Ako sa zmieriť s tým, že starká zomrela?
Mám 16 zomrela 19.6 vdety som mala 15 neviem sa zmieriť že starká zomrela chcela by som vrátiť aby bola tu no to sa nedá ťažké mám to od vdety ako zomrela vždy Keť spomeniem na ňu tak plačem
Mne starký zomrel keď som mala 25 rokov.. bolo to prvý krát čo som sa stretla so smrťou blízkeho človeka.. a teda môžem ti povedať že jediné čo pomôže je čas... A niekto potrebuje veľa času... Pol roka na to mi zomrela starká a rok na to ďalšia... Zrazu takto postupne odišli... Aj po vyše roku keď som si spomenula na starkeho som si poplakala, kedykoľvek počas dňa .. nebran sa placu, to treba.. nedokazala som chodiť ani na cintorín lebo mi bolo z toho ťažko... Bála som sa, že keď prestanem na nich stále myslieť bude to akoby som na nich zabudla... Po 4 rokoch, pomaly 5 to bude je to už dobre.. chýbajú veľmi, stále mi vybehne slza keď začnem veľa spomínať.. ale život ide ďalej, aj ty sa v ňom budeš posúvať a veci sa budú meniť... Ale kľudne plač, koľko treba.. je to potrebné.. 🤍
Mne zomrel dedo keď som ani na svete nebola a áno chýba mi a tiež by som spravila všetko pre to aby tu bol ale viem rovnako že sa to nedá. Z rozprávania viem, že sa na mňa veľmi tešil ♥️ no bohužiaľ choroba bola silnejšia 💔 niekedy si aj poviem že možno to tak malo byť aj preto, lebo z rozprávania viem ako sa na konci trápil a vidieť človeka ktorý so mnou strávil hoc aj 15 rokov ako v tvojom prípade musí byť niečo strašné. Babka mi zomrela keď som mala 5 a doteraz si pamätám ako sadla do auta, nevedela sa nadýchnuť, a ja som sa postavila na špičky k autu a ona sa na mňa pozrela. Nepamätám si jej hlas, no dodnes si pamätám že mi kupovala Vesna keksíky ♥️ a pamätám si ako mi namazala chlebík s jarnou cibuľkou a odkrojila mi začiatok toho chlebíka lebo to som nejedla 😁🥹, pamätám si že môj dedo nemal nohu takže otec ho nosieval do izby večer a ja som sa vždy schovávala za posteľ a keď vyšiel tak som urobila BAF 😁🥹 aj trz keď si na to spomínam tak revem lebo mi chýbajú no viem, možno aj preto že som veriaca tak verím a chcem veriť že raz sa znova stretneme ♥️
Inak kolegovi zomrela žena, náhle a tiež keď nedávno kolega len "načal" tému o jeho manželke tak mal slzy v očiach tak to nechal tak ♥️
Smútok a plač je dobrá vec.
@kajka229 Neplač, teš sa, že sa má dobre tam hore , a že sa tam stretnete ... spomínaj na to pekné a občas jej zamávaj do nebíčka ...😊👉
Moja zlata 💗 ked ti tak velmi chyba, znamena to, ze ste mali krasny vztah. A toto si musis niest navzdy v sebe ako krasnu spomienku a skusenost, ako maju vyzerat pekne vztahy v rodine a aj s inymi ludmi mimo rodiny. Ze ti chyba je normalne, na to sa neda poradit nic ine, nez si to odsmutit, a trpezlivo cakat a zit dalej, casom sa ta bolest zmeni na laskavu spomienku. Treba sa obklopit takymi ludmi, s ktorymi ti bude rovnako dobre ako ti bolo s nou. A nehanbit sa plakat, ked citis smutok. Drz sa.
Ahoj, ja prežívam presne to isté. Je to hlupo povedané ale chce to hlavne čas. Ja si často poplacem a nie je dňa kedy si na ňu nespomeniem. Môžme byť však vďačné za to, že sme mali tak úžasne babky na ktoré môžme spomínať, určite by boli aj ony šťastné, že sme ich mali tak rady.
