Bývalé kolegyne sa mi smiali: Smutná skúsenosť
Dnešná skúsenosť idem do obchodného domu, tam pred dverami bývalé kolegyne, ktoré ma uvidia a ponáhľajú sa preč s veľkým rehotom a bez pozdravu🤦♀️ keď vychádzam z Obchodného domu sú tam stále, uvidia ma a s veľkým rehotom sadajú do auta. Je to dosť smutné, ženy nad 40 rokov sa dokážu takto správať. Niet sa čo čudovať, že deti sa takto správajú keď majú šťastie na takéto matky. Túto situáciu ešte musím spracovať, pretože toto je neskutočné čo sa deje🤦♀️🤦♀️
Stručné zhrnutie
- Verejný výsmech alebo cítenie, že sa na vás ľudia smejú, môže znižovať sebavedomie a diskutované riešenia zahŕňajú ignorovanie situácie, priame oslovenie a prácu na sebahodnote.
- Konkrétne taktiky odporúčané v diskusii sú: urobiť krok späť a nebrať to osobne, usmiať sa alebo pozdraviť, pristaviť sa a opýtať „Čo je také smiešne?“, alebo ventilovať emócie fyzickou aktivitou (napr. „hodinu boxuj“).
- Dlhodobejšie riešenia v diskusii zahŕňajú zamerať sa na vzťahy s ľuďmi, ktorí vás podporujú, a pracovať na sebavedomí a sebaucte ako prevencii opakovaných citových reakcií.
Najčastejšie otázky
Q: Ako môžem okamžite reagovať, keď mám pocit, že sa na mne ľudia verejne smejú?
A: Možné okamžité reakcie sú ignorovať situáciu, usmiať sa späť, pozdraviť alebo sa pristaviť a spýtať „Čo je také smiešne?“, pričom konfrontácia a ignorovanie sú oba uvádzané ako prijateľné prístupy.
Q: Ako pracovať na sebavedomí po tom, čo ma verejne zosmiešnili?
A: Diskusia odporúča pracovať na sebavedomí a sebaucte, ventilovať emócie rozhovorom s dôverou (priateľ, známy) a fyzickým vypustením napätia ako „hodinu boxuj“.
Q: Mal by som bývalým kolegyniam vždy odpovedať pozdravom alebo je prijateľné nepozdraviť?
A: V diskusii sú dve línie: niektorí tvrdia, že nie je povinnosť pozdravovať bývalé kolegyne, iní pripomínajú, že staršie kolegyne môžu očakávať, že mladšia pozdraví prvá, takže rozhodnutie závisí od vzťahu a lokálnych sociálnych noriem.
Q: Má zmysel konfrontovať ľudí, ktorí sa zdajú smiať na mne, alebo je lepšie ustúpiť?
A: Konfrontácia formou priamej otázky „Čo je také smiešne?“ je v diskusii navrhovaná ako možnosť, no rovnako odporúčané je aj ignorovanie; diskusia túto otázku rieši nejednoznačne.
Q: Ako zistiť, či sa ľudia skutočne smejú na mne alebo nie na inom podnete?
A: Diskutujúci uvádzali, že nie je možné to s istotou určiť, ale jasné smerovanie pohľadov a následná otočka a pokračujúci rehot môžu naznačovať, že smiech súvisel s prítomnou osobou.
Q: Ako sa dlhodobo vyrovnať s pocitom, že ma ľudia verejne zosmiešňujú?
A: Odporúčané kroky zahŕňajú zamerať sa na ľudí, ktorí vás majú radi, prestať sa viazať na bývalé pracovné vzťahy a systematicky pracovať na sebavedomí a zvládaní emócií.
Závery z diskusie
Zhoda
- Odporúčané riešenia zahŕňajú nebrať to osobne, pracovať na sebavedomí a sústrediť sa na podporné vzťahy.
- Ignorovanie situácie alebo vedomé rozhodnutie „vykašľať sa“ na bývalé kolegyne sa považuje za legitímnu stratégiu.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú pozdraviť a usmiať sa alebo pristaviť sa a opýtať „Čo je také smiešne?“, zatiaľ čo iní považujú nepozdravenie a ignorovanie za správne.
Otvorené otázky
- Ako spoľahlivo rozoznať, či bol smiech namierený priamo na konkrétnu osobu alebo na niečo iné v okolí?
