Ako byť šťastná v manželstve aj po rokoch?
Ahojte. Chcela by som si vypočuť vaše názory a požiadať o rady. Mám dobré muža. Sme spolu 15 rokov. Mame dve deti. On má pred 50 a ja pred 40. Manžel nepije, nefajci, venujem sa deťom, je skvelý otec. Voľný čas trávi s rodinou. Finančne vie rodinu nadštandardne zabezpečiť. Dokonalý muž na prvý pohľad. Avšak ja cítim po rokoch, že sme obaja veľmi iný a nie som šťastná, hoci by som mala byť. Manžel veľa pracuje. Každý večer. Nemáme žiadny spoločný romantický čas. Ked sme spolu, sú tam aj deti. Keď sme sami, tak riešime niečo pracovne alebo deti. Sex nevyžaduje a ani mu nechýba. Kvôli mne dal plánované tri dni v mesiaci. Kedy kvôli mne to máme. Chýbajú mi nežnosti, že si ma neprituli. Ja rada chodím na túry, spoznavam nové miesta, mesta, krajiny, tesilo by ma spoločne plánovanie aktivít. Aby sme sa z toho tešili. On voľný čas rád venuje ďalšej praci alebo rodinnej prechádzke s deťmi. Čoraz viac ma nahlodava myšlienka či je dobre, že vo vzťahu ostávam. Lebo je skvelý otec. Ku mne tiež nie je zlý. Síce je to ten typ, čo má vždy pravdu, je veľký pedant. Ale viem si predstaviť, že by som mohla ešte stretnúť niekoho, s kým by sme boli podobní. Plánovali vylety, boli aktívni, kultúrne žili, mali častejšie sex a áno aj spontánny ;) ... Proste boli viac kompatibilní. Manžela mám rada a vazim si ho. Ale mám pocit, že som akoby mentálne sama, chýba mi nejaké hlbšie prepojenie. Ako prestať myslieť na tieto veci a sústrediť sa na pozitiva? Čo keď budem umierať a budem ľutovať, že som si nedala šancu stretnúť iného človeka? Alebo budem ľutovať, že som deťom vzala možnosť byť s otcom každý deň? Alebo si poviem o pár rokov, že dobre, ze som vo vzťahu ostávam, že sa hrany pbtusoli?
Nebol ziaden konkretny impulz, niekolko mesiacov som bol bez dotyku a uz som to psychicky nedával a ona nereagovala na to ze mame problem ktory sami nevyriešime. Rozišli sme sa pred rokom, este stale byvame spolu a za ten rok ani v najmenšom neprejavila snahu nieco na tom rozchode zmenit. Dospel som k názoru ze v skutočnosti sa chcela rozísť uz davno ale nemala odvahu to riesit aktívne zo svojej strany.
joj no zlá situácia totok si neviem ani predstaviť a nie to žiť😔
ťažko čosi radiť, asi by som mu nastavila zrkadlo, zrušila soboty s úsmevom na perách nech sa neobťažuje už som si to zariadila a otoč sa mu chrbtom, zmenila ja neviem účes, makeup, štýl obliekania, úsmev na perách a voči nemu absolútny chlad ešte aj pri podávaní večere...
píšeš, že si si istá, že nikoho nemá a čo virtuálne?
na odľahčenie drbni mu každý deň do kávy španielske mušky a pri pokuse o zblíženie mu povedz, že nie je sobota😂
ktovie ci to na teba cele len tie roky predtym nehral. alebo ako sa moze clovek tak strasne moc otocit? ved to je uplna zmena osobnosti.
@pralinka25 skôr si myslím ze jej ružové okuliare na začiatku potom jedno dieťa druhé a až teraz to začína vidieť
@lakebabe je to mozne. ale zas ta frekvencia sexu asi onjektivne opadla. hoci to moze byt vek, zdravie, hormony. tazko povedat.
V prípade rozdielneho sexuálneho apetítu, ak jeden z páru pociťuje nedostatok sexu, odborníci často radia stanoviť si termíny kedy sa bude konať.
Ako si písala, že na začiatku bol romantik, atď...presne také vzťahy bývajú na začiatku.
Nájdeš nového, bude to mega súper, láska až za hrob ale po čase príde podľa mňa presne to isté, čo máš teraz.
Podľa mňa má veľmi malé percento párov ideálny vzťah ktorý je podľa predstáv oboch zúčastnených, či už po sexuálnej alebo osobnej stránke.