Čo mne dosť pomáha je, že viem že netrpela. Pracujem so starými ľuďmi a viem čím si niektorí prechadzaju a prechádzali pred smrtou,
Bohuzial, tak to chodi, musime sa s tym zmierit, ze raz prideme o vsetkych blizkych a nakoniec aj o seba sameho... Verim, ze starka mala krasny a dlhy zivot, ktory si uzila, mala radost z deti a vnucat, bola spokojna... Aj to je nieco potesujuce. Vela deti som uz pochoval. Od mrtvo narodenych az po 17 rocnu leukemicku. Ti take stastie nemali... Chce to len cas. 😉
U mňa tiež tak. Mala len 66 rokov. Už je to 12 rokov,ale asi ani nie je dňa kedy si nespomeniem.
Je ťažké, keď nám zomierajú blízki. Aj ja som veľmi smutila za mojou babkou...veeelmi dlho to trvalo. Mne zomrela prednedávnom mamka...starala som sa o ňu až do poslednej chvíle. Už je jej dobre. Mala rakovinu a veľmi trpela. Čo ma utesuje, je že sa raz stretneme. Zvyknem jej aj niečo povedať, viem že ma počuje, aj keď ja nebudem počuť jej odpoveď. Teraz je už v nebi s mojím ockom, sestričkou a mojím bábätkom. Je to smutné, ale určite je im tam dobre. Všetci tam smerujeme...sme tu len dočasne.
V 14 mi zomrel otec. Veľmi dobrý človek, po roku dedo, do roka babka. Pred 10 rokmi dcéra malička, pred 7 rokmi manžel, v Tom roku aj švagor, pred 4 rokmi babka druhá, pred rokom teta, ujo, a pred 10 mesiacmi sestra.......mám 3 deti a žiť musím aj keď ťažko. Tetania to istí. Človek furt smúti a premýšľa, zabrániť sa nedalo. Všetko mi zomrelo všetko mladi. Najmladšia sestra 28 ročná, manžel 30,švagor 40....atď. zabudnúť sa nedá ale zvyknúť si na život bez nich časom sa musí....iné nezostáva. Je divné že pri všetkých som bola ako posledná keď sme vedeli že sa to blíži....och ťažké s tým žiť veľmi
@kajka229 Ked mi zomrela starka,plakavala som kazdy den pri spomienke na nu a trvalo to asi rok,dva. Postupne casom sa to zlepsilo. Mali sme so starkou krasny vztah,velmi som ju ľúbila. Dodnes na nu denne spominam aj si poplacem. Ale uz to nie je taka bolest.cas vsetko vylieci. Nevycitaj si nic,jej je uz dobre a nam ostavaju krasne spomienky a laska v srdci.
@kajka229 ale musíš,ani starká by nebola šťastná,že sa tak trápiš,mne trvalo 4 roky kým som sa zmierila s odchodom ocka.Zamrstnavaj hlavu,aby si na to neustále nemeyslela,počúvaj podkasty,čítaj knihy,ak nemôžeš pre to spávať,kúp si nejaký čaj na spánok,alebo prírodný liek,možností je veľa,len nájsť tú správnu,a pracovať na Tom,že sa potrebuješ a chces s tým vysporiadať.Ak budeš naozaj chcieť zvládneš to,držím palce✊🙏
@kajka229 ale dá,len musíš chcieť🙏,daj tomu čas,nejde to zo dňa na deň.Nepotesim ťa,ja som sa po odchode môjho ocka zmierila s tým po štyroch rokoch🤷,Aj keď je to smutné a veľmi to bolí,je to život,nič s tým nenarobís.Ako mne vtedy povedal môj 5 ročný syn,kto sa narodí,musí aj zomrieť.
@kajka229 Mne umrela starká, keď som mala 18. Žila som s nimi. Ráno som odišla do školy a ona potom dostala porážku. Ja som si veľmi vyčítala, že keby som bola doma, mohla som jej pomôcť. Plač je dobrý, plačom si liečiš dušu. Viem Ti povedať, že čas tie hlboké rany prelieči a budeš stále menej plakať a viac sa usmievať pri krásnych spomienkach na ňu. Ja mám jej fotku aj s dedkom v byte a často sa s nimi porozprávam. Nevyčitaj si plač, je to proces smútenia. To, čo Ti dala starká, Ti nikto nevezme a ver tomu, že raz sa opäť stretnete.