Ako sa vyrovnať s manželovou minulosťou?

Ahojte, dievčatá. Musím sa vyrozprávať, lebo som ani nie pol roka vydatá a už mi to po tomto víkende celé lezie na nervy..A riadne.. S manželom sa poznáme len dva roky a on mal predo mnou dosť búrlivú mladosť, vlastne celé obdobie predomnou. Keď sme spolu začali, vedela som to a hovorila som si, že v pohode, minulosť je minulosť, nebudem predsa riešiť, s kým čo mal. Lenže postupne zisťujem, že nedokážem sa tváriť , že mi to vôbec neprekáža. V sobotu sme boli na výlete, skoro 80 km od domu, ideme z obchodu a zrazu mu doslova zažiaria oči, začne volať na jednu ženu a ona sa otočí a uteká k nemu, akoby sa práve vrátil z vojny. Ja som sa tvárila, že idem ďalej, ale, samozrejme, pozerala som, čo sa deje. Vedela som, že tam býva jedna z jeho bývalých. Jedna z mnohých. Manžel mi ešte povedal, nech idem ďalej, že si s ňou len prehodí pár slov. Tak pár slov vyzeralo tak, že ju chytil za líce, pohladil ju, ona mu pridržala ruku na tvári, obaja sa na seba usmievali a pri lúčení mám pocit, že padol aj bozk na pery. Možno som šibnutá, možno to niekto považuje za úplne normálne, ale mne sa podobné situácie dejú celé dva a pol roka a všade kam ideme. Jedna mu gratulovala k svadbe v takom objatí, v ktorom ma, neobjíma ani mňa nikdy. Inú pohladí po tvári, ďalšia sa naňho vrhá od radosti a ja stojím vedľa ako kamarátka, ktorú si náhodou zobral na prechadzku. A najviac ma štve, že mne sa takých nežností od neho veľa nedostáva, ale pri ženách z jeho minulosti zrazu nemá problém. Ja som do manželstva išla s tým, že minulosť rešpektujem, ale nečakala som, že budem mať pocit, akoby som sa celý čas delila o manžela s jeho bývalým životom. Tak sa vás pýtam, dievčatá, preháňam? Mám sa nad to povzniesť a brať to ako normálne kamarátske vzťahy, alebo je podľa vás úplne pochopiteľné, že mi to prekáža? Lebo už naozaj neviem, či som len žiarlivá, alebo mi jednoducho chýba pocit, že som v tomto manželstve ja tá žena, pri ktorej chce byť najnežnejší.