ktoru vyrazas zo seba, ta sa ti vracia... zjednodusene - vsetko co robis sa ti vrati - dobre v dobrom, zle v zlom... alebo to stare zname - bozie mlyny melu pomaly, ale isto.
takze ja som na zaklade tohto presvedcena, ze kazdy umierame tak, ako si zasluzime - aby tato energia bola v rovnovahe... preto niektori ludia umru v spanku, ani nevedia, alebo dostanu infarkt z cista jasna a bum. taky clovek zil podla mna dobrym zivotom... a potom su tu ludia, co sa trapia, rok, dva roky, tri roky... a nie a nie odist... tak asi tu je nejaky dovod, pre ktory tu ten clovek ma byt a ma sa trapit - asi narobil zla v svojom zivote, mozno ani o tom nevedel, ze to zlo robi a sposobuje... nic sa nedeje len tak a vsetko ma svoje dovody.
@kaktusik007 to čo bolo pred 70 rokmi nemôžeš porovnávať. A ak maš nejaké štatistiky na porovnanie chorých detičiek po pôrode doma a v nemocniciach tak ti budem vdačna za ne.. Uprimne ma to zaujima, nezatváram oči pred vecami ktoré sa mi "nehodia" Ak si mysliš, že žienky, ktoré rodia doma, to robia kvôli svojmu pohodliu myliš sa. Ja som mala pred druhým pôrodom velkú dilemu, preotže prvý pôrod skončil sekciou myslím, že zbytočne. KEd som sa dozvedela, kolko rutinnych zasahov, ktoré robia v nemocnici môže pôrod skomplikovaťba až vyvolať potrebu cisarského rezu, mala som paniku isť do nemocnice. Nie kvôli môjmu pohodliu, ale kvôli tomu, že som vnímala tie ich overene postupy za kontraproduktívne ba až nebezpečné. Chcela som dopriať svojmu dieťaťu možnosť narodiť sa nenadrogované rôznymi svinstvami ktoré pichaju ženam počas pôrodu, chcela som mu dopriať čas bez stresu, nak torý v nemocnici nieje priestor, ak niečo nejde podla ich hodiniek.... Jo k pôrodom sa tam správaju ako k operácii, presne načaasované čo kedy ako, žiaden priestor na individualu povahu toho ktorého pôrodu. Nakoniec som rodila v nemocnici - predsa len bola som po cisarskom atd... Čo sa týka hypoxie plodu, skutočne ma zaráža kolko odrazu hypoxii tu máme, až som narazila na tento článok.. odporučam prečitať http://jozefzahumensky.blog.sme.sk/c/341600/Cis... Až 50% poplachov na monitore je falošných... takže 50% cisarskych rezov z dôvodu hypoxie plodu je zbytočných.
Poprosim ťa keby si mi uviedla, kde konkrétne klamem. KEd hovorím o tom, že väčšinou je to vyhovorka, že z finančných dôvodov si nemôžme zobrať umierajuceho domov? No ja ked vidim to čo sa deje pred vianocami (chvalabohu len z televizie, lebo tento konzum a mamonarstvo čo tu okolo mna ma chvalabohu neberie) aké zapchy, ako sa ludia nahanaju kupuju plné koše jedla darčekov blbostí.... Tak ja potom nechapem, kde je ta bieda, prečo tu stále fnukáme. Jasné že su aj také rodiny, kde je skromne a paradoxne väčšinou tie maju väčšiu uctu k životu i smrti človeka ako tí, ktorí sa besnia za mamonou.
Čo sa týka fyzickych schopností, je mi jasné, že je to naročné, ale keby to človek bral ako samozrejmu vec, lahšie by to všetko zvládal. Tak isto starostlivosť o postihnuté dieťatko je naročná, ale verím tomu, že ta matka to väčšinou zvládne. Mám v mojom okolí svetlé príklady.
