Ako zlepšiť vzťah s maminou po nedorozumení?
Dobrý deň, chcela by som sa obrátiť na pomoc a radu k mojej situácií. Som študentka druhého ročníka strednej školy. Vopred Vás prosím o žiadne nevhodné poznámky, nemám psychické rozpoloženie na to, prosim Vás naozaj o rady dospelých žien.
V minulosti keď som mala cca. 6-7 rokov sa mi narodila sestra na ktorú sa zhrnula uplne všetka pozornosť a ja som zostala sama. Ako útek pred smútkom som zacala jesť sladkosti, stale vo väčších a väčších množstvách pretože mi to aspoň na chvíľu psychicky pomohlo. To viedlo k tomu ze obaly z nich som mala skryte všade po izbe a ked ich moji rodičia nasli velmi sa hnevali lenze ja som to robila ďalších 7 rokov ako utek od všetkého a začala som sa zatvárať do izby a ja sama som sa psychicky uzavrela. Klamala som ich mnohokrát zo strachu pred dôsledkami a naivne si myslela že ma to aspoň trošku zachráni.
V novembri som spoznala chlapca, slušného, dobrého, vychovného a postupom c3asu sme sa vo februári dali dokopy. Našla som v ňom bezpečie a že mi rozumie a snaží sa mi pomôcť vždy ako sa dá. Moji rodičia o tom nevedeli, pretože som vedela ze nebudú s tým stotožnení. A pretože som sama aj v kolektíve chcela som sa s nim porozprávať/byť aj mimo školy a tak som ho zavolala k nám domov kym rodičia neboli doma asi 3 - 4-krat. Keď na to prišli boli velmi nahnevaní a uz mi nedoverovali ked som ich takto oklamala. Zhruba o týždeň neskôr som išla zo školy, no zabudla som si v škole kľúče a vratila som sa po ne späť, ale stretla som ho v šatni tak sme sa dali do reči ale povedala mu ze ponáhľam sa na spoj domov, tak som išla popredu a on par krokov za mnou a ked som zabocila do jednej uličky tak mamima prisla zozadu a zacala kričať aj na mňa aj na neho ze sme tam boli spolu lebo to je jediná príležitosť kedy môžeme byt spolu (je to pravda párkrát som to urobila ale nie akurat dnes). Doma som v panike povedala ze som isla s babami lenze prisli na to ze som s nimi nešla a znovu ma usvedcili za klamarku.
Z rozhovoru s maminou vyplynulo to že, ma nechce uz nikdy považovať za svoju "kamarátku", že budem pre ňu iba dcéra ktorú musí akceptovať v tomto dome, a nikdy nechce so mnou ani ísť na výlet/dovolenku. A bude sa so mnou rozprávať aby sa nepovedalo ze len povrchne.
Náš krehky vzťah sa už úplne rozpadol. A jediným mojim utociskom je on, je veľkou oporou, a určite to so mnou myslí do budúcnosti. Obraciam sa na Vas s otázkami:
Da sa tento vzťah este napraviť, alebo bude lepšie nezožierať sa tým a naučiť sa s tým žiť ?
Ako by ste tuto situáciu riešili vy ?
A ďakujem vám všetkým že ste mi povedali svoj uhol pohľadu na vec
@sasat je to tazke ale treba to len prijat
Mam uzasneho muza,respekt a priatelov
Ale viem ze ked nieco chcem som v tom sama iba namne zalezi ci sa mi to podari
Si este velmi mlada a mas toho vela pred sebou,este ti vela ludi ublizi ale ver si bud silna pre seba a potom budes silna aj pre druhych
@sasat je to tazke ale treba to len prijat
Mam uzasneho muza,respekt a priatelov
Ale viem ze ked nieco chcem som v tom sama iba namne zalezi ci sa mi to podari
Si este velmi mlada a mas toho vela pred sebou,este ti vela ludi ublizi ale ver si bud silna pre seba a potom budes silna aj pre druhych
@petrao2 Ďakujem 💗
Ešte som sa chcela opýtať niekto kto ma s podobným stavom skúsenosti, ako to riešiť aby sa toto vo mne neprenieslo na moje deti ? Chcem aby moje deti mali vo mne oporu a dôveru, ako zabrániť prenasim napr. v hneve na ne ?
Ešte som sa chcela opýtať niekto kto ma s podobným stavom skúsenosti, ako to riešiť aby sa toto vo mne neprenieslo na moje deti ? Chcem aby moje deti mali vo mne oporu a dôveru, ako zabrániť prenasim napr. v hneve na ne ?
