Šikanovanie ukrajinských zamestnancov v bratislavskom obchode

Ja som tu už pár krát písala, možno si ma aj pamätáte. Mám prácu v kanceláriii a našla som si k tomu ešte víkendovú brigádu v jednom obchode v BA. Od prvej chvíle som si všimla, že majiteľ predajne sa nespráva najlepšie k svojim zamestnancom. Bohužiaľ som vydržala tri víkendy, ale intuícia mi napovedala, že som mala odísť skôr. Nebudem tu všetko písať, čo vedúci hovorí týmto mladým ľuďom z Ukrajiny, uvediem len pár príkladov. Chalan ráno pečie pešivo, ráta kasu, popritom vykladá tovar... Ale pre majiteľa nič nie je dobre. Dnes ho napríklad zdrbal za to, že nie je vyčistený kávomat a on si kvôli tomu nemôže ráno spraviť kávu. Ale on to nepodá ako konštruktívnu kritiku ale maximálne na hulváta, že sa človek cíti úplne zatlačený do kúta.
Druhý príklad. Dnes som bola na kase a prišiel za mnou ukrajinský kolega. Povedal mi, že nech pozriem, ktoré cigarety treba doložiť a ak nejaké nemáme na sklade (čo sa stáva často), tak nech si zapíšem, ktoré nemáme. Aby sme ich potom mohli doobjednať. Majiteľ to počul a začal kričať, že to je proti zdravému rozumu. Keď niečo nemáme, tak to jednoducho nemáme. A netreba vraj písať nijaký zoznam. Chalan ostal po tomto úplne zdeptaný.

Ďalší príklad. Vyložila som ráno redbuly, ale ľudia ich rýchlo vykúpili. Majiteľ mi povedal, že určite som nič nevyložila. Keď som robila pri pokladni, tak hľadal také zádrapky, lebo sa nemal čoho iného chytiť. Napríklad, že zbytočne opakujem ľuďom tie isté veci (netuším čo tým myslel). A že som zle uložila vydané peniaze. V tom obchode je však väčšinou nával a ja som bola rada, že som vôbec sama stihla obslúžiť rady ľudí. A niektoré detaily vám ujdú, najmä ak ste nováčik.

Dnes som bola sama na pokladni a ľudia chodili vo veľkom. Pečivo aj zeleninu máme na kódy, tak som každú chvíľu odbehovala k zelenine, lebo mnohé kódy sa zmenili. Zvládla som to, hoci som predtým v maloobchode nikdy dlhodobo nepracovala. Majiteľ si zrazu všimol menší fľak na sklenených dverách a povedal mi, nech to idem utrieť . Šla som, ale medzitým začali chodiť ľudia, tak som odbehovala k pokladni. Opýtala som sa ho, či mám umyť dvere aj z vonkajšej strany, lebo chodili mi ľudia a nebol na to čas. Plus ten menší fľak bol len z vnútornej strany, tak som sa ho radšej opýtala. Zvýšil na mňa hlas, že ako sa môžem opýtať takú sprostosť. Podľa neho je predsa jasné, že dvere treba vyčistiť aj z vonkajšej strany. Vtedy som sa ohradila a začala som ho konfrontovať. On sa začal vyhovárať, že musí kričať, lebo nerobíme to, čo hovorí on. Že mi povedal, že mám fikskou kontrolovať všetky bankovky, nielen päťdesiat a stoevrovky. Lebo už mal aj prípad, keď platili falošnou päť evrovkou. Ale kolegovia mi hovorili, že stačí kontrolovať tie väčšie.

Povedala som mu, že odídem v skúšobnej dobe, lebo cítim, že ta práca nie je pre mňa. Ešte som mu povedala, že nech do toho neťahá Ukrajincov, že to je medzi nami dvoma. Verejne som sa zastala kolegu, na ktorého kričal, že robí, čo môže. A vidím, že robí dobrú prácu. Nechcela som odísť tak na hulváta a chcela som počkať do konca smeny s tým, že nabudúce už neprídem. Následne prišiel k pokladni a začal mi vykrikovať, že prečo si potrebujem brať so sebou krabičky cigariet, ktoré treba dohľadať, či som farboslepá. Bolo to veľmi nefér, lebo niektoré cigarety vyzerajú úplne podobne a rozdiel je len v tom, či sú mäkké alebo tvrdé. Takisto existuje viac druhov rôznych cigariett a človek, ktorý nefajčí, tak sa v tom proste nevyzná. Následne ma okríkol, že som stále nevyložila cigarety. Povedala som mu, že už ich ani nevyložím, lebo končím. A odišla som z predajne.

Následne mi zavolal an mobil, že som spáchala trestný čin, lebo som nechala kasu tak a vraj som ich okradla. Vysmiala som ho a zložila som mu. Napísal mi, že v kase vraj chýbalo 95 EUR a keď to neuhradím do konca smeny, tak na mňa podá trestné oznámemie. Ja som mu odpísala, že mu prajem veľa šťastia. A že ja sa následne obrátim na inšpektorát práce za hrubé správanie voči mne a ukrajinským zamestnancom. Viem, že v kase nemohlo chýbať toľko peňazí, lebo pri blokovaní dávam maximálne pozor. Nikdy mi nechýbalo viac ako pár centov.

Teraz sa trošku obávam, že mi tú sumu strhne z výplaty, ale ak tak spraví, obrátim sa na príslušné orgány.

Ešte som chcela napísať, že tam robí mladučká Ukrajinka, ktorá vôbec nevie po slovensky.
Videla som ako na ňu nežne hladí, občas ju pohladí po vlasoch. Je pritom ženatý a môže mať okolo sedemdesiat rokov. Ale tí ľudia z Ukrajiny sa mu nepostavia. Len ticho počúvajú, aj keď vedia, že nemá pravdu.

V obchode robili predtým aj Slováci, ale všetci rýchlo odišli. Lebo sa s ním dostali do konfliktu.