Čo sa týka toho, kto ako zomiera, tam si akosi nedavam právo sudiť, či si ten ktorý človek za to môže. To už nieje vmojej právomoci, si myslím. Ja mam v rukach len svoj život, a mám svoje svedomie, a môžem sa zachovať tak alebo onak. Ale posudiť to, či si ten ktorý umierajuci zaslúži moju pomoc, je podla mna fakt mimo mojich kompetencii.
@kaktusik007 presne pre to co si napisala nemam ziadne problem s porodmi v nemocnici. Tu nejde o moje pohodlie ide o dva zivoty. Pri porode sa veci mozu zvrtnut behom sekundy a potom je uz len na erudicii personalu ako rychlo a ako dobre to zvladnu. Novorodenecka umrtnost sa pocita na desatiny promile a aj to su vacsinou deticky velmi predcasne narodene alebo s vaznymi vrodenymi poskodeniami. Umrtnost rodiciek sa tiez pocita na desatiny promile.
Aj uplne perfektne zvladnuty porod doma sa moze v stvrtej dobe porodnej zmenit na boj o zivot kde ide o sekundy. Neodlucena placenta, roztrhnuta placenta, porucha zrazania krvi. Rodicka vykrvaca behom par minut. Za tych par minut ani zachranka nedoje.
Problematika sekcii je predmetom diskusii aj v medicinskych kruhoch. Ci ich vysoke percento je adekvatne. Ale na druhej strane este stale sa rodia deti poskodene hypoxiou pocas porodu a sekcia je jednym sposobom ako tymto poskodeniam aspon scasti zabranit. S pokrokom v medicine suvisi aj zvysujuci sa pocet rodiciek s roznymi zdravornymi komplikaciami, ktore by sa v minulosti ani nedozili veku, v ktorom mozu rodit. Ako priklad uvediem uspesne vyliecene deticky po operaciach vrodenych srdcovych vad narodene v sedemdesiatych rokoch. Tie su vo veku ked privadzaju deti na svet. Prirodzeny porod je pre nich velkou zatazou a tak sa pristupuje k planovanym sekciam. Zial niektore mamicky si vynucuju sekciu z nejakych mne nepochopitelnych dovodov aj ked na ne nie je medinska indikacia. Zial najdu sa doktori, ktori tomu tlaku podlahnu.
A co sa tyka zomierania v nemocniciach, zial dnesna doba je nastavena tak, ze ludia sa nemozu postarat o svojich odchadzajucich pribuznych. Nie su na to prostriedky ani moznosti a spolocnost toto ani nepodporuje ani neumoznije. Moje rovesnicky, ktore maju rodicov vo veku vyzadujucom celodennu starostlivost musia chodit do robaoty a zarabat na svoje zivobitie, na svoj dochodok aj na dochodok svojich rodicov. Ak by ostali doma opatrovat rodicov prepadnu cez socialnu siet na hranicu chudoby. A tak je jedina volba socialne zariadenie. V nemocniciach zomieraju aj ludia mladsi s nezvratnou diagnozou, lebo malokto si moze dovolit zobrat domov a opatrit ich tak ako by sa ziadalo. Nemozes si zabezpecit infuznu pumpu na davkovanie opiatov aby sa zabranilo zbytocnemu utrpeniue z bolesti. Tazko sa dostanes k odbornej opatrovatelskej pomoci, ktora by chodila domov.
Takze tato tema je sice fajn na diskusiu ale neodsudzovala by som nikoho kto pojde porodit do nemocnice a podriadi sa jej pravidlam ani toho, kto necha odist svojich blizkych inde, nie v kruhu rodiny. Toto si ziada zmeny v spolocnosti a sice diskusia na MK je dobry zaciatok, ale problem treby riesit inde.
