Chýba mi naše staré ja
Ahojte. Nemám kamarátky, tak to nemám komu povedať ale potrebujem to dostať zo seba von. Možno mi niektorá k tomu aj niečo múdre napíšete. Ide o to, že mám 30r, partner 36. Máme spolu 6 mesačné bábätko. Veľmi sme sa naňho tešili a veľmi ho ľúbime (asi bude naše jedine dieťatko vzhľadom k preeklampsii v tehotenstve a s tým spojenými problémami z ktorých sa ešte stále dávam dokopy). Ide o to, že mi veľmi chýba muž a všetko to staré. Spoznali sme sa keď som mala 22, on 28. Bol to super vzťah, plný sexu, smiechu a radosti. Boli sme krásni, mladí a vášniví. No a práve toto mi chýba. Chýba mi vášeň vo vzťahu, chcieť jeden druhého. Keď sme sa spoznali mala som 53kg, našla som si sedavé zamestnanie, do toho tehotenstvo a dostala som sa na 74kg. Neviem sa z tej váhy pohnúť, momentálne mám 71 ale pri mojej výške 163cm asi viete ako vyzerám. Prídem si totálne nepritazliva. Robím všetko preto aby som bola spokojná so sebou. Cvičím, jem opatrne, kaderníčka, kozmetika atď. Strašne mi je smutno za tým aká som bola, veľmi to chcem späť. Chcem späť celý ten život čo sme mali, so všetkým a plus aj s naším malým pokladom. S priateľom už ani nespíme (kedysi bol sex aj krát denne), všetko ma bolí, máme taký stereotyp v živote. Hlavne ma trápi to, ako vyzerám a viem že preňho niesom to čo kedysi. Aj keď on vraví že sa mu páčim a ľúbi ma ale viem že by ma chcel takú ako dávno. Snažím sa ale naozaj neviem už čo robiť so sebou, s nami.. Aby sme si jeden druhého užívali.. Dávali sme si spoločnú sprchu. Teraz by som sa prepadla od hanby keby prišiel za mnou do sprchy. Cvičím fakt sa snažím ale nejde to :( včera som si chcela kúpiť podprsenku a ako som si ju skúšala, skoro som sa rozplakala. Nikam nechodíme, väčšinou sme len doma a robíme dookola to isté. Vlastne ani neviem načo som to sem písala ale keď som to už napísala tak to budem zdieľať a možno niektorá ste si prešli niečím podobným a napíšete ako to u vás dopadlo
máš 30 - si ešte mladá... a čo budeš písať o 15 - 20 r? to už ani mladá nebudeš....
podľamňa to máš z MD...ešte troška vydrž a šup do práce a bábo do škôlky...
Neboj sa je to iba prechodné obdobie. Od pôrodu nie je tak veľa času. Telo sa postupne dostáva do normálu. Nechci všetko hneď a naraz. Všetko chce čas. Je úplne normálne, že Ti je smutno za tým čo bolo. Starostlivosť o malé dieťa je náročná. Nechci všetko zvládať na 100%. Si iba človek. Užívaj si a teš sa z drobností. Hlavne sa neporovnávaj s inými mamičkami. To čo vidíš na internete, na fotkách nie je zvyčajne realita. To by si bola veľmi prekvapená. Aj toto porovnávanie môže vyvolávať zlé pocity.
joj malicke ma 6 mesiacov. Neponahlaj sa a prosim skus byt na seba menej prisna. Ono ked priberas 9 mesiacov a po porode sa dostavas zo zdravotnych problemov nie je jednoduche sa dostat alebo priblizit na povodnu vahu. Ak cvicis a jes opatrne prosim len v tom pokracuj a bud trpezliva. Vela zien tu ti bude rozumiet. Rutina, zmena zivotneho stylu, unava - to vsetko prichadza s babatkom ale casom to bude lepsie a s miminka sa stane paradny partak. Ak ti muz hovori, ze sa mu pacis a lubi ta tak si len dopraj cas. Ono zmena na vahe aj na postave sa postupne ukaze. Len vydrz. Skuste s muzom chodit na prechadzky s kocikom aspon cez vikend ked sa v tyzdni neda. Niekde mimo vasho bydliska. Kludne zoberte aj nosic pre dieta a skuste najst nejake pekne miesto, kde stravite aspon 2-3 hodinky. Skuste sa spolu zamysliet, co by sa dalo spravit aby ste vysli z domacnosti a rutiny. Hlavne sa vela rozpravajte aby ste vedeli ako sa ten druhy citi a pomaly postupne davaj pred seba jednu nohu cez druhu. Nerozmyslaj co bude zajtra, nerozmyslaj co bolo ale zi teraz. Raz pride ten cas kedy sa nebudes sustredit len na kroky ale sa budes aj viac usmievat nad zivotom, ktory mas teraz. Silno drzim palce a neboj - velmi, velmi vela zien prislo o postavu spred babatka a ziju spokojne. Kym sa snazis, raz sa tvoja snaha vyplati. Len trpezlivost a nebude na seba privelmi prisna.
