Ako sa vyrovnať s kritikou od budúcej švagrinej?
Vyštudovala som vysokú školu , jazyky angličtinu , francúzštinu prekladateľstvo a tlmočenie, vydala som sa a rok po svadbe som sa sa stala onkologickou pacientkou , tretie štádium . Som 10 rokov po operácii , ťažkej chemoterapii , ožarovaní. Žijem , ešte chodím raz za rok na kontroly , som zatiaľ čistá bez nálezov. S manželom sme sa z mesta odsťahovali asi 10 km od krajského mesta do hornatej oblasti , 500 m. za dedinou . Denne asi 4 hodiny prekladám texty .zmluvy a sem tam sa mi podarí aj nejakú knihu preložiť do slovenčiny, inak mám svoju dieľňu kde tvorím , pletiem košíky , slamienky a to potom predávam . Mám záhradu , chovám zajace. sliepky a kozy. Deti mať nemôžeme , sme v procese adopcie ale neviem ako to dopadne skrz moje minulé ochorenie.
Môj manžel má brata ktorý je vyslovene mestský človek ( aj ja som bola dlhé roky až do ochorenia ) a bude sa ženiť, priviedol nám ju predstaviť k nám , je to mestská žena , vzdelaná ale to čo som si vypočula ma dohnalo až k slzám .
Prišli , posedeli , vypili kávu ale domáceho koláča, kozieho syru a domáceho chleba sa ani nedotkli , vraj oni také nejedia. Dom máme zariadený vo vidieckom štýle , je čistý , na tom si dám ja naozaj záležať , máme pec v kuchyni a v izbách kachle , obzerala sa okolo seba s takým odporom a že ako tu môžeme žiť a že či sem naozaj chceme priviesť dieťa a vychovávať ho v takej diere, doslovne povedala diere. Švagor videl na mne že ma to zasiahlo , chcel to nejako stlmiť ale už to nešlo , manžel im len povedal že by už mali ísť lebo budeme dojiť. Dotklo sa ma to veľmi , ani neviem ako sa mám ku nej chovať, neplánovala som takt pôvodne žiť , zmenila som prostredie a spôsob života kvôli chorobe, obidvom nám to už s manželom vyhovuje a teraz som si pripadala ako posledná nevzdelaná chudera z lazov.
Neber si to príliš k srdcu, preboha ved každý máme iný vkus...aj ja keď idem na Slovensko k svokre tak si dám radšej rožok, ako.domaci chlieb, radšej pálenica ako ich syr atď...každý nech si robí, ako sám uzná za vhodne...len tu papulu si nemusela otvoriť no.
Je to povrchny človek. Vôbec by som ju neriešila. Véd nemusíte byť kamarátky, ani sa navštevovať, keď sa jej to hnusi
Až na to, že je z mesta, sa zachovala ako poriadna sedlaňa.. ale už som to písala aj v inej diskusii, mám ja takú jednu kamošku.. veľmi dobrú kamošku.. a ona je typ, čo na srdci, to na jazyku. Ale že DOSLOVA. A keďže ju poznám od detstva, viem, že za to nemôže, ako keby jej ústa boli rýchlejšie ako mozog.. žiadny takt, diplomacia, nič, akoby z nej to chýbalo, doslova. Mala s tým problémy aj v škole, lebo učitelia si mysleli, že je drzá (koniec koncov bola), ale nie náročky, ona si to neuvedomila. Cize ešte je tu možnosť, malička možnosť, že aj švagriná bude podobná.. alebo nie. Na tvojom mieste by som trénovala zareagovať na to primerane, trefne. Nepripúšťaj si tie reči.
Ja mám pocit že sa Ta nedotklo tak to že ,,žijete v diere", lebo to máš ujasnene že žiješ spôsobom ako sa Vám to páči...skôr bola nôž do srdca poznámka ,, vychovávať tam dieťa "... Pokiaľ nemôžete mať deti a snažíte sa o adopciu, a švagriná to vedela, je to egoisticka osoba bez štipky empatie. Nejde o ,,dieru", ale spochybnenie Vašej schopnosti vychovávať dieťa. Ja napríklad nerozumiem... podľa nej sa deti vychovávajú len v meste? Len tam je to správne? Vyrastala som v meste, ale najkrajšie zážitky mám tie z dediny, prázdnin....
A mimochodom švagriná možno vzdelaná ale inteligentný človek chape, ze 100 ľudí, sto chutí, takže z toho sa dá vyvodiť ze niekto môže byť spokojný na dedine a niekto v meste a určite nie je dôvod niekoho urážať za to kde býva. Alebo je vyslovene zlá a dobre vedela co robí a zavidela kde bývaš ako žiješ tak ti to spocitala . Ako je všeobecne známe ľudia závidia aj chorobu...
Je veeeelmi neslusna,netaktna...bude taka aj po svadbe..Ja mam tiez taku,bohuzial a aj svokru.Odosobnit sa,nebrat si vobec nic k srdcu..ako pisali zienky tu,je to jej vizitka
Nerobre si z toho nič.. Máte krajší život ako veľká vatsina ľudí.. Ste odolnejšia a žijete v súlade s prírodou. Nie je nič krajšie...