@sasat pises velmi vyspelo, este aj ta posledna orazka o detoch. To sa riesi potom na terapii u psychologa, ak postrehnes, ze to na ne nejako prenasas.
No neviem mne tam trochu sedí aj narcisticka dynamika, skús pozrieť teóriu “narcistické matky”, či sa v tom nenájdeš.
@personality tiež mi to tak pride. Tým ako sa k dcére správa vyvoláva určite reakcie keďže ale nemá nadhľad a za všetko môže okolie nedokáže pochopiť že jej správanie je spúšťačom nedôvery u dcéry ktorá neklame vedome len v snahe vyhnúť sa ublizeniu. A mama určite nema byt kamarátka to je iný vzťah. Tu ma problém skôr mama a to zasahuje do vzťahu s dcérou. Tiež by som nehľadala únik u chlapca a vo vzťahu je jasné že je hladná po prijati a láske čo nedostava doma od mami ale vrhnúť sa hneď do vzťahu s chlapcom a utiect tam je nebezpečné veľa žien takto skončilo priskoro v toxickom vzťahu
@sasat máš zo vzťahu s mamou zranenia. Lasku ktorá ti od nej chýba riešiš zavislostou na sladkom a útekom do vzťahu s chlapcom čo je pri takomto niečom časté. Skôr by si sa mala sústrediť na školu a to co ťa baví. Aby si si vybudovala budúcnosť v ktorej budeš samostatná. Môžeš skončiť vo vzťahu zavisla na mužovi, s mamou rátať nemôžeš a môžeš ľahko skončiť v toxickom vzťahu s ktoreho nebude cesta von lebo nebudeš mať nič v rukách. Sustred sa na vzdelanie svoju nezávislosť zabezpečenie. Neskôr keď budeš dospela skús terapie s niekým kto má skúsenosti s narcistami a ťažkými povahami. Aj aby závislosť na sladkom nesklzla k niečomu inemu. Ženy ktoré mali narocne vzťahy v rodine a hľadali lásku ktorá im tam chýbala zvyknú byť lákavé pre rôzne poruchy osobnosti. Musíš byť opatrná vzťah s niekým by teraz nemal byť tvoja priorita. Ani tehotenstvo. Skús chýbajúce prijatie fajn pocity hľadať v hudbe skús dobrovoľníctvo a podobne. Sustred sa na seba aby si raz mohla žiť nezávisle a pripadne sa od rodiny mohla odstrihnúť. Aby si neskončila v ďalšom ťažkom vzťahu. Vzťah s chlapcom je ako jedenie sladkosti. Nie je to dlhodobé riešenie problému len záplata
Ahoj, mna este napadla taka moznost, kedze si od detstva mala problem s tym,ze si vnimala mensiu pozornost od matky a zajedala sladkostami...tam niekde je tvoj primarny problem,ze si sa necitila lubena, mozno aj vypocuta vela krat...nasledne klamstva, uniky atd...Momentalne mas s maminou po tom rozhovore,ze ta bude akceptovat ako dceru doma...Rozmyslala si,ze by bolo dobre vyhladat psychologicku?Tam by si vyriesila svoj vnutorny problem od detstva odkial vsetko prameni...Skus sa porozpravat este raz s maminou a navrhni jej tuto moznost,ze to chces skusit u psychologicky, ze nechces, aby ste mali vlazne vztahy spolu...Ked napriek tomuto bude neoblomna a neda ti k tomu podporu, vyskusaj to aj ty sama pre seba...pretoze mas viacere krivdy v sebe a bola by skoda, aby sa s tebou niesli v dospelosti pocas zivota do dalsich vztahov...ide tam aj o tvoje sebavedomie a sebauctu, ktoru zial od detstva mozes mat dost nalomenu...Na internete je viacero stranok psychologickej pomoci pre mladych...prip.pockaj do 18nastky, ak by si zasla k obvodnej nech ti da odporucenie k psychologicke podla bydliska. V 17nastke bez rodica neviem, ci by ti ho dala. Ale urcite zacni riesit tie veci, sprav sama pre seba tuto laskavost nech sa to s tebou vnutorne roky netaha. Drzim si ti silno palceky♥️
to neni nič nove pod slnkom, že dieta, čo nedostane lasku od rodičov, ju hlada u frajera
Mamu to prejde. V návale hnevu toho povedia. Ži svoj život a nezavrhuj ju. Ona sama bude chcieť byť jeho súčasťou. Keď jedného dňa budeš dospelá, tak ja to stále odporúčam, že po poslednej škole, ktorú doštuduješ by si mala zájsť na psychoterapiu a tam zistiť, čo mama robila zle, aby si to nezopakovala po nej.