Úplne rá chápem, aj mne chyba nás starý bezstarostny život, napriek tomu, že milujeme nášho synčeka a veľmi sme po ňom túžili. Keď mal 6 mesiacov, aj ja som videla všetko strašne čierno, malý zle spával, ja totálne unavená, manžel má nechápal, oddialili sme sa...
Teraz ma 13 mesiacov, a je to úplne iné už. Malý je už partak, spí lepšie, zvykli sme si, resp vytvorili sme nový režim, vieme sem-tam ukradnúť čas pre seba. Teraz cez víkend napr mamina navrhla, že ho postrazi, a my sme si spravili rande, išli sme na výlet, potom aj na folklórny festival, boli sme preč asi 9 hodin, a bolo to také úžasné! Zase sa vrátiť do tých bezstarostných čias, byt len jeden pre druhého! Keďže som prestala kojiť, už budeme môcť spraviť takéto výlety častejšie. Čakáme druhé bábo, tak o to viac cítim, že chcem byť viac s manželom, lebo vien, že potom zase istú dlhu ch ílu to bude veľmi ťažké.
Takže nezúfaj, časom bude lepšie, budeš mat čoraz viac času. Aj na cvičenie napr. Ale ešte si krátko po pôrode, daj sebe čas, ak kojis, tak teraz kašli na chudnutie.
Vnimaj to tak, že vaše manželstvo potencionálne bude trvať ešte ďalších 40 rokov, a už ste spolu nejakých 10rokov....na krásne chvíle ešte mate spústu času, tieto 1-2roky je len malý kúsok z toho celého času, nič není stratené!
To chce cas. Este sa ti telo nespamätalo z pôrodu a uz riešiš vzhlad. Dopraj si cas a vychutnávajú si bábätko. Do formy sa dostanes a s muzom si este užijete. Je vsak pravda ze to zaľúbenie a bláznivá mladosť je prec ale to neznamená ze si na odpis a ze si tie chvíle nemôžete spraviť znova. Ale zivot sa mení a pribudli povinnosti. Kazdopadne este ste mladi, a ked prestaneš kojiť, schudnes. A budes sebavedomejšia a vsetko ostatné pride ale treba byt trpezlivý.
ja som si 6m po pôrode hovorila to isté a že musím vydržať kým bude drobec starší... nuž nebudem klamať, stále mi chýba moje staré "ja" také bezstarostne dievčatko 😢 ale s drobcom bude ten život iný, zažijes čo by si inak nezažila 😉
Presne ako píše @deti95060810 , máš len 30, si ešte mladá, o takých 10 - 15 rokov to bude všetko ešte náročnejšie.... myslím tým dať sa zdravotne do poriadku, vyformovať postavu, zhodiť kilá, mať viacej energie.... pred prechodom je hormonálna nerovnováha riadny masaker na psychiku aj fyzično ženy, takže čerstvá 30tka po prvom dieťati je veľmi dobrá východisková pozícia 😉, neboj, určite sa to zlepší, len to chce čas, vidno, že motiváciu máš a chceš na tom popracovať.
A k tým deťom - malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti. Tie, ktorých deti majú už aspoň 13-15 rokov, vedia o čom píšem 😉, tie, ktoré majú malé deti nejdem zbytočne strašiť 😀, len jedna veta na záver - užívajte si maminky každý jeden deň pokiaľ sú vaše deti malinké, ubehne to veľmi rýchlo ako sen a raz toto obdobie budete chcieť aspoň na chvíľku vrátiť späť, aj keď sa vám to teraz tak nezdá 🙂.
Pozri sa,katka Koscova aka bola bomba,a bola vytrvala,no viem,ze na tom pracovala , a dosiahla to, tak skus od dietu po dietu.ale nie tak ,ze budes ako mucha. Da sa schudnut aj tak ,ze v piatok nic nejest pit len cistu odstatu vodu, ,to je taky post
Viem ako sa cítiš, mám to teraz rovnaké, malý má síce už 14 mesiacov ale je to živé striebro podchvíľou pruser, do toho domácnosť a starosti ako každý…tiež cvičím chodím do posilky,pekne všetko vypracúvavam ale brucho ani bohovy 🤦♀️ a tiež to iste že mám pocit, že nikam nechodíme, proste mi chýba tá bezstarostnosť čo sme mali, tie možnosti…🥺
úplne ta chápem lebo mi píšeš z duše. je to brutálna zmena mat dieta. sme šťastní že mame dieta a druhé na ceste, ale tiež veľakrát, hlavne po zlej noci alebo keď mala neposlucha myslím na stary život. príde mi to take bezstarostne obdobie. robili sme co sme si zmysleli. plní energie. presne zažívame stereotyp ako píšeš. ale myslím že do určitého veku deti to je proste tak…ja si hovorím že vydrzat do tých 3 rokov a bude určite lepšie. teraz sa všetko prispôsobuje deťom, prakticky cely program dňa aby bolo dobre a večer padame unavení do postele a druhý deň odznova.