(Asi) rozchod
Vždy som bola toho názoru, že takéto veci by som na skupinách neriešila. Ale nejako neviem, čo ďalej. Asi potrebujem poznať názor ľudí z viacerých strán. Upozorňujem, že je to na dlhšie, tak si budem ceniť každého čas, ktorý sa rozhodne stráviť prečítaním.
S priateľom sme spolu 5 rokov (obaja 23 rokov) a sme v 4. ročníku na časovo náročných VŠ. Z finančného hľadiska si nemôžeme dovoliť spoločné bývanie. Pracujeme, ale akurát nám to pokryje výdavky na školu a internát. Teraz si možno polovica z Vás povie, že mladí, neskúsení, život pred sebou, nemá sa na čo sťažovať. A ono to tak v podstate je.
S priateľom sme mali vždy extrémne blízky vzťah. Vedela som, že ma ľúbi. Aj keď párkrát prišli pochybnosti. Na začiatku nášho vzťahu boli jeho nezadaní kamoši proti tomu, aby šiel do vzťahu a teda robili všetko preto, aby sme sa rozišli napr. schválne za ním posielali baby a podobne. Jeho problém je, že je extrémny dobrák a nechce nikomu zle. Je to naozaj jeho podstata. A teda aj tie baby odmietal tak, že mojim kamarátom sa to zdalo málo, ale ja som to chápala. Potom však sa nejako od nich oddelil, lebo šli na rôzne výšky. Tu bolo všetko super.
Až na tento ročník. Začali sme mať toho veľa a času na seba bolo málo. A keď som ja nemala čas kvôli náročnosti v škole, tak si vždy našiel aj tak svoj program. Čo bolo super a ja som sa z toho naozaj tešila, aj ma mrzelo, že nemám na neho veľa času. Až v jeden večer šiel so svojimi kamošmi do baru, je fešák, pripili sa a každý tancoval s nejakou babou. Môj tiež, viac na telo ako by sa mi malo páčiť (video mi poslala kamarátka, o nič som nežiadala), zabolelo ma to, ale nechcela som byť úzkostlivá a nejako obmedzujúca. Nepadla ani len pusa. On mi to "vysvetlil" nejako tak, že som mu veľmi chýbala, a každý tam mal niekoho, tak len chcel zabaviť myseľ.
Hovorím si, že nič strašné teda.
Teraz po pól roku nastúpil do novej práce. Čas na projektoch neobmedzený, teda pracuje aj do 3 rána a ide do školy. Prestal so mnou komunikovať. Vždy sme si len povedali také veci, že som dobre zašla domov, na internát alebo, že som bola pozrieť kamošku. Akože žiadne kontroly podrobné a podobne. On začal chodiť po baroch, o čom ja nikdy neviem a vždy sa to dozviem len náhodne. Pokiaľ sa na to priamo neopýtam, nič mi nepovie. Na leto odchádza preč do Talianska, lebo (niekedy) bolo v pláne, že pôjde zarobiť viac peniažkov, nech sa začneme stavať pomaly na vlastné nohy. Lenže teraz mi to príde iba ako únik pred tou kopou vecí, čo má v škole, v práci. Pýtam sa ho čo ho trápi, ale odmieta somnou komunikovať. Iba raz čo mi poslal foto z okna, a že by najradšej skočil, lebo má toho naozaj veľa. Od vtedy sa stiahol a je ku mne odmeraný. Keď sa ho slušne opýtam, aký mal deň, čo robil, tak to berie ako výsluch. Ja mu tak nejako prirodzene hlásim o mne veci. Teraz mi opäť klamal o víkende a ja už nevládzem. Som precitlivená? Mám toho sama dosť doma. Oco je poriadny nervák, stále som v strese, či mame niečo neurobí, už na neho volala aj políciu. + náročná škola, práca. Ako by som sa mala zachovať k priateľovi? Teraz ma od víkendu ignoruje. Napíše mi jednu správu, keď mu odpíšem, že by som chcela náš problém vyriešiť, tak sa tvári, že správu nevidel.
asi byť tebou, asi sa na neho vykašlem.... načo ti je taký priateľ? viac nervov ako úžitku a radosti...