Podľa mňa je dieťa jediný človek pod slnkom, ktorému dokáže matka úprimne odpustiť a zabudnúť na všetko, čo bolo zlé .... verím, že Tvoja mamina je možno len sklamaná z toľkých klamstiev a nevie nájsť cestu, ako to vrátiť späť...
Myslim, ze najviac by pomohla psychologicka (a to hovorim so vsetkym respektom a uctou k tvojej osobe), lebo potrebujes spracovat veci, kedy ti mama nevedela dat to, co si v tej chvili potrebovala (pozornost pre teba, ked sa ti narodil surodenec, pocuvajucu naruc, ked si sa musela utiekat k sladkostiam - pisem musela, lebo to bola pre teba unikova strategia, sposob ako prezit, nevybrala si si to len tak pre zabavu, bolo to nieco, co tu bolo pre teba, ked tu nikto iny nebol, davalo ti to dobre pocity, ake ti mal dat vztah s mamou/rodicmi, ale ti ho nedal, lebo neboli pre teba dostupni...). Potrebujes cloveka, ktory je studovany, ma za sebou vycviky, aby reagoval spravne a tvoje rany, ked mu o nich povies, nejatril este viac. To, ze ti mama zacala nadavat, ked si sa jej zverila, svedci o tom, ze od nej nikdy nedostanes naplast na tu ranu, ona ti ju len viac rozjatri. A nemysli si, ze si tu doveru nastrbila ty tvojimi skutkami, oni ju nastrbili uz vtedy, ked si za nimi ako dievcatko nemohla prist s tym, co ta trapi. Uz tam si im nemohla doverovat ty a preto si sa utiekala k sladkostiam. Si zlate dievcatko, podla tvojich dalsich komentarov aj velmi zrele. Objimam ta a verim, ze ked budes dospela, neskor aj pracujuca, doprajes si psychologicku (mozno aj sukromnu), pri ktorej zazijes to, co ti mali sprostredkovat rodicia, ze si skvela presne taka, aka si 🙂
Tvoja mama by ti zakazovala aj kamosky si domov nosit? A co tvoja mladsia sestra, ta je vo veku, ked sa absolutne chcu baby stretavat, na prespavacky k sebe navzajom chodit - ona tiez nema povolene si domov nikoho vodit? Ked si mala vtedy toho kamosa doma, nestalo sa medzi vami toho trosku viac a preto prisli mamine protesty?
A tie sladkosti - tomu tiez nerozumiem - to mas vycitky za nejake sladkosti? Tvoja mama ti zakazuje sladke? Alebo je za tym zase cosi viac? Ved odniekial si peniazky na sladkosti musela mat? Mas vreckove? To ti mama strazi na co ho minies? My mame doma nakupene sladkosti a kto chce da si, je pravda ze ich vyjeda hlavne dcera, napolitanky, zele cukriky, nanuk to je jej... nie som nejaky anticukrovy policajt. Podla mna, kde sa zakazuje, dopadne to ako u vas, ze to jes tajne a s vycitkami, na co to je dobre? Ked naopak mas to doma v ponuke, tak si da aj bez vycitiek, bez skryvania, a sam si volis, ze nie teraz nechcem, nemas to ako nastroj zajedania, iba ako obcasnu mlsku... Nebolo tam zase nieco viac, nejaka bulimia alebo nieco take?
Nemusis mozno ani odpovedat verejne, ale sama pred sebou si povedz pravdu. Sama pred sebou si neklam. Ak je tam naozaj len nedostatok citu zo strany mamy a otca, a ty to riesis zajedanim, sladkosami, je mi to velmi luto. Aky je tvoj vztah so sestrou?
@sasat v tvojom veku mat vztah s chlapcom nie je nic co by malo byt zdrojom takehoto pristupu od mamy...ze si ho zatajovala, chapem, ja som to robila do cca 20tky tiez, s plnym vedomim vztahom doma...budes mat zrejme silnu motivaciu sa osamostatnit a kym to tak nie je, bohuzial...ale otazka ako napravit vztah je - vztah si robi rodic s dietatom, nie naopak, a podla tvojho popisu uz davno bol ten vztah naruseny nie tvojou vinou, ked pises o 6-7rokoch a kompenzacii sladkostami. Akurat mam syna v tomto veku a je na mne emocne plne este zavisly, co je normalne. Tiez si pamatam svoje detstvo a chapem ta. Domov chlapca nenos, stretavajte sa vonku v ramci tvojich povolenych vychadzok po skole, pln si povinnosti a necakaj, ze sa doma zmeni nieco, co roky funguje rovnako...
