Ako sa vyrovnať s kritikou od budúcej švagrinej?
Vyštudovala som vysokú školu , jazyky angličtinu , francúzštinu prekladateľstvo a tlmočenie, vydala som sa a rok po svadbe som sa sa stala onkologickou pacientkou , tretie štádium . Som 10 rokov po operácii , ťažkej chemoterapii , ožarovaní. Žijem , ešte chodím raz za rok na kontroly , som zatiaľ čistá bez nálezov. S manželom sme sa z mesta odsťahovali asi 10 km od krajského mesta do hornatej oblasti , 500 m. za dedinou . Denne asi 4 hodiny prekladám texty .zmluvy a sem tam sa mi podarí aj nejakú knihu preložiť do slovenčiny, inak mám svoju dieľňu kde tvorím , pletiem košíky , slamienky a to potom predávam . Mám záhradu , chovám zajace. sliepky a kozy. Deti mať nemôžeme , sme v procese adopcie ale neviem ako to dopadne skrz moje minulé ochorenie.
Môj manžel má brata ktorý je vyslovene mestský človek ( aj ja som bola dlhé roky až do ochorenia ) a bude sa ženiť, priviedol nám ju predstaviť k nám , je to mestská žena , vzdelaná ale to čo som si vypočula ma dohnalo až k slzám .
Prišli , posedeli , vypili kávu ale domáceho koláča, kozieho syru a domáceho chleba sa ani nedotkli , vraj oni také nejedia. Dom máme zariadený vo vidieckom štýle , je čistý , na tom si dám ja naozaj záležať , máme pec v kuchyni a v izbách kachle , obzerala sa okolo seba s takým odporom a že ako tu môžeme žiť a že či sem naozaj chceme priviesť dieťa a vychovávať ho v takej diere, doslovne povedala diere. Švagor videl na mne že ma to zasiahlo , chcel to nejako stlmiť ale už to nešlo , manžel im len povedal že by už mali ísť lebo budeme dojiť. Dotklo sa ma to veľmi , ani neviem ako sa mám ku nej chovať, neplánovala som takt pôvodne žiť , zmenila som prostredie a spôsob života kvôli chorobe, obidvom nám to už s manželom vyhovuje a teraz som si pripadala ako posledná nevzdelaná chudera z lazov.
Stručné zhrnutie
- Povýšenecké a urážlivé poznámky o vidieckom bývaní (napr. označiť príbytok za "dieru") často vedú k odporúčaným krokom ako obmedzenie kontaktov, asertívne vyjadrenie hraníc alebo odmietnutie účasti na rodinných udalostiach (napr. svadba).
- Keď je citlivá téma adopcie alebo neplodnosti, komentáre spochybňujúce vhodnosť prostredia pre dieťa sú vnímané ako zvlášť bolestivé; odporúčané riešenia zahŕňajú manželovu intervenciu, jasné hranice a emocionálnu podporu od blízkych.
- Praktické reakcie, ktoré v diskusii navrhovali používatelia, sú: pokojné konštatovanie „tento spôsob života je pre nás fantastický“, ignorovanie netaktných poznámok, obmedzenie návštev a nepozerať sa na takú osobu ako na ukazovateľ vlastnej hodnoty.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať na urážlivú poznámku typu „to je diera“ pri prvej návšteve?
A: Odporúčané reakcie boli pokojné a asertívne odpovede ako „tento spôsob života je pre nás fantastický“, prípadne ignorovanie poznámky alebo požiadať hosťa, aby odišiel; v jednom konkrétnom príklade manžel hosťom povedal, že už majú ísť „lebo budeme dojiť“.
Q: Môžem obmedziť kontakt s budúcou švagrinou alebo vynechať jej svadbu?
A: Áno — viacero prispievateľov odporúčalo obmedziť kontakty na nevyhnutné situácie a niektorí otvorene navrhovali neísť na svadbu, ak by prítomnosť osoby spôsobovala emočné ujmy.
Q: Má ma manžel chrániť alebo zasiahnuť, keď návšteva urazí moju schopnosť vychovávať dieťa?
