Chcel sa ma partner zbaviť?

Ahojte. Je to už skoro rok, ale stále mi to behá hlavou. Asi nikdy sa nedozviem pravdu, preto ma zaujíma váš názor. Bola som v dlhodobom vzťahu, v tej dobe sme mali takmer 2-ročné dieťa. Nebudem písať o tom, ako od tehotenstva náš vzťah vyzeral, až dnes si uvedomujem, v akých klamstvach a manipulácii som žila. Skrátka nastalo take obdobie, kedy sa má partner snažil presviedčať o tom, že umieram. Začalo to vtedy, keď som bola na MR chrbtice. Po pozretí CDčka so snímkami, keď som sa zapozerala na oblasť pľúc ma začal veľmi spochybňovať. Že to nie je normálne, že jedna strana pľúc je iná ako druhá, že sa mu to nepozdáva. Ja som nepanikarila ako on, veď si predsa počkám na výsledky. Na druhý deň mi však volal z prace a naliehal, aby som mu poslala zopár snímkov, že to pošle po známosti nejakému prazskemu doktorovi. Nechcela som, ale donútil ma. Tretí deň bol prelomový. Keď prišiel domov, s plačom mi oznámil, že mám nádor na pľúcach. Popisoval to,akokeby to naozaj konzultoval s lekárom. Vraj pražský lekár povedal. Pýtala som sa ho na meno lekára, nepovedal mi. Vedela som, že klame. Povedala som, že tomu neverím, kým to neuvidím čierne na bielom. Ďalšie dni, kým som čakala na výsledky z MR sa niesli v rovnakom duchu - denne plakal, objímal ma, nariekal. Niektorý deň pridal informácie o postupe, do koľkých týždňov ma čaká aká operácia, ale ze vlastne možno bude zbytočná, pretože mám pokročilé štádium rakoviny, atď.. dokonca ma nútil zavolať rodičom, aby som im o tom povedala. Samozrejme som to neurobila. Urobil to on - zavolal mojej mamine, ktorá je onkologickou pacientkou a vtedy mala pred sebou náročnú operáciu. Aby som to ale nenatahovala. Výsledky boli v poriadku, myslela som teda, že s tým prestane. Mýlila som sa. Ďalšie 2 mesiace som to zažívala denne. Striedal srdcervuci plač s výčitkami, že som nezodpovedna matka, lebo odmietam riešiť svoj vážny zdravotný stav. Že nemyslím vobec na to, že náš syn bude vyrastať bez mamy. Že na to kašlem, ako si to môžem vobec dovoliť neriešiť to, že tam ten nádor mám. Bolo to už neznesiteľné. Natoľko, že som ho prosila aby už prestal. Hadala som sa s ním, pýtala sa, ci sa zbláznil, či niečo berie, o čo mu ide... bezvýsledne. Potom som sa s ním zo dňa na deň rozišla (iný dôvod). To, čo som však zistila po nejakom čase od rozchodu mi nedá spávať. Poistovakovi, ktorý nám uzatváral rodinne životné poistenie (v ten mesiac ako som bola na MR) vraj o niekoľko týždňov na to oznámil, že mám rakovinu v najvyššom štádiu. Vraj aké dokumenty sú potrebné pre uplatnenie poistky. A že všetky moje papiere mu dá teda do oonca roka (vtedy bol október). Od poistovaka som sa tiež dozvedela, že na mňa žiadal uzavrieť najvyššiu možnú poistku. Dokumenty o mojej údajnej rakovine mu už ale nedodal, rozišla som sa s nim skôr a mal iné starosti. Poistovak bol v šoku, myslel si, že umieram, ja v šoku, keď sa ma pýtal na zdravotný stav a keď som zistila, prečo sa ma naň pýta. Veta, ktorú ex ale povedal poistovakovi ma straší. Vraj sa nedožijem kým pôjde malý do škôlky a že s mamou je už dohodnutý, že mu s malym pomoze, ked mňa tu už nebude... Postupne som zisťovala, že môj ex hovoril úplne všetkým vo svojom okolí tento srdcervuci príbeh o mojej chorobe a ako ma nebude. Stretla som po dlhom čase známych a pozerali na mňa ako na ducha, vraj je to so mnou zlé, že ledva dýcham, kašlem.. skoro som odpadla. Nikdy som si nemyslela, že budem ľuďom musieť vysvetľovať, že som zdravá, že neumieram. Zatiaľ viem o približne 9tich ľuďoch, ktorým to tvrdil. Spôsob, akým im to rozvíjal a koľkým pri tom plakal je pre mňa desivý. Hlavne to, že každému spomenul, ze kým malý nastúpi do škôlky, mňa už nebude.ze sa toho bohužiaľ nedožijem.. a finále? Keď som zistila, že si zavolal svoju rodinu, že im musí niečo dôležité oznámiť a vraj tak veľmi plakal pri tom, že nikoho nenapadlo mu to neveriť. Jeho matka mi to cele opísala, bola som zhrozená. A keď som sa jej spýtala prečo sa ma na to nespytala, povedala ze nevedela ako, že celé 2 mesiace ma oplakavali. Jeho matka mi tiež potvrdila, že ju s plačom prosil, aby mu so synčekom pomohla ho vychovávať, keď umriem. Exova teta, strýko, bratranec, všetci si mysleli, že mám rakovinu. A nikto sa mi neozval, verili mu to.
Je to skoro rok a mne stále vrta v hlave, čo mal v pláne, ako by to pokračovalo, keby všetci videli, že žijem, že mi nič nie je. Či ma chcel postupne nejako otráviť alebo co chcel robiť? Viete mi to niekto vysvetliť?
Chcela som to riešiť na súde, nikto mi nechcel v tomto svedčiť. Nakoniec sa to ani nerozoberalo, máme rodičovskú dohodu.