@petrao2 Ďakujem 💗
@sasat na všetko sa príde. Lož má krátke nohy. od každého zámku je kľúč.
je mi ľúto, že kvôli mladším sestrám sa ti nedostalo toľko lásky, koľko si chcela. To pochopíš, keď budeš mať deti. Nerobila to mama zámerne. Ale... bola i Tvoja chyba, že si jej to nepovedala. Treba komunikovať. O všetkom. Problémy sú na to, aby sa riešili.
Tiež bola Tvoja chyba, že si zavolala svojho priateľa domov. Vaši o tom mali vedieť.
Prečo si nepovedla pravdu s tými kľúčami? Mama by to pochopila. Povieš jej o inom a hneváš sa, že ti nedôveruje? Predstav si to opačne.. Ak by to tebe povedala dcéra.
Zameraj sa na štúdium. Maj svoje koníčky. Niečomu sa venuj, ručné práce, pomoc, charita..pomoc v útulku zvierat.
Zavolaj mamu do cukrárne alebo choďte na prechádzku a povedz jej to všetko, tak, ako si to napísala sem... že si jedla sladkosti a schovala obaly kvôli tomu, že z tvojho pohľadu si bola "nechcená", nevšímali si ťa.. trápilo ťa to. Nedokázala si to povedať a potom postupne tie klamstvá. hoc si nechcela..... Popros ju, aby ste spoločne našli k sebe cestu.
Ako ti písali vyššie. ˇUnik k priateľovi.... nemusí to mať dobré dôsledky v budúcnosti. Aj chlapi si povedia medzi sebou. Všetko.
Buď silná. Povedať pravdu. Nie klamstvo.- tak ti nik nebude dôverovať.
Nechaj veci plynúť. Pracuj na sebe. Ver, že sa všetko na dobré obráti. Pre dobro všetkých zúčastnených.
@sasat v tvojom veku mat vztah s chlapcom nie je nic co by malo byt zdrojom takehoto pristupu od mamy...ze si ho zatajovala, chapem, ja som to robila do cca 20tky tiez, s plnym vedomim vztahom doma...budes mat zrejme silnu motivaciu sa osamostatnit a kym to tak nie je, bohuzial...ale otazka ako napravit vztah je - vztah si robi rodic s dietatom, nie naopak, a podla tvojho popisu uz davno bol ten vztah naruseny nie tvojou vinou, ked pises o 6-7rokoch a kompenzacii sladkostami. Akurat mam syna v tomto veku a je na mne emocne plne este zavisly, co je normalne. Tiez si pamatam svoje detstvo a chapem ta. Domov chlapca nenos, stretavajte sa vonku v ramci tvojich povolenych vychadzok po skole, pln si povinnosti a necakaj, ze sa doma zmeni nieco, co roky funguje rovnako...
@isis234 ty poznas jej mamu, kedvies, ze to pochopi? Asi keby to pochopila, tak by sa autorka nemusela takmer cele detstvo utiekat ku klamstvam... Ty nevies, ake postihy ju za pravdu cakali... Spravne pise @mabenn ze za vztah rodic-dieta je zodpovedny rodic. Nehadz laskavo vinu na mlade dievca, qlebo jej este detske ja...
Myslim, ze najviac by pomohla psychologicka (a to hovorim so vsetkym respektom a uctou k tvojej osobe), lebo potrebujes spracovat veci, kedy ti mama nevedela dat to, co si v tej chvili potrebovala (pozornost pre teba, ked sa ti narodil surodenec, pocuvajucu naruc, ked si sa musela utiekat k sladkostiam - pisem musela, lebo to bola pre teba unikova strategia, sposob ako prezit, nevybrala si si to len tak pre zabavu, bolo to nieco, co tu bolo pre teba, ked tu nikto iny nebol, davalo ti to dobre pocity, ake ti mal dat vztah s mamou/rodicmi, ale ti ho nedal, lebo neboli pre teba dostupni...). Potrebujes cloveka, ktory je studovany, ma za sebou vycviky, aby reagoval spravne a tvoje rany, ked mu o nich povies, nejatril este viac. To, ze ti mama zacala nadavat, ked si sa jej zverila, svedci o tom, ze od nej nikdy nedostanes naplast na tu ranu, ona ti ju len viac rozjatri. A nemysli si, ze si tu doveru nastrbila ty tvojimi skutkami, oni ju nastrbili uz vtedy, ked si za nimi ako dievcatko nemohla prist s tym, co ta trapi. Uz tam si im nemohla doverovat ty a preto si sa utiekala k sladkostiam. Si zlate dievcatko, podla tvojich dalsich komentarov aj velmi zrele. Objimam ta a verim, ze ked budes dospela, neskor aj pracujuca, doprajes si psychologicku (mozno aj sukromnu), pri ktorej zazijes to, co ti mali sprostredkovat rodicia, ze si skvela presne taka, aka si 🙂
@sussie1 Ďakujem za pekné slová ❤️❤️❤️
Prešiel nejaký čas, ak sa nemýlim tak 4-5 dní, rozprava sa so mnou povrchne, pri možnej príležitosti mi toto vyhadzuje na oči, samé výčitky a odhaňa sestry odomna. Dnes mi povedala citujem: ,,Nič si neurobila za celé doobedie, vyšmarím ta z domu a bude pokoj." (som chorá, od pondelka beriem ATB.....)