A: Diskutujúci radili, aby manžel intervenoval a povedal bratovi či hosťom, že takéto správanie v dome nie je vítané; v príspevku manžel hosťom prikázal odchod, keď situácia eskalovala.
Q: Ako riešiť poznámky o „vhodnosti prostredia pre dieťa“, ak som v procese adopcie?
A: Prispievatelia zdôrazňovali, že také poznámky sú nevhodné a zraňujúce; odporúčali nastaviť hranice, hovoriť o tom s manželom a hľadať oporu u priateľov alebo rodiny, ktorí chápu adopčný proces.
Q: Ako reagovať, keď hostia odmietnu domácu stravu (kozí syr, domáci chlieb)?
A: Viacerí uviedli, že odmietnuť konkrétnu potravinu (napr. kozí syr) je v poriadku, ale očakáva sa slušné správanie; problém nie je v tom, že niekto nejde jesť, ale v tom, že hosť zároveň zosmiešni bývanie hostiteľov.
Q: Pomôže presťahovanie na vidiek pri psychickej rekonvalescencii po onkologickom ochorení?
A: Niekoľko prispievateľov v diskusii písalo, že zmena životného štýlu a presťahovanie na vidiek im pomohli nájsť pokoj a že pre niektorých ľudí bolo súčasťou zotavovania z vážnych ochorení.
Q: Ako mám reagovať, ak rodinný konflikt ohrozí medziľudské vzťahy (napr. medzi manželom a jeho bratom)?
A: Diskutujúci odporúčali komunikovať s manželom, aby on informoval svojho brata o hraniciach, prípadne znížiť návštevy problematických osôb a nechať čas ukázať, kto má pravdu správaním.
Q: Je vhodné hneď konfrontovať takúto osobu alebo dať druhú šancu?
A: Názory sa líšili; niektorí radili dať šancu, lebo hosť mohol byť zaskočený, iní odporúčali okamžité obmedzenie kontaktu alebo jasné vyjadrenie, že také správanie nie je akceptovateľné.
Q: Aké praktické veci môžem spomenúť, keď obhajujem svoj spôsob bývania?
A: V diskusii sa odporúčalo poukázať na konkrétne fakty, napr. že dom je zrekonštruovaný vo vidieckom štýle, že majiteľ má šporák na elektriku s keramickou doskou aj pec na drevo, teplú vodu a normálny komfort, a že lokalita je 10–25 minút autom od krajského mesta.
Závery z diskusie
Zhoda
- Budúca švagriná prekročila hranicu slušnosti, keď pri prvej návšteve opisovala dom ako „dieru“ a spochybňovala vhodnosť prostredia pre dieťa.
- Odporúčané opatrenia sú: nepripúšťať si urážku osobne, nastaviť hranice (asertívna odpoveď alebo manželova intervencia) a v prípade potreby obmedziť kontakt.
Sporné názory
- Niektorí tvrdili, že dotknutá osoba je príliš precitlivená a mala by sa „povzniesť“ nad poznámkou; iní trvali na tom, že komentár bol hrubý, emočne útočný a úplne neprijateľný, obzvlášť pri procese adopcie.
- Niektorí prispievatelia spochybnili súvislosť medzi psychickou citlivosťou a príčinou onkologického ochorenia, pričom diskusia ukázala jasný rozpor o takejto kauzalite.
Otvorené otázky
- Ako presne komunikovať hranice pri ďalšej návšteve, aby sa minimalizovalo napätie, ale zachovala dôstojnosť domácich?
- Ovplyvní takéto správanie budúce rodinné udalosti (svadba, rodinné oslavy) a má zmysel odmietnuť účasť na svadbe?
- Dokáže manžel dlhodobo zabezpečiť hranice medzi svojou rodinou a domácnosťou, alebo bude potrebné trvalejšie obmedziť kontakty?