Asi tak noo, je veľký dobrák na to, aby ti povedal rovno do očí, že je koniec.
No, zrejme ťa už nepotrebuje vo svojom živote. Smeruje to ku koncu a to hádam vidíš a aj cítiš. Nechaj ho na pokoji, potrebuje sa vybúriť s kamošmi. Lepšie sa na to vykašľať teraz, ako keby začal behať po baroch až trebárs po svadbe. Ale môžem sa mýliť. Toť môj názor. 😀
viac by som sa mu neohlásila.... maj trošku hrdosti.
To, že je koniec je mi viac menej jasné. Trápi ma to len z jeho psychickej stránky, naozaj ma vystrašilo, keď sedel na okne (mimochodom 3 poschodia) a ja som ho do 3 rána presviedčala, že mu to pomôžem zvládnuť. Ide mi o neho čisto z "kamarátskej stránky". Nepotrebujem sa mu vnucovať.
Najviac ma vydesila ta cast s fotkou z okna… vsak to je volanie o pomoc :-/ inak ja si nemyslim, ze by ste sa nutne mali rozist… ano, je tam velky problem, odcudzenie, treba to riesit. Daj mu nejaky cas, nekontaktuj ho, aj ked sama viem, ake to je extremne tazke odolat… skus sa upokojit, pripravit na to, ze to mozno naozaj skonci, nech ta to potom uplne neodrovna. A po par dnoch/tyzdnoch sa ozve sam, a ak nie, skus to ty, ked sa budes citit pripravena na rozhovor.
On bohužiaľ pochádza z rodiny, kde psychické problémy sú pasé a je to považované za slabosť. Plne si uvedomujem, že študuje tažký odbor (rodičia majú veľké očakávania, ale ide mu to od ruky), len tie zadania sa nespravia samé. Plus projekty z roboty. Chcel zamakať, nech sa dobre uplatní. Ale prešlo mu to totálne cez rozum. A vždy keď má toho takto veľa sa utieka k "alkoholu" (ale zas to nie je niečo pravidelné, iba v poslednom mesiaci). Je stále vystresovaný. A neviem či ma náhodou nechce zaťažovať svojimi starostami a ukázať "slabiny", keď si myslí, že aj ja mám toho veľa.
Toto nie je príspevok o tom ako prežiť ten rozchod. Mala som názov lepšie premyslieť. Prepáčte, ale naozaj si vážim každého odpoveď.
Ste spolu od 18 … Teraz asi ma viac €, zacina spoznavat inych ludi a odcudzujete sa… kazdy ste uz niekde inde, ano blizite sa ku koncu. On nejde zarabat pre vas ale pre seba. Mozno ta len nechce rovno poslat volakam, bud preto, ze je zbabelec alebo ma ine dovody.
autor..... ak je téma pravdivá, môj názor je takýto: ak ti posielal fotky, ako chce skočiť, robí to zámerne, aby tebou manipuloval. aby práve v tebe vyvolal pocit viny a aby si ťa ešte na nejaký čas "rezervoval", lebo možno o tebe vie, že si typ, ktorý ho neopustí v období, keď sa on "trápi" (cháp to všetko veľmi rezervovane, jednoducho je to sprostý manipulátor). a čo sa týka ostatného... nič v zlom, ale ak by mal muž mojich snov, ktorý ma údajne miluje, tancovať telo na telo s nejakou skaderukou skadenohou, tak už dávno by nefiguroval v mojom živote. vzchop sa a začni si žiť svoj život. on si totiž ten svoj už dávno žije... teba len zneužíva a manipuluje.
Cele by to bol asi prirodzeny rozchod skrz zmenu veku, ale to okno nevesti nic dobre a mne to pride ako volanie do tmy. Asi by som pockala co z toho bude. Bud sa aj tak rozidete, ale mozete sa rozist aj relativne v dobrom. Neviem ci on nema divoke obdobie a nespravil par veci s ktorymi sa sam nevie vyrovnat a skola a praca tlaci na neho dalej.
nechce s tebou uz byt a nevie, ako ti to povedat