Cítite sa prázdno a bez záujmu? Hľadáte riešenie?
Ahojte. Skúsim sa opísať, prepacte ak je to chaoticke a dlhe. Odmalička mam problém nájsť si priatelov, nie ze by ma ľudia nebrali, na strednej som bola medzi spolužiakmi obľúbená, na vysokej som mala nejaké kamošky, ale od dňa promócie všetky kontakty uťali a nesnažila som sa ich udržať. Pred niekolkymi rokmi som sa presťahovala za pracou, kam dochádzam 30 km a v "novom" meste nikoho nepoznám, ale keď sa tak zamyslím, ani nemám záujem poznať. Rodicia ma ako dieťa neviedli k žiadnym záľubám, s niečím som aj zacala, napr výtvarná, gitara, ale pri ničom som nevydržala a rodicia ma nejak netlacili do toho, aby som striktne chodila na nejaké krúžky. Nebola som dobrá v športe, ani ma nebavil, nemám talent na umenie. Teraz mam 33 a nič ma nebaví, ničomu sa nevenujem a nemám žiadne záľuby. Keď sa poobzeram okolo seba, vidim baby co napr lipnu na pekných nechtoch a chodia do salónov, vôbec to neodsudzujem, majú aspoň niečo. Mňa to vôbec nezaujíma, aj ked nie ze by sa mi nepacili pekne nechty. Vidím, že ľudia neustale zdieľajú svoje životy, psy, deti, nad tym mi skutocne zastava rozum, neodsudzujem to, ja to vyslovene NECHAPEM, čo z toho ludia majú, ked si plnia instagram fotkami. Čím som staršia, tým viac mi prídu také veci divné, nepochopiteľné. Mam prácu s relatívne dobrým platom, ktorá ma nebaví. Oblasť samotná je pre mňa zaujímavá, fascinujúca, ale len do tej miery, ze to nepovažujem za uplne nezaujímavé, čiže žiadne nadšenie pre to nemám. Prirovnala by som to k tomu, ze clovek nema rad ani hrusky ani jablka, ale ked si uz ma vybrat, tak si vyberie jablka. Dosť som precestovala, ale už o to nemám záujem, stačilo mi, videla som dosť. Vsetko je pre mna zbytocne, nenaplnujuce. Samozrejme už som riešila aj depresie, neviem s istotou povedať, či ich mam, ci je to pricina mojho nezaujmu, každopádne lieky mi nezabrali a vyskúšala som kvantá rôznych. Áno, cítim sa čím ďalej tým horšie, posledné tri roky by som kľudne pripustila depresiu, ale skôr to vidím ako následok toho, že ma nič nebaví, ani nikdy nebavilo, že len prežívam. Uvažujem, že keby zázračne nejake antidepresiva fungovali, co by sa zmenilo? Zrazu by som mala chut robiť veci, co som cely život nemala? Napríklad cvicit, kresliť? Ved som o to nikdy nemala zaujem. Bola som aj hospitalizovana, videla som baby s depkami. Stratili zaujem o to, co mali predtým rady. Ale o co som stratila zaujem ja? ...Alebo začali zanedbávať výzor pre depresie. Ja si vždy zafarbim vlasy, keď mi vyrastajú šediny, ráno si dám riasenku, oblečiem sa do pekných veci, lebo mi to príde prirodzené nejak vyzerat, nezanedbavam sa, nevysla by som z domu zanedbana. Chodím k psychologicke, ale nijako ma to neposúva. Mam syna škôlkara, nadovšetko ho ľúbim a už mám často myšlienky, či by som vôbec chcela žiť, keby som ho nemala, keby som sa nemala o koho starat a komu robiť radost. Je mi zo seba zle, kľudne by som sa vymenila s hocijakou inou ženou, trebárs aj tou, ktorá plní instagram fotkami svojej tváre, alebo tou, ktorá horlivo komentuje pohlavie dnes tak diskutovanej alzirskej boxerky, len aby som pre nieco citila nadšenie. Cítim sa hrozne. Sú ľudia, ktorých bavia filmy, seriály, knihy, jasné že nič netvoria a len pozerajú na obrazovku, niekto by možno povedal, aké zbytočné existencie sú to, ked som bola mladsia, mozno som mala tendencie sudit takych ludi, ze čo je to za zivot, sediet pred telkou, ale dnes... aj s nimi by som menila, lebo majú aspoň niečo. Mne ani neviem ako prechádzajú dni. Prídem domov, venujem sa dieťaťu, postarám sa o domácnosť, keď nemám vôbec čo na praci, precitam si nieco na nete a nejak prejde deň... vôbec by mi nevadilo, keby môj život skončil. Chodíme na výlety a dovolenky, ale považujem to za niečo co by sa asi malo robiť a odkedy mam syna, tak aj preto, aby mal zážitky. Čo je so mnou? Čo mám robiť?
