Ako zvládnuť náročný vzťah s mamou?

Sme od seba vzdialené, ale vždy keď sú prázdniny, sviatky aj Vianoce no všetky idem k rodičom, alebo oni k nám, voláme, píšeme každý deň a s mojou milovanou babi volám každý deň, niekedy aj 2krat, akurát som s nou dovolala, to je náš rituál a bojím sa dňa, keď budem volať a nikto to nezdvihne. Váž si, že máš mamu a venuj sa jej, tak ako aj ona tebe keď si ju potrebovala.

@lizatko1009
Vieš, že sú aj mamy, ktoré sa deťom nevenovali, keď ich veľmi potrebovali??? Moja mama celé moje detstvo pila. Furt niekde s kamoškami. Ja som bola malé decko, pamätám si ako som ju hľadala po dedine, keď som prišla zo školy a čakala ju doma, kedy príde z roboty. Nechodila. Robila do 16.30, domov prišla 5x týždenne okolo polnoci taká zdrúzganá, že niekedy zaspala na chodbe a ja som ju tam ráno našla, keď som šla do školy 🤷‍♀️. Učila som sa vždy na jednotky, tancovala som, spievala v zbore, hrala ochotnícke divadlo. Mama nebola ani na jednom mojom vystúpení! Každý deň som čakala, že sa to zmení a nenormálne som závidela spolužiačkám, keď som k nim prišla večer a tam mama normálne varila večeru alebo sa len tak motala. Ja som toto nikdy nezažila. Keď som mala 25 rokov, vydávala som sa a všimla som si, že mama obracia poháriky. Vtedy sa vo mne čosi zlomilo, zobrala som si ju do takej vedľajšej miestnoti a povedala som jej, že toto je najkrajší deň môjho života a nenechám su ho pokaziť ožratou mamou. Takže buď okamžite prestane chlastať alebo nech vypadne z mojej svadby, ale tým aj z môjho života. Hanbila som sa za ňu celé detstvo, stále ju obraňovala a dúfala, že sa zmení, ale tomu je koniec. Buď sa začne správať ako matka alebo ju už nechcem v živote vidieť. Videla som na nej, že je v šoku, ale otočila som sa a odišla. Mama sa vrátila a správala sa ukážkovo a vydržalo jej to. Ja s ňou nemám takmer žiadny vzťah. Ona nevie, kto som, vôbec ma nepozná, ušlo jej toho v mojom živote príliš veľa. Viac vie o mne svokra a to má všetko len z môjho rozprávania. Ale mám tri deti a mama je ozaj fajn babka a deti ju ľúbia. Napriek mojím problémom s ňou, nechcem im babku brať, takže sa tak nejako tolerujeme. Žiadna žena, ktorá tu píše, že sa autorka má mame venovať a blablabla nezažila, čo je to mať mamu, ktorá dieťa LEN porodila, ostatné ju už nezaujímalo. Ja mám lepší vzťah so svokrou ako s mamou. Pre mňa je mama len človek, ktorý ma porodil. Naplniť obsah toho slova nedokázala, ale toto ťažko pochopí niekto, kto to nezažil.

Ľudia čo mali dobrých, milujúcich rodičov nikdy nepochopia ľudí, ktorí to šťastie nemali…. Neviem prečo si niektoré tu myslia, že každá matka je milujúca… pozrite sa na to, koľko chlapov nemá záujem o vlastne deti, myslite, že ženy také nie sú? Že všetky automaticky milujú svoje deti? Vôbec nie. Si rodičia, otcovia a bohužiaľ aj matky, ktoré svoje deti používajú ako toaletný papier na vlastné sra*ky, tyraju fyzicky a psychicky, urážajú a devalvujú, doslova ničia to krehkú nevinnosť v dieťati, deti sa nevedia brániť, sú najideálnejšie obete emocionálneho zneužívania. Sú to narcistické matky, psychopatky a iné ďalšie poruchy osobnosti. Mať milujúcich rodičov je obrovský dar, tak si to vážte a neodsudzuje tých, ktorí to šťastie nemali.

Raz za 2 mesiace príde na 3 hodiny pozrieť ooke deti. Máme veľmi zlý vzťah. Ja by som sa najradšej odstrihla,ale kvoli deťom ju tolerujem. Nemá záujem chodiť častejšie.