Z tvojho sa žiaľ stal workoholik tým že si založil firmu. Je treba mu naznačiť, povedal, že ťa urobí iné šťastnou a nie to, že on sedí doma cely deň za pc. Najhoršie čo môže byť, pracovať doma. Dohodnite sa, nech pracuje len cez deň, keď si aj ty a deti zamestnané svojim programom a večer nech sa venuje vám...ale pravdepodobne ste to už dávno riešili. .A aké riešenie navrhuje vlastne on?
@hugger spätne to ako hodnotis, bolo dobre rozhodnutie ostať tak dlho vo vzťahu, vidiet vyrastať deti? Alebo lutujes, že si k tomu kroku nepristúpil skôr? Ako znášajú rozchod deti, ak máte?
@vilma7 v podstate nič nenavrhuje, lebo všetko je v poriadku, to len na vymýšľam a nevidím, čo mám. Je vraj normalne, že po rokoch už si partneri toľko neprejavujú lásku, neobjimaju sa, nedrzia sa za ruky, nesexuju spolu. Čas len so mnou tráviť nemusí, on to berie tak, že sme spolu, aj ked sú tam aj deti. Mozno, keď o 15 rokov deti "vyletia z hniezda", tak sa to zlepší. Inak muzov, ktorí prejavuju takuto náklonnost k žene aj neskor, považuje za podpapucnikov. Naša večerná komunikácia sa obmedzi na to či je všetko v pohode a každý si robí svoje.
*ja
co sa zlepsi? neexistujuci vztah? potom pride staroba a syndrom prazdneho hniezda, a to este vie byt depka. my sme s muzom spolu 13 rokov, ale za ruky sa chytime, objimame sa, na veceru vo dvojici ci wellness ideme. to su vsetko vyhovorky. zda sa mi, ze si si sem prisla po odvahu odist od neho. ale dovod, ze aby si mohla najst kompatibilnejsieho, nevidim ako spravny. nemozem cakat, ze stastie najdem pri niekom, stastie mam najst v sebe podla mna
@tana85 asi máš pravdu...
Súhlasím s tana85, skutočné nepovrchné šťastie (aj subjektívne) sa neodvíja od externých okolností.
Žalostne málo si vážime, čo je, a často túžievame po tom, čo nie je (a nemusí nutne predstavovať to mega najpodstatnejšie).
Milá autorka, keby tvoj muž nedajboh smrteľne ochorel, priority by sa ti možno preskupili - možno by už neboli také dôležité intímnosti a prejavy nehy, ale “len” to, aby sa vyliečil a bol s vami ešte veľmi dlho.
Na druhej strane ti rozumiem, rovnako ako aj huggerovi.
Byť vo vzťahu, a predsa osamelý, je fest smutné. A podľa súdobých ezo teórií, kde sa (nesebecká, nenarcistická) láska k sebe samému kladie na najvyššie priečky, by sme teda dľa správnosti mali hľadieť aj na svoje dobro, nielen na to, aby všetci naokolo mali splnené svoje potreby.
Skús sa zamerať na všetko, čo máš na sebe rada, čo ťa definuje a na čo si hrdá.
Úprimne sa teš a naplno si užívaj chvíľky s deťmi, či už s manželom, alebo bez neho.
Prebádaj biele miesta na svojej osobnostnej mape, objavuj seba samu, pusti sa do svojho vlastného “projektu”.
Myslím, že keď sa ti podarí uvoľniť a prestaneš sa trápiť, veľa sa zmení k lepšiemu.
Je to o tvojej optike a vnímaní sveta, ty si strojcom svojho (ne)šťastia.
@miscellaneous Chápem aj tvoj uhol pohľadu, ale sám sebou sa do hĺbky môžeš zaoberať, až keď si fyzicky sám. Keď si sám vo vzťahu, lebo tvoj partner ťa svojou ignoráciou uci žiť bez neho, je niečo úplne iné, stráca sa zmysel partnerského vzťahu a človeku je naozaj lepšie samému, ako sa zaoberat myšlienkami, prečo ma ten druhý nemiluje tak, ako to potrebujem.
@grof_monte_christo Máš pravdu, je to tak. Ak ale autorka nechce z toho vzťahu odísť, je toto asi jedna z mála alternatív, v rámci ktorej nebude úplne márniť čas iba čakaním na návrat jej partnera z doby “preddetnej”.
@miscellaneous Ak zo vzťahu nechce odísť, musí si zvážiť, či chce ísť cestou samostatnej jednotky vo vzťahu a nájsť svoj vnútorný pokoj, ale za cenu toho, že pochova svoj intímny a romantický život.
@grof_monte_christo Súhlas, presne, ako píšeš.