Spomenuté značky a firmy
Tesco
Spomenuté produkty a metódy
kozí syr, domáci chlieb, pec na drevo, kachle, šporák na elektriku s keramickou doskou, dojenie, adopcia, pestúnstvo, IVF, chemoterapia, ožarovanie, histaminu, redukčná diéta
Miesta a osoby
Bratislava, Londýn, Slovensko
Neber si to príliš k srdcu, preboha ved každý máme iný vkus...aj ja keď idem na Slovensko k svokre tak si dám radšej rožok, ako.domaci chlieb, radšej pálenica ako ich syr atď...každý nech si robí, ako sám uzná za vhodne...len tu papulu si nemusela otvoriť no.
Je to povrchny človek. Vôbec by som ju neriešila. Véd nemusíte byť kamarátky, ani sa navštevovať, keď sa jej to hnusi
Až na to, že je z mesta, sa zachovala ako poriadna sedlaňa.. ale už som to písala aj v inej diskusii, mám ja takú jednu kamošku.. veľmi dobrú kamošku.. a ona je typ, čo na srdci, to na jazyku. Ale že DOSLOVA. A keďže ju poznám od detstva, viem, že za to nemôže, ako keby jej ústa boli rýchlejšie ako mozog.. žiadny takt, diplomacia, nič, akoby z nej to chýbalo, doslova. Mala s tým problémy aj v škole, lebo učitelia si mysleli, že je drzá (koniec koncov bola), ale nie náročky, ona si to neuvedomila. Cize ešte je tu možnosť, malička možnosť, že aj švagriná bude podobná.. alebo nie. Na tvojom mieste by som trénovala zareagovať na to primerane, trefne. Nepripúšťaj si tie reči.
Ja mám pocit že sa Ta nedotklo tak to že ,,žijete v diere", lebo to máš ujasnene že žiješ spôsobom ako sa Vám to páči...skôr bola nôž do srdca poznámka ,, vychovávať tam dieťa "... Pokiaľ nemôžete mať deti a snažíte sa o adopciu, a švagriná to vedela, je to egoisticka osoba bez štipky empatie. Nejde o ,,dieru", ale spochybnenie Vašej schopnosti vychovávať dieťa. Ja napríklad nerozumiem... podľa nej sa deti vychovávajú len v meste? Len tam je to správne? Vyrastala som v meste, ale najkrajšie zážitky mám tie z dediny, prázdnin....
A mimochodom švagriná možno vzdelaná ale inteligentný človek chape, ze 100 ľudí, sto chutí, takže z toho sa dá vyvodiť ze niekto môže byť spokojný na dedine a niekto v meste a určite nie je dôvod niekoho urážať za to kde býva. Alebo je vyslovene zlá a dobre vedela co robí a zavidela kde bývaš ako žiješ tak ti to spocitala . Ako je všeobecne známe ľudia závidia aj chorobu...
Je veeeelmi neslusna,netaktna...bude taka aj po svadbe..Ja mam tiez taku,bohuzial a aj svokru.Odosobnit sa,nebrat si vobec nic k srdcu..ako pisali zienky tu,je to jej vizitka
Nerobre si z toho nič.. Máte krajší život ako veľká vatsina ľudí.. Ste odolnejšia a žijete v súlade s prírodou. Nie je nič krajšie...
Ja som tiež mestský typ, nechcela som bývať na dedine...to sme si dali s manželom podmienku pri kúpe domu.
Ale úplne chápem, že niekto zasa nechce bývať v meste.
A tak to je správne. Vy žijete ten zdravší život...to vám nikto nemôže poprieť ...a takýto život chcete dopriať aj dieťaťu.
Tvoja švagriná je poriadne nezrela žena. Samozrejme sa ťa to dotklo, nehovoriac že si sa snažila pripraviť pohostenie, ktoré odmietla.
Tie reči a posudky sú úplne mimo, to ti tu dá každá za pravdu.
Aby si našla pokoj v sebe, treba odpustiť, pousmiať sa a žiť si spokojne svoj život ďalej. Našťastie to je len švagriná. Po tejto návšteve už asi nepríde panička a ty už budeš mať pokoj.
Máš krásny, plnohodnotný život. Paradoxne, choroba ťa naučila užívať si každý deň plnými dúškami. Nejaká hlupaňa ťa predsa nemôže rozhádzať. Nesiaha ti ani po členky.