Kto chce hľadá spôsoby- kto nechce dôvody. Mám s mamou našťastie super vzťah a som za ňu nesmierne vďačná, takze sa vidíme skoro každý týždeň, môj muž tak isto s mamou si zvykne večer vždy aspon zavolať. Chápem, že keď si niekto s rodičom nerozumie, radšej sa mu vyhýba- takze každý by sa mal stretávať s ľudmi, ktorí pre neho nie sú toxicki, a je jedno či je to rodic, alebo kamarát- aj raz ročne je veľa ak máš mat potom z toho týždeň depku.

...snažím sa najviac ako sa dá. Mama je len jedna, pri predstave žeby mňa niektoré z mojich detí zo života odstrihlo a prestalo sa so mnou stretávať, mi je ťažko. Nechápem ľudí čo to spravia, nech už je dôvod hocaký. Aj moja mama má svoje muchy, niektoré jej neziadane rady púšťam jedným uchom dnu a druhým
von, ale väčšinou mi je s ňou príjemné, kedy môže tak pomôže, venuje sa vnúčatám, som rada že ju mám.

@dennissa16 chcela som jej nieco odpisat na tu hnusnu odpoved, ale ked je krestanka a dokaze toto druhemu zelat tak to nema zmysel.

Moja mama tu uz 10r nie je ale aj keby bola urcite by som sa s nou nestretavala castejsie. Volali sme si tak 1-2x do tyzdna, navstevovali par x do roka, aj kvoli vzdialenosti. Vzdy som sa na nu tesila a vzdy som odtial odchadzala ze uff potrebujem rozdychat. Bola taky ten typ co hladala komu sa co nedari, pripadne ak som sa postazovala tak to vzdy vytiahla, aj po rokoch, strasne prekrucala, snazila sa hladat chyby na mojom muzovi, ak sa mi darilo tak hned vytiahla nieco kedy som mala problem a zacala to rozoberat... nechapala som jej povahu a zdedila ju aj moja sestra. Povaha ktora nedopraje radost inemu, az okato potrebuje cloveka zrazit aj ked sa tesi z nejakej malickosti. Nie, nepotrebujem byt s takymi ludmi castejsie v kontakte aj ked su najblizsia rodina.

mam tiez velmi narocnu mamu na komunikaciu.. som nepouzitelna uz 2 dni dopredu ked viem ze ma prist na navstevu a napriek tomu ze sa snazim byt nad vecou a chapat aj jej uhol pohladu.. akceptujem jej navstevy mi k nim moc nechodime...(tak raz za tri roky... ale ani pre nu to nieje prijemny zazitok aj ked to berie tak ze sa to tak ma.. ze deti sa s tretavaju s rodicmi).. ja som to vyriesila podvedome uz po skole tak ze som sa odstahovala daleko od nej .. aj ked teraz som s 3 deti ku nej najblizsie... na mape :D... chodia k nam na navstevu tak 4 -5 krat za rok ale ona ma este otca takze nieje sama.. najlepsi vztah ma z druhov mojov sestrov tak s tou je v kontakte aj viac.. ja volam s nasimi ale vecsinou len s ocom ale volaju viac menej spolu akoze,,.. tak 2 krat za mesiac,..

Fúha, raz-dvakrát za rok. Bolo aj také, že som ju 3 roky nevidela vôbec. Máme zlý vzťah a aj keď ona by teraz chcela so mnou tráviť čas (kvôli vnučke), tak ja sa nedokážem prehrýzť cez minulosť a prijať ju.

Ja pisem o normalnych mamach, nie extremoch. Ja take ani nepoznam, moje zname sa s detmi stretavaju, mnohe deti poznam aj ja a naopak. Urcite su take, o akych pisete. Len mi neide do hlavy, ako mohli take zle matky vychovat take super dcery. To myslim ozaj uprimne. Taka @anjelicek26 je toho prikladom.

@oli18 tie super dcery dostali od tych zlych matiek priklad, ako nechcu dopadnut. Preto silou osobnosti zvladli prekonat vsetky traumy.

