Ako nájsť vnútorný pokoj, keď vás nikto nemá rád?

Nemám pocit, že sa na tom zabávaš. Možno zisťuješ, či a akej pomocí by sa niekomu dostalo v podobnej situacii, s rovnakymi ale reálnymi problémami. Ale teda ja sa pýtam ako to je, nič netvrdím.
Ibaže mne take niečo napadne často, keď čítam mnohé príspevky na MK 😏 Viac vypovedajú o samotných autoroch než o dopytujucich sa. Či niekoho odsudzujú, porovnávajú, hodnotia, škatuľkuju, zhadzujú, domýšľajú si veci, zľahčujú problémy,…

Ženy, o čom je ešte táto diskusia? 🤔

Nemáš sa rada🤔 vieš ako sa hovorí....co vyžaruješ, to priťahuješ 🤷‍♀️ ak nechceš, aby bol tvoj život doživotná katastrofa, popracuj na sebavedomí a najlepšie s pomocou dobrého psychológa. Plač nie je žiadna hanba, zabudni na takéto veci, ktoré ťa brzdia v tom, aby si sa pohla. Ani nie tak vpred ale vyššie. Veľa šťastia 🍀

@autorka Je to tvoja diskusia a ty potrebuješ pomoc. Kľudne napíš zoznam nickov, ktoré si tu neprajes a budeme to rešpektovať.

@aandrea9 ja ani nemám dôvod mať sa rada keď od každého som len počúvala že som škaredá, opica, mňa nikto nikdy nebude chcieť. Aj moja mama sa mi za to vysmievala, nikdy som od nej nepočula jedine pekné slovo, aby ma podporila. Nikdy. Sama robila všetko preto aby sa mi deti vysmievali.

@grof_monte_christo včera som poprosila admina o zmazanie diskusie, ale mi nevyhovel. Ja tu nemôžem nikomu zakazovať aby neprispieval do tejto diskusie. Len ste sa tu začali naťahovať, navážať sa jeden do druhého

Ak ti táto diskusia nejakým spôsobom pomáha, len ťa tu niekto z nás brzdí, kľudne to napíš, pochopíme to.

@karolinakr Podľa mňa chcela diskusiu zmazať preto, lebo sa loliki začala do nás s Katkou navážať a chvíľu tu bolo dusno.

@grof_monte_christo pre mňa, za mňa, nech sa aj všetci poserú..odchádzam 👎

@karolinakr Dobre, tak hromadný a definitívny odchod?

@grof_monte_christo 👍

@karolinakr Oki, vidíme sa v inej diskusii 😎
Vypinam si upozornenia.

@grof_monte_christo aj ja som si vypla

@karolinakr adios

@grof_monte_christo fakt tomu veriš, že kvôli vám požiadala o zmazanie? ty by si dala zmazať, keby si niekto vymienal nazory v tvojom prispevku? to je v kontexte celeho problemu úplne bezpredmetne..ešte jej včera napíšem schvalne na plochu, že je fajn a reaguje sympaticky, aby som ju povzbudila a ona požiada admina o zmazanie..tak neostava nič ine len, len popriať veľa šťastia pri ľutovani sa a plakaní do vankúša ..ešte vy vyjdete s kožou na trh, čo už je na mk uplne znak sebažertvy, a ona ide mazať..to ja som jej vnukla, včera tym prispevkom o tyranej žene...akože doteraz som nebola nahnevana, ale teraz vo mne krv vrie,..už tohto stačilo

@karolinakr možno jedno s druhým, ale aj by som povedala, že hej, lebo sa ozvala po dlhom case do témy, nech sa tu nehadame.