Ako brať takéto správanie ? Uz vela som sa naplakala pre toto v minulosti a aj posledné dni.....
Necitala som osobne, ale pocula som, ze velmi dobra knizka na uzdravenie je Ked detstvo boli. Zatial na mamu nereaguj, hoci je to tazke sa udrzat, ked ta jej slova zranuju. A skus si precitat tu knizku, mohlo by ta to posunut v zivote dalej 🙂
@isis234 ty poznas jej mamu, kedvies, ze to pochopi? Asi keby to pochopila, tak by sa autorka nemusela takmer cele detstvo utiekat ku klamstvam... Ty nevies, ake postihy ju za pravdu cakali... Spravne pise @mabenn ze za vztah rodic-dieta je zodpovedny rodic. Nehadz laskavo vinu na mlade dievca, qlebo jej este detske ja...
@sussie1 ešte raz si prečítaj správanie autorky
Ako brať takéto správanie ? Uz vela som sa naplakala pre toto v minulosti a aj posledné dni.....
@sasat musis sa cez to nejako preniest mna matka bila dokonca bola vynaliezava musela som si ist prut odtrhnut do ulicky smerom k lesu a doniest jej ho a tym ma zbila dodnes nemame priatelsky vztah len sa tolerujeme
@sasat musis sa cez to nejako preniest mna matka bila dokonca bola vynaliezava musela som si ist prut odtrhnut do ulicky smerom k lesu a doniest jej ho a tym ma zbila dodnes nemame priatelsky vztah len sa tolerujeme
@damiana2222 Aj mňa bila dosť, niekedy aj teraz.....
Tak takúto matku by som vôbec neobhajovala ako tu niektoré píšu..
Začínam mať pocit pri veciach čo som počula od nej, že som naozaj zlá, ze som zly človek, a stale neviem co urobiť pretože tu doma iba ticho trpím a neviem co mam robiť teraz a ako sa pripraviť a dat si postoj do budúcnosti, a veľmi sa bojím že naozaj takéto spravanie prenesiem na svoje deti
Začínam mať pocit pri veciach čo som počula od nej, že som naozaj zlá, ze som zly človek, a stale neviem co urobiť pretože tu doma iba ticho trpím a neviem co mam robiť teraz a ako sa pripraviť a dat si postoj do budúcnosti, a veľmi sa bojím že naozaj takéto spravanie prenesiem na svoje deti
@sasat neprenesies, lebo citis, ze to nechces posuvat dalej. Ked to budes riesit (alebo mozno aj teraz), das si sledovat profil Deti jsou taky lidi, ja ju sledujem na facebooku, ale urcite ma aj ine socialne siete. Ona rozobera jednotlive situacie, ako ich vyriesit ako rodic co najlaskavejsie a dava dobre tipy. Alebo si nacitas o respektujucom rodicovstve knizky (Respektovat a byt respektovan, Ako hovorit, aby nas deti pocuvali a ako pocuvat, aby nam deti doverovali, a pod.). Alebo navstivis tu psychologicku, poliecis si svoje traumy a naucis sa reagovat tak, aby to nezranovalo tvoje okolie 🙂
@sasat Keďže mama je mama, je to človek v ktorom máš mať ty oporu, podporu, človeka čo ťa v radostiach podporí a v smútku pohladí, je podľa mňa na nej, že ti vysvetlí, že v každom prípade môžeš prísť za ňou ako za mamkou či kamoškou a povedať jej čo ťa trápi či teší. No zároveň ty ako dcéra, nemala by si klamať mamku. Je smutné, že ti tak povedala, že ty akoby si už pre ňu nebola ničím, len do počtu rodiny. Skús si vytvoriť vzťah s ocinom bez mamky. Držím ti palceky 👍.
A ďakujem vám všetkým že ste mi povedali svoj uhol pohľadu na vec