@oli18
Ja ti odpoviem. Mňa mama nevychovala, mňa vychovalo a formovalo kresťanské spoločenstvo. Akokoľvek kritický je môj súčasný názor na Cirkev, a teda tá kritika je ozaj obrovská, ďakujem im za to, kto som. Keby ma v najkritickejšom období nezobral pod svoje krídla vzdialený príbuzný, ktorý viedol v našej dedine stretká, veru neviem neviem, ako by som skončila. Tam som si našla kopec kamošov a šla som proste s prúdom až po vysokú školu, kde som stretla manžela. Moja mama netušila, čo ako decko robím, kde som a s kým, keďže si žila svoje. A ako píšem vyššie, bola som veľmi aktívna. Hrala som divadlo, tancovala, spievala … to mi zaberalo celkom dosť času a zase tam boli skupiny ľudí, s ktorými mi bolo dobre. Doma som nič také nezažívala. Dnes tomu trochu rozumiem. Mama otehotnela, keď mala 18 s chlapom, ktorý sa o mne dozvedel, keď som sa narodila. Proste sa vychrápal s peknou kočkou na služobke a ešte bol aj ženatý. Mama nebola asbolútne pripravená na dieťa, nemala prostriedky a ani zázemie, keďže jej rodina nebola žiadne terno. Aj táto racionalizácia mi pomohla l tomu, že ju akceptujem aspoň ako babku mojím deťom. Inak by som sa na ňu asi vykašľala tak ako sa ona na mňa. Len ona, chúďa, sama netušila, čo robí … Ale poznám slobodné mamičky, ktoré sa o deti starali veľmi pekne napriek tomu, že boli samé 🤷‍♀️.

ked som bola mlada, tak podla toho kde som byvala... raz za rok, raz za mesiac. TEraz sa vidime tak raz za 2-3mesiace. Je to vsetko o tom aky dovod je, len tak nikam nechodime, ja na to nemam cas, aby som behala po shoppingu a obedoch s nou, rovnako ma nebavi pocuvat slnieckarenie a pod. TIez mame uplne odlisne nazory na svet a moja mama je zo zien, ktore si dieta nepoznaju :D takze ma aj zavery take kadejake a mna to vytoci to vyvrtky ked zacne napr. v spolocnosti vykladat aka som ja takato, a druha dcera takato, tretia takato... pritom figu o nas vie a duplom o zaujmoch :D

Pozor, pisem vseobecne, nikoho sa nechcem dotknut, tak prosim o odpovede v rovnakom duchu.
Kazda matka/rodic si mysli, ze vychovava svoje deti dobre. Mysleli sme si to my, myslte si to aj vy. Vasa generacia, si dovolim tvrdit, este viac, lebo ma o vychove viac informacii a priruciek odbornikov, ako spravne vychovavat. Lenze deti to mozu vidiet inak a moze to na nich zanechat vacsie, ci mensie stopy. To dnes este nik nevie. Dozviete sa to raz, ak vam to dospele deti povedia. Lebo aj oni maju info o tom, co im rodicia mozu a co nie.
O tom pisem vo svojom prvom prispevku.
Som tu denne a citam prispevky, v akej psychickej nepohode mnohe baby su, ako beru antidepresiva, v akych manzelstvach ziju, co prezivaju vobec. Pisu tu aj pubertalne deti ponosy na rodicov. Mozno aj ich matky su presvedcene, ze dobre vychovavaju a predsa dieta to preziva inak. Je velmi tazka doba vseobecne. To vsetko zanecha na detoch stopy tiez. Preto sa nebrante nazoru, ze o 20-30 rokov mozte byt v rovnakej situacii, ako vase matky dnes. Aj ked robite vsetko, ako najlepsie viete .

A čo take zle tebe a sestre mama urobila? Iba som so stihla prečítať že má psychické problémy. Takému človeku je najhoršie keď je sám. Potrebuje oporu, časom to pochopíš, si mladá. Skús sa aj ty ovládnuť a pokial má tendenciu sa hádať tak skús byt ty tá čo to otoci na normálny rozhovor a budes mat trpezlivosť. Treba takého človeka pochopiť, keď má naozaj psychické problémy. Neviem čo ďalšie medzi vami bolo, ja usudzujem iba z toho čo si napisala. A ja sa stretávam s mamou teraz častejšie, keďže sa presťahovala bližšie ku mne, Takze aspoň 2x mesačne ak sa nám dá tak ideme niekde, alebo príde ona ku mne, popripade ja k nej.