Milá autorka, keďže Ťa osobne nepoznáme, každá tu máme o Tebe inú predstavu. Niektoré sú z tejto témy frustované iné už nervózne a útočia či na Teba, či na mňa ak mám iný názor ako ony. Ty si však zareagovala úžasne. Nereaguješ na útoky. Väčšina Ťa tu posiela k psychológovi, psychiatrovi, k psychoterapeutovi a nerešpektujú Tvoje rozhodnutie. Myslia si, že máš psychické problémy ale dovolia si napísať Ti, že si zbabelá, šibnutá a pod. Pričom tu vysvetľuješ, že doteraz trpíš za šikanu. A ony Ti ešte naložia, kopnú. Keby boli na tvojej škole, správali by sa rovnako. Preto som im napísala. Ale ony sa urazili, že s nimi nesúhlasím, tak útočia aj na mňa. Ty si pravdivo napísala o sebe. Si dobrá, pomáhajúca, neozveš sa, keď útočia na Teba, ale ozvala si sa ako uzmierovatelka, aby sme sa nehádali. Podľa mňa si takáto bola aj na škole. Ale nikto Ťa nebránil, ani učiteľky. Vo všetkých témach sa vyjadruješ slušne, neútočíš, neurážaš, na útoky nereaguješ. Komunikáciu v tejto diskusii zvládaš lepšie, ako tie, ktoré na Teba útočia. Všimla som si ešte niečo. Také kritické -ťažšie obdobie mávaš na začiatku mesiaca. Chcem Ťa poprosiť, porozmýšľaj, či tie problémy sa nevyhrotia kvôli PMS, či nesúvisia s cyklom. Viem si predstaviť, že pri malom synovi môžeš byť unavená, nevyspatá, staráš sa aj o mamu, manžel ti pomáha ako-tak. A prídu do toho dni, keď si precitlivená, podráždená a všetko prežívaš intenzívnejšie, pohádaš sa s mamou, s mužom, vyplavia sa spomienky a celé to je potom také presmutné. Nie je to náhodou tak? Alebo sa mýlim?

Určite sa dôvod nájde a nie jeden. Len si taka udupana, že ani neveríš, že existuje. Ver, že existuje. Myšlienka ma veľkú silu, ani by si neverila akú. Najťažšie na všetkom je začať. Zatni zuby a vykroc na cestu a hlavne sa nevzdávaj ak to nepôjde zo dňa na deň. Určite to zvládneš, nepodceňuj sa 🙏

Zienky, neberiete to nejako osobne, precitlivene?. Veď tu ide o autorku, nie o vás. To, či berie niekoho rady, či si ide svoje, čo prežíva, je jej vec. Keď nechcete, tak skratka nepíšte.
To, že ste si tu včera medzi sebou vypisovali v jej diskusii o družstvách, elektrine.. nebolo ani trochu urážlivé, bezohľadne?

@loliki ďakujem za milé slová. Pravda je taká, že ja som bola stále taká,tichá, nekomunikativna, a to mi vlastne aj ostalo doteraz. V škole ma považovali za takú čudáčku, nikto sa so mnou nechcel kamarátiť, učiteľky si na mňa,ako sa hovorí, sadli. A ďakujem že si sa ma zastala. Len mi je teraz ľúto toho že tu na teba kvôli tomu tak útočili. Vieš čo, stále som bola taká pesimisticka, nebavilo ma ani žiť, nič, ale ten stav sa mi zhoršil po pôrode. Dlhšie si myslím že mám popôrodnú depresiu. Tuto ľudia ma posielali ku psychológovi, psychiatrovi, alebo psychoterapeutovi. Viem že to mysleli úprimne v dobrom. Ale keď ma ku odborníkom posielali aj ľudia ktorí ma neznášajú, tqk sa mi aj zhnusilo tam ísť. Popravde, s PMS to súvisieť nebude, od pôrodu som to ešte nedostala. To len mám také „šťastie“ že začiatkom mesiaca sa s niekým pohadam. Začiatkom novembra s maminou susedou a teraz v decembri s mužom. Až sa bojím čo to bude na nový rok, či nie ďalšia hádka.

Jasné, povaha človeka sa veľmi nemení. A Ty si stále milá a dobrá. Ale po pôrode sa mení veľa vecí a hormóny robia svoje. Každá matka to asi zažíva, lebo na to nás nikto nepripraví. Malé dieťa nám dá poriadne zabrať, vedie to k vyčerpaniu. Možno by Ti pomohlo riešiť tieto stavy s gynekológom, alebo aspoň myslieť na to, že tie hormóny Ťa môžu rozhádzať. V lekárni Ti poradia. Keby Ti nepomohli voľnopredajné prípravky, môžeš zájsť k lekárovi. Aby si mala pekný a šťastný nový rok. 🙂

Práve to je tvoj problém, zaseknutie sa, kde sa nevies posunúť ďalej, pretoze ľudia ta predtým posielali na psychiatriu. No teraz vela ľudí to mysli s tebou dobre, svojim spôsobom ta majú radi a záleží im na tebe, aj oni odporúčajú návštevu psychológa ako riešenie, nieco, čo by ti pomohlo. Skús o tom popremýšľať. Prehodnotiť svoj postoj.