A na zaver pridam, ze porodila som obidve deti v porodnici, kedze su ro husakove deti, tak za podmienok, ktore by vas priviedli na hranicu zufalstva. Obidvaja moji rodicia zomreli v nemocnici. Mama bola do poslednej chvile pripojena na infuznu pumpu s opiatmi a tak aspon netrpela viac ako ba trpela doma. Otec nahle z jedneho dna na druhy a doma by sme nemali ani sancu zabojovat o neho, co v nemocnici bolo.
Velmi dobry clanok. Aj o domacich porodoch aj o dnesnych "trendy" rodikach
http://www.sme.sk/c/7046550/porodnik-nechcene-t...
@evelynm Ano aj mne sa zdal vyborny. A ako presne sem sadol... Stotoznujem sa s nazormi pana doktora. Mali by si ho precitat vsetky zastankine domacich porodova a hlavne tie, co pocituju obrovsku traumu z toho. ze porodnici nesli podla nimi nalinkovanych porodnych scenarov. O tych, ktore su deprimovane z toho, ze nakoniec im bola indikovana akutna sekcia. Moje porody sa pehom 5 minut zvrhli o boj o dieta, lebo nahle si obidvaja pritlacili poupocnik a na sekciu uz nebol cas, uz ich museli vytisnut bleskovo, kedze uz boli na pol cesty von. Vobec som nemala traumu z pomaly 20 stehov na nastrihu ani z toho, ze ma prilahli porodna asistentky aby pomohli vytlacit. Ak by sa stihali sekcie, tiez by som sa nevesala. Islo o zivoty mojich deti a moj pocit pohodlia a zadostucinenia je uplne vedlajsi. Nemyslim, ze ma to poznacilo ako matku, ze ma neobliali endorfiny, lebo mala som inu robotu. Pocitala som sakundy kym zaplacu.
@zita19 , obidve moje deti sa narodili sekciou, nemam z toho ziadnu traumu, spolahla som sa na lekarov a neriesila som ziadne porodne plany. Ako laik som si nemyslela, ze dokazem natolko porozumiet vsetkemu okolo porodu, aby som lekarom do toho recnila. Moj muz pri mne pri porodoch nebol a ani keby som mohla rodit prirodzene, by nebol. A necitime to vôbec ako nejaku ujmu. Som dostatocne silna nato, aby som tieto veci zvladala sama.
A endorfiny ma tiez zacali oblievat az po prebudeni z narkozy 🙂 a oblievali ma potom dlllho predlho 🙂
@vejula Keby bolo rozhodnutie na mne, ci ist na sekciu, lebo dieta je pravdepodobne hypoxicke (podla toho clanu, ze 50% poplachov z monitoru je planych) tak stavim na to, ze je tam 50% poplachov adekvatnych a neriskujem hypoxiu novorodenca. Moje pohodlie pri porode nie je dolezite. Dolezite je aby moje dieta bolo zdrave. Ak je ohrozrne len na 10% aj tak stavim na jeho zdravie a seriem na svoje pohodlie a je mi uplne jedno ako sa ku mne spravaju. Dolezite ja aby sme odisli domov zdravi. Pokial je personal erudovany, vyuzije vsetko co ma k dispozicii aby sa neudiali ziadne skody na zdravi moze na mne aj skaredo pozerat, dokonca ja dudrat a ziapat. Ked si mam vybrat doktora odluda, ale odbornika, alebo mileho babraka beriem ufrflaneho odbornika.
@zita19 keby to šlo, dám ti za tvoj príspevok o možných zvratoch pri pôrodoch a hutný a výstižný popis situácie okolo starostlivosti o odkázaných najmenej 1000 horepalcov.
Toto by malo ísť na nástenku každý deň aspoň 10-krát, snáď by sa veľká kopa rozmaznaných pipín už konečne raz zobudila do reality.
Vďaka.
@zitaje na smrť milovaného človeka sa nedá nikdy pripraviť... tomu ver.. mne hovorili doktori mesiac deň čo deň, že maminka umiera a nikto z rodiny nebol na to pripravený - aj sme mali pocit, že sme, no ani zdaleka sme neboli