@janinah k tebe a tým, ktoré ti dali lajk nesúďte. Môj muž má niečo podobné. Mojich rodičov známi to neskutočne prežívali a ako môže, a to je matka a kokosoviny. Hope, šup,tralala neprešli asi ani dva roky a toto isté. Zavrhli vlastnú dcéru a aj jej deti. Môj syn sa s ňou aspoň stretol aj rozpraval. Ich vnúčatá sa s nimi stretávajú keď druhá dcéra robí oslavu, dokonca aj na svadbe boli a vlastnej dcére a vnúčatám ani len pohľad nevenovali. Zať im šiel podať ruku,skoro ani nepodal.

mám 25, nebyvam s mamou od 19, voláme si každý deň cez videohovor a keďže byvame od seba 100 km a mám malé dieťa tak sa stretávame tak raz do mesiaca, nedá sa nám častejšie, ale každý deň sme v kontakte a neviem si predstaviť že by sme si pár dni nevolali nepísali takže úplne sa neviem vcítiť do tvojej situácie… možno by som ale skúsila napraviť vzťah medzi vami, predsa len je to mama

@gabika0825 Psychicky chory clovek potrebuje liecenie, oporu a pochopenie moze dostat do urcitej miery ale nie na ukor toho ze psychicky znici celu rodinu. Neprajem nikomu kontakt s takymto clovekom, a evidentne si ho nemala lebo by si toto nenapisala. Ked ako deti pocuvali ze radsej sa nemali narodit, len tazko jej teraz budu oporou, ked ony same tu oporu potrebuju.

@oli18 ja som mala úžasného otca a starkych s tej strany... keby otec tolko necestoval, možno by sa nás celý život a aj správanie mamy odvíjajú úplne inak. Ale ona s nami troma bola viac krat aj rok sama a prerástlo jej to cez hlavu. Ale to podľa mňa nič neospravedlňuje. Tie prázdniny u starkych boli vždy balzamom na dušu...

@gabika0825 ja velmi dobre chapem psychicke problemy. moja mama si neprizna ze nieje v poriadku a tu konverzaciu sa jedine ja snazim udrziavat na normalnej urovni ale ona zacne vzdy s niecim. priklad minule som s nou isla na kavu ze chce pokecat. zacala tam na mna vytahovat veci typu ako je cela rodina proti nej a vsetci sa stretavame a ohovarame ju, ake kur*y moj otec je*e s prepacenim (takto sa vyjadrovala odkedy si pamatam), zacala tam revat na celu restiku a hresit, vedla boli deti uplne mi to bolo trapne.

Mám 28 a nebývam s rodinou od svojich 21.
Raz - 2x ročne idem navštíviť a to kvôli malým súrodencom. Bývame od seba 220km.
Matka má celý život psychický, fyzický týrala a využívala takže s nou nemám dobrý vzťah.
Navyše, ona nemá o mňa záujem (nezavolá, nedvíha keď volám ja, nenapíše).
Komunikuje len keď niečo chce / potrebuje.

@simca06022011 juj ano mna mama vzdy strasne rada vykresluje ako hanblivu introvertku pritom to vobec nieje pravda 😀 lebo som sa v skolke ked som mala asi 4 roky hanbila tak odvtedy som introvertka

Stretávame sa skoro každý deň, bývame blízko seba 😅 ak si nastavená ta,že ju nechceš odstrihnut tak si skus nájsť na začiatok par hodín do mesiaca,napr cez víkend na nejakú kávu napríklad a uvidíš čo to prinesie 🙂

Na spravani sa vasich matiek mate vinu aj vy samotne, aj vasi otcovia, aj stari rodicia. V diskusiach pisete, co ste vsetko vystrajali v puberte, za studentskych cias. Dokonca casto priznavate, ze rodicia to nemali s vami lahke. Pise sa tu, ako otcovia pili, ako nebolo penazi ani na jedlo. Aj ony byvali so svokrami a mali s nimi rovnake problemy, ako vy dnes. Tak sa matky pod vplyvom toho vsetkeho k vam nie vzdy ukazovo spravali. Ale nie vsetko si vy pamatate, neviete, ani vediet nechcete.
Vase matky nemaju u vas pochopenie ani teraz, ked ste dospele a suvislosti chapete. Mozno by pomohol doverny rozhovor o jej zivote, o jej detstve, vyjadrit slovo utechy, spoluucast, ci milosrdnu loz. Mnohe by sa objasnilo.

Vytraca sa z ludi ludskost, zial aj z vlastnych deti
a kazdy pozera len na seba. Tak, ako casto opakujete, ze karma... Existuje,sama som ju zazila.

@oli18 to je dokaz, ze rodicia deti nevychovavaju 🙂 aj ked mnohi by si strasne radi pripisali zasluhy za to, ze ich deti su 'dobri ludia'

@oli18 a nezda sa mi, ze by sa tu niekto branil nazoru, ze sa moze ocitnut v podobnej situacii, ale som presvedcena, ze tie mudre zeny, co tu pisu, by sa nechovali ako obete a nehadzali vinu za nie uplne funkcne vztahy s detmi len na tie deti..