A inak ako sa máš? Čo ti ešte cez deň robí dobre, prináša radost?

@tiika ja nemám žiadnych kamarátov, mne sa už pomaly rúca vzťah, matka ma nenávidí, mňa fakt nikto nemá rád a nikto to s tými rečami že mám ísť ku psychiatrovi nemyslí úprimne. Neznášajú ma, hovoria o mne že som blázon a preto sa mám liečiť. A just tam nechcem ísť.
A inak ak mám byť úprimná, tak mne už nič nerobí radosť.

@loliki ja som po pôrode 13 mesiacov a ešte stále mam poporodnu depresiu. Prejde niekedy sama od seba? Ja mám posledný týždeň partnerské problémy a to mi fakt nerobí dobre. Beriem pravidelne magnézium a sedatif pc, ale to nič nezaberá. Chcem skúsiť niečo iné, len zase nechcem vyhodiť peniaze na niečo čo znovu nebude účinkovať. A ďakujem aj za tvoju radu, ale ja som už tu viackrát písala prečo nechcem navštíviť psychiatra

Dobré je, že si uvedomuješ, že tvoje nízke sebahodnotenie pochádza z vychovy a z minulosti. Nie si vinná. Problém je ako to zmeniť keď hlava to neberie. Ako ju naučiť sa mat rád?

V prvom rade si zakáž ústami vyslovovať vety typu nikto ma nemá rad ja sa nemám rada nemám žiadnych kamarátov atd. Proste to nevyslovuj a keď ti príde takáto myšlienka tak ju zastav a nerozvijaj. Rozpoznaj že prišla a zastav ju prestaň na ňu myslieť. Keď myslíš na pekne veci nemyslíš na zlé veci. Aj to ti pomôže.

Skús si opakovať nahlas že sa prijímaš a más sa rada. Odbornú pomoc vyhľadaj. Cvič tieto afirmácie. Je to overený spôsob. Magnezium je fajn ale keď je depresia silná nestačí to. Treba psychiater, psychológ, ako pomoc lieky no hlavne tréning mysle. Denno denný tréning. Ako športovec. A určite dôjde k pozitívnej zmene. Najprv to pôjde pomaly skoro budeš myslieť že to nemá význam. Potom sa to začne posúvať dopredu a neskôr to bude ľahké až prijemne budeš mat radosť z pokroku. A ďalšie zlepšovanie už bude ľahké. Až raz prídeš a zareves na cely svet aj mamu: Prijímam sa a mám sa rada! A nebudú to len slova z afirmacie ale budeš tomu hlboko veriť a všetci navôkol to na tebe uvidis aj keď nebudeš nič hovoriť. A lieky ti viac nebude treba. Ver mi dá sa to. Trvá to zhruba rok, ale prvé pokroky budeš cítiť po troch týždňoch.

Nemyslela som okolie, skôr niekoho tu v diskusii, kto to mysli dobre. Ale chápem to asi tak, že si sa toho napocuvala dosť a môžeš byt na takú poznámku už vyslovene alergická.
I tak skúsim… len čisto hypoteticky. Keby ta za odborníkom nikto nikdy neposielal a ty sama vnímaš svoje problémy, myslis, ze by si k takému riešeniu mohla sama dospieť?
Neviem čo, ale aspoň nejaká mala “chobotina” by ta mohla potešiť (slnko, ten pocit po sprchovaní, nejaká pesnička, vôňa, sadnúť si na lavičku,..). Naozaj sa pokus vnímať, sústrediť sa a pozorovať sa počas dňa. Keď sa nesustredis na prijemne pocity, neuvedomis si ich, potom sa pozeráš na všetko negatívne.
Keďže sa nechceš liečiť inak, o to je oveľa viac dôležitejšie na sebe pracovať, ak sa z toho chceš dostať. Nejako zacni, hocijako, len treba už niečo urobiť.