Ja som tiež mestský typ, nechcela som bývať na dedine...to sme si dali s manželom podmienku pri kúpe domu.
Ale úplne chápem, že niekto zasa nechce bývať v meste.
A tak to je správne. Vy žijete ten zdravší život...to vám nikto nemôže poprieť ...a takýto život chcete dopriať aj dieťaťu.
Tvoja švagriná je poriadne nezrela žena. Samozrejme sa ťa to dotklo, nehovoriac že si sa snažila pripraviť pohostenie, ktoré odmietla.
Tie reči a posudky sú úplne mimo, to ti tu dá každá za pravdu.
Aby si našla pokoj v sebe, treba odpustiť, pousmiať sa a žiť si spokojne svoj život ďalej. Našťastie to je len švagriná. Po tejto návšteve už asi nepríde panička a ty už budeš mať pokoj.
Máš krásny, plnohodnotný život. Paradoxne, choroba ťa naučila užívať si každý deň plnými dúškami. Nejaká hlupaňa ťa predsa nemôže rozhádzať. Nesiaha ti ani po členky.
Asi tej “paničke” treba vysvetliť ako sa predtým žilo. Okrem toho je tvoj život a život tvojho manžela. Mňa by to tiež dosť urazilo. A viac by tam neprišla.
Aj keby si mala chatrc s otvorenym ohniskom, ak si tam ty stastna, moze ti byt uplne jedno, co si kto mysli
Je to úbohé keď si mestke paničky žijúce v kralikarňach myslia že su niečo viac. Tiež žijem mimo civilizáciu so zvieratkami a vyhovuje mi to.
Juuuj a ako v tej diere bude detom dobre si jej mala povedat. Ved ste 10km od krajského mesta a nie na konci sveta. 🙈🙈🙈
Neblázni dievča. Ja by som rada mala takú švagrinu, čo by domáci chlebík vypekala, syr urobila....a čo sa týka domčeka, u teba by sa mi páčilo. Máme tiež krb, milujem to teplo a vôňu ☕ k tomu. Kašli na to, čo si ona myslí, žite si s manželom svoj sen a taký relax, aký vyhovuje vám obom 😉😍.
Zijes tam kde zijes a si spokojna tak naco sa pozastavovat nad zmyslanim niekoho cudzieho?A ze to je svagrina?pre teba to je cudzi clovek.A ja osobne keby som mal vtej dobe iny pozemok tiez staviam dom aj 5km od dediny😀 Mame postaveny kanadsky zrub zo zaciatku(ale niekedy aj teraz) sa pride niekto pozret ze ako tam zijeme,niekedy si pripadam ze prisli pozret do zologickej zahrady.Pritom to mame zariadene uplne moderne ale banujem ze sme tam nedali aj pec ako mas ty🙂.A tie komentare ze oni si to nevedia predstavit byvat v takom dome a drevenica,vsade drevo a tie dristy okolo toho.....a ako vravim je to na konci dediny ale keby to bolo este dalej som spokojnejsi ja aj zena.Nerob si stoho nic ked to tebe vyhovuje,prajem ti aby ti adopcia vysla a choroba sa nevratila.
@januska12323 Presne tak, ako napísala januska, ži si svoj život, teš sa z toho, že si zvíťazila nad chorobou, že čakáte na adopciu, že aj vďaka tomu, ako žijete, vyzdravela... Ale je to len na Tebe, ako sa nastavíš. Na Tvojom mieste by som poprosila manžela, aby povedal bratovi, že si takú návštevu viac vo svojom dome neželáš.
Venuj sa sebe a manželovi. Iné ti netreba. A tej trubke netreba nič vysvetľovať. Cítiš sa vo svojom domove vnútorne dobre? Ak si si odpovedala ÁNO, tak ju nerieš.
Mala si sa len usmievať na ňu 😃 žiadna reakcia. Bolo by im ešte trápnejšie za seba po návšteve
Mila autorka, my onkologicki pacienti sa mame drzat v pohode, a neriesit hluposti.. pre niekoho je ako zijes diera,, pre ineho carokrasne prostredie.. ona prekrocila ramec slusnosti a neni ocom... ja som sa liecila 2,5rok, skoro umrela.. mam 7 roc dceru.. taleto podotknutie osoby , kt nepoznas len mavni rukou,, ja mam svagrinne 2. Kazda ma svoje +\- ale v mojej tazkej zivotnej situacii stali pri mne obidve,, pomohli ako vedeli.. neries co netreba. Ak si tam stastna,, ja som v byte, opravujeme si stary dom na dedine, ja tizim chovat zvierata, a moja mama to vidi ako dieru🤣 pritom pre mna je to tam v poriadku. Momentalne studujem vychovavatelstvo/asistent a kazdej kontroly sa bojim.. ale zatial mam 2 roky teraz ok ale som na tabletkovej chemo. Snazim sa aby bolo moje dieta stastne, a chcem sa pohnut smerom kt ma naplna... svagrinnu neries,,, kazdej vam vyhovuje ine prostredie.. bola to jej netaktnost a hlupost