Asi tej “paničke” treba vysvetliť ako sa predtým žilo. Okrem toho je tvoj život a život tvojho manžela. Mňa by to tiež dosť urazilo. A viac by tam neprišla.
Aj keby si mala chatrc s otvorenym ohniskom, ak si tam ty stastna, moze ti byt uplne jedno, co si kto mysli
Je to úbohé keď si mestke paničky žijúce v kralikarňach myslia že su niečo viac. Tiež žijem mimo civilizáciu so zvieratkami a vyhovuje mi to.
Juuuj a ako v tej diere bude detom dobre si jej mala povedat. Ved ste 10km od krajského mesta a nie na konci sveta. 🙈🙈🙈
Neblázni dievča. Ja by som rada mala takú švagrinu, čo by domáci chlebík vypekala, syr urobila....a čo sa týka domčeka, u teba by sa mi páčilo. Máme tiež krb, milujem to teplo a vôňu ☕ k tomu. Kašli na to, čo si ona myslí, žite si s manželom svoj sen a taký relax, aký vyhovuje vám obom 😉😍.
Zijes tam kde zijes a si spokojna tak naco sa pozastavovat nad zmyslanim niekoho cudzieho?A ze to je svagrina?pre teba to je cudzi clovek.A ja osobne keby som mal vtej dobe iny pozemok tiez staviam dom aj 5km od dediny😀 Mame postaveny kanadsky zrub zo zaciatku(ale niekedy aj teraz) sa pride niekto pozret ze ako tam zijeme,niekedy si pripadam ze prisli pozret do zologickej zahrady.Pritom to mame zariadene uplne moderne ale banujem ze sme tam nedali aj pec ako mas ty🙂.A tie komentare ze oni si to nevedia predstavit byvat v takom dome a drevenica,vsade drevo a tie dristy okolo toho.....a ako vravim je to na konci dediny ale keby to bolo este dalej som spokojnejsi ja aj zena.Nerob si stoho nic ked to tebe vyhovuje,prajem ti aby ti adopcia vysla a choroba sa nevratila.
@januska12323 Presne tak, ako napísala januska, ži si svoj život, teš sa z toho, že si zvíťazila nad chorobou, že čakáte na adopciu, že aj vďaka tomu, ako žijete, vyzdravela... Ale je to len na Tebe, ako sa nastavíš. Na Tvojom mieste by som poprosila manžela, aby povedal bratovi, že si takú návštevu viac vo svojom dome neželáš.
Venuj sa sebe a manželovi. Iné ti netreba. A tej trubke netreba nič vysvetľovať. Cítiš sa vo svojom domove vnútorne dobre? Ak si si odpovedala ÁNO, tak ju nerieš.
Mala si sa len usmievať na ňu 😃 žiadna reakcia. Bolo by im ešte trápnejšie za seba po návšteve
Mila autorka, my onkologicki pacienti sa mame drzat v pohode, a neriesit hluposti.. pre niekoho je ako zijes diera,, pre ineho carokrasne prostredie.. ona prekrocila ramec slusnosti a neni ocom... ja som sa liecila 2,5rok, skoro umrela.. mam 7 roc dceru.. taleto podotknutie osoby , kt nepoznas len mavni rukou,, ja mam svagrinne 2. Kazda ma svoje +\- ale v mojej tazkej zivotnej situacii stali pri mne obidve,, pomohli ako vedeli.. neries co netreba. Ak si tam stastna,, ja som v byte, opravujeme si stary dom na dedine, ja tizim chovat zvierata, a moja mama to vidi ako dieru🤣 pritom pre mna je to tam v poriadku. Momentalne studujem vychovavatelstvo/asistent a kazdej kontroly sa bojim.. ale zatial mam 2 roky teraz ok ale som na tabletkovej chemo. Snazim sa aby bolo moje dieta stastne, a chcem sa pohnut smerom kt ma naplna... svagrinnu neries,,, kazdej vam vyhovuje ine prostredie.. bola to jej netaktnost a hlupost