- Kedy je konfrontácia efektívnejšia než ignorovanie a na základe akých signálov to rozhodnúť?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
pozdraviť, ignorovanie, usmiať sa, pristaviť sa a spýtať "Čo je také smiešne?", konfrontácia, práca na sebavedomí, práca na sebaucte, ventilácia emócií (boxovanie), hádzať šípky, karma, PNky, rozviazaný pracovný pomer, šikana
Miesta a osoby
Slovensko
No veru autorka, človek už nemôže ísť nikam a zasmiať sa, obzrieť sa a ani nič. Co ak sa to niekoho dotkne, kto si bude myslieť, že na ňom sa ludia smeju...
@simca06022011 ja som sa takto vôbec nevyjadrila, že by sa ľudia nemali smiať alebo obzerať sa, ale nevadí. Niekto si to môže aj takto vysvetliť. Bol to len môj výlev, ani som sa nejako nemiestne nevyjadrila na ich osoby, takže tu podľa môjho názoru netreba preháňať. Je to tvoj názor neberiem ti ho, aj takto sa dá na vec pozerať.....
Autorka - ty si naozaj veľmi domýšľavá. Nie, na kolegyni sme sa nesmiali, nebolo na čom, keď už tak, bolo nám skôr doplaču, lebo sa s ňou ťažko pracovalo. Jej odvedená práca bola často s chybami, bola neochotná urobiť čokoľvek nad rámec, či pomocť druhým, naopak vždy sa snažila zneužiť nových kolegov aby odvádzali prácu za ňu a ako som už písala si myslela, že ju cielene sledujem(e), aby sme našli chyby, ale tie chyby zväčša našli zdravotné sestry a nahlásili ich, v živote by ma nenapadlo ju sledovať či už v práci alebo mimo. Pani bola tesne pred dôchodkom, snažila sa vyčerpať PNky (iný systém) nakoniec ju pri tom nachytali a bol s ňou rozviazaný pracovný pomer.
Tak si ti kľudne pozeraj z akého uhla chceš, si asi rovnaký typ, ktorý si domýšľa a mysli si, že je pre ľudí tak strašne zaujímavý, že ho potrebuju druhí sledovať a ešte sa na ňom smiať. A nie, nie sme puberťaci, ktorým príde všetko smiešne, robotu máme serióznu, ale také dobré zasmiatie príde vždy vhod.
@simca06022011 ja si viem tú situáciu presne predstaviť. Niekto kdesi postáva baví sa s kolegami, ktorých stretol, alebo s ktorými niekde bol, o niečom vtipnom, v tom niekto zbadá autorku. “Hej, nie je to náhodou naša bývala kolegyňa?” Všetci sa pozrú tým smerom. “Hej, to je ona” a bavia sa ďalej. Kvakajú, dobre sa bavia, ale je čas ísť domov, tak sa pomaly stále v dobrej nálade, presúvajú k autu, kedy autorka vychádza z nákupného centra a zase sa im pohľady stretnú.
Jediné, čo mne príde divné, ale podľa niektorých tém, je to vraj úplne normálne, že sa všetci zúčastnení tvária ako také teľce a je im zaťažko pri stretnutí zabučať, či len hlavou kývnuť. Staršie bývalé kolegyne asi čakajú, že sa mladšia pozdraví prvá a mladá si myslí, že je strašne dôležitá a pre staršie kolegyne zaujímavá čaká, že sa budú ony zdraviť prvé jej.
A ešte z toho odvodí, že aké deti to musia vychovať. Otázne je, ako vychovali ju - vztahovačnú, paranoidnú, bez zmyslu pre humor a bez základných návykov slušnosti.
@hopsas ale áno zasmiala, ale nie bezdôvodne. Ak by som urobila niečo naozaj smiešne, tak by som sa nečudovala, že sa smiali. Ale nič takého sa nestalo.
@sisaka paranoidná niesom. A podľa všetkého tá bývalá kolegyňa mala dôvod si myslieť, že ste sa na nej smiali, zrejme ste sa k nej aj tak chovali a práve to mohol byť dôvod prečo si myslela, že sa práve na nej smejete. Týmto ťa nechcem uraziť, ja sa len pozerám na vec aj z iného uhla pohľadu.
Problémom dnešného sveta je to, že sa ľudia jeden k druhému niekedy správajú tak hrozne. Neuvedomujú si to, že tým môžu ubližovať ostatným. Nehovorím, že musíme byť s každým v dobrom vzťahu, ale niekedy je to naozaj cez. A čudujeme sa čo sa deje v školách, že deti sa navzájom šikanujú🤦♀️