Úprimne ? Nie si na majetky, lebo MÁŠ majetky, vďaka chlapovi, čo zarába. Keby si ich nemala, riešila by si frustrovaného chlapa, čo nedokáže zarobiť, alebo by zarabal , ale predpokladam fyzicky, takže domov by chodil nahnevaný, ustatý. Nebol by čas na deti, na nič. Vtedy by ti vadilo, že nemá majetky.
Ja ťa chápem, ale máš maličké deti, to sú mojkadlá, ak ti chýba chlap, deti dokážu dať lásky veľa. Ešte dlhý predlhý čas budete deti a vy. Spoločne.
@mooonika1975 tak toto je pekne odveci komentár
čo má láska alebo prejavy lásky ako je obyčajné objatie s majetkom?
@mooonika1975 ja tiež podnikám. Muža by som si k sebe pustila len spokojného v tejto oblasti. Inak radšej sama.
Tak potom nie je problem s manželom, ale asi s niečim iným, po tomto komente. Áno, znie to bezcitne. Uf.
Skus mu normálne navrhnúť na tvrdo aby ste skúsili ísť od seba. Povedz mu v skratke s čím nie si spokojná a ze ideš skúsiť byt sama ako na to zareaguje. Ci bude vôbec mat záujem to riešit, ešte aby to nebolo tak , že aj on si vydychne a bude to nakoniec dobre pre oboch
Ide z teba už zúfalstvo, svojim správaním zabíja v tebe pocit, že si žena, o čo všetko v živote prichádzas, naozaj sa porozprávajte, či nebude lepšie to ukončiť.
Autorka, teraz si aj mna nemilo prekvapila☹... tak sa rozved a uvidis, ako to bude dalej. Vyriesis jeden problem a pridu ine, mozno este horsie..
@ana82 áno zufalstvo, že sa toľko rokov snažím a bez nejakej výraznej zmeny a že to bude takto už asi navždy ak niečo nezmením. Ja ho mám rada, vydávala som sa z lásky, ale keď od druhého dostávas chlad, tak to s tebou nieco urobí. Jasne, že mu to neprajem. Skôr sa bojim spraviť rozhodnutie ja a niest za neho zodpovednost. Písala som to na margo toho, že keby mal teraz nejakú strašnú chorobu....tak keby bol stále taký ako je, pomahala by som mu, ale náš vzťah by kvôli tomu asi neprešiel zmenou.
Dve deti, teenagerka a dospelá, zatiaľ v pohode, trochu mám obavy ako sa mi podarí udržať kontakt s mladšou keď sa odsťahujem.
Určite som to mal riešiť skôr, možno aj o 10 rokov keďže problém kvôli ktorému sme sa rozišli existoval už vtedy. Človek ťažko opúšťa nádej že sa to zmení. Možno pred 10 rokmi to bol ešte riešiteľný problém a ten vzťah by sme udržali. Lenže to by museli chcieť obe strany.
Či by bolo pre mňa lepšie sa rozísť pred 10 rokmi mi je ťažké posúdiť, fakty ktoré treba zobrať do úvahy:
1. Dcéry mali 5 a 12, názory či rozchod zasiahne viac mladšie deti alebo teenagerov sa rôznia
2. Ja by som určite získal 10 rokov naviac na budovanie ďalšieho vzťahu
3. Deti by žili s nesprávnym príkladom ako má vzťah rodičov vyzerať o 10 rokov menej
Prešla som si niečím veľmi podobným, presne viem o čom píšeš a aj prečo rozmýšľaš nad rozvodom. Prešla som si asi vsetkými štádiami, od snahy o rozhovor, zmeniť svoje nastavenie,cez zúfalstvo až po rezignáciu.. jedného dňa som si povedala dosť..nechcela som tak žiť ešte ďaľších 40 rokov. Dnes som šťastne rozvedená..s novým partnerom po mojom boku a konečne žijem život podľa mojich predstáv. Nebolo to jednoduché na začiatku,ale nikdy som neoľutovala svoje rozhodnutie.. nech sa rozhodneš akokoľvek, prajem ti veľa šťastia 😉
Ok, páči sa mi čoraz menej, po hádke sa 2 týždne nerozpráva? Inak toto deti nevnímajú? Asi potrebuje mať stále navrch, aby ti ani nenapadlo mu nabudúce protirečiť, lebo inak bude 2 týždne ticho. Taká pasívna agresívna sracka s prepáčením. A dlhodobo ta vytrestava tým chladom. Odbornú pomoc “psychológia paveda - jeho výhovorka” nechce, lebo sa boji, že by pochopili jeho druhu tvar a povedali ti, ako on fungujú ľudia ako on.
Teda chápem aj obavy, čo by bolo, keby bol rozvod, asi by nebol veľmi racionálny, že?
Inak narcizmus by na neho trochu nesedel?