@llaurita stále viac tu depresiu pripúšťam, lebo mi je vyslovene smutno, tazko...omalovanky som skúšala, ale preslo ma aj to. Take to malovanie na platno podľa čísel. Vždy ma tak nejak odradi ze je to zbytočné a nemá to žiaden osoh, potom to letí do koša keď to dokončím. Neviem robiť veci, z ktorých by mali iní radosť. Ako niektoré ženy ktoré napr šiju krásne veci pre deti. Nejde mi ani o zárobok, ako o to, aby to niekoho potom tešilo...otužovanie, no mame doma saunu..to je podobné. Niekedy som chodila s mužom, on sa saunuje pravidelne. Rada som to nemala ale povedala som si ze aspoň pre zdravie...ale Aj o to som stratila zaujem.
Ak ta len trosku laka kreslenie, vezmi papier, ceruzku,gumu, pohar vina, pusti si nejaky tutorial a sup do toho. Prinut sa venovat tomu pol hodinu. 30 minut. Uvidis 🙂 Ale inak jedna vec zarucene pomaha: pomahat. Komukolvek,comukolvek,akokolvek. To je cista radost. Garantovane.
Citam s porozumenim prosim ta nemusis mà minimalizovat ked sa ti nepaci Moj pohlad na to co si napisala . Naco sa porovnavas s druhymi je uplne jedno ci taka aktivita je pre teba nepochopitelna. Normalny clovek by nemal povedat ze zbytocne existencie ludi co citaju knihy ci pozeraju tv . To je velke pohrdanie zivotom. Ale alibisticky si napisala ze Niekto by to mohol povedat . A potom ta veta ze by ti vobec nevadilo Keby tvoj zivot skoncil . Toto nie je veta ktoru by povedal psychicky ok clovek . Ale to Asi nechces pocut . ze by si mala hladat inu psychologicku ked mas pocit ze Tato co mas ti nijak nepomoze. Ty vlastne ani nemas problem len Ja Neviem citat s pochopenim Lebo moje rady sa ti nepacia. To by si musela aktivne nidco pre seba urobit . Asi chces počut ze ludia nie su spokojni a stastni ze nemaju krasne momenty ktore chcu zdielat ze to je vsetko faloš a vsetci ziju ako ty nasilu robia veci vylety ..,( ale zas a znovu naco sa porovnavat? ) Spokojnost je vnutorna zalezitost ktoru si v sebe clovek musi vediet pestovat. Ocenit co v zivote mas zdrave dieta muza vztah domov . Nie len pozerat sa co nemas co ta nebavi a pozastavovat sa nad tym co bavi druhych . Nemusis vsetko a kazdeho pochopit. Stacilo by chapat seba . Mat sa rada . Zit svoj zivot pre seba podla seba . Nie Preto, ze tak by to Asi malo byt , ale Preto ze to tak chces. Lebo milujes svoj zivot .
@tululu asi ak sa do niečoho pustím tak presne toto. Kreslenie a pomoc. Zaregistrovala som sa ako.dobrovolnicka a nedávno mi prišiel mail, ze by potrebovali v zariadení pre seniorov, chodiť na prechádzky, natierať zábradlie a tak...len zas prekonať sa, donútiť sa, prekonať tu ťažobu...posledné dni mi je aj tak placlivo, čo som mala práve naopak problem ze som si ani poplakat nevedela...
Chapem. Neviem, ci to cim prechadzas je depresia alebo mas len zle obdobie. V podstate cokolvek co ti poviem su len slova. Ale aspon sa mas coho chytit. Obcas pride den,ked ti je tak zle, ze proste musis nieco z tychto veci urobit, lebo inak to nezvladnes a potom sa nastartujes. Alebo pride rano, ked sa zobudis a budes rada,ze mozes objat svoje dieta,slnko ti zasvieti do oci a ty budes citit,ze dnes mozes nieco z toho zacat robit. Super,ze mas aspon naznak, co by pomohlo, verim,ze ti to vyjde.
@tululu ďakujem, si zlata, aj slová sú niečo. Ďakujem aj ostatným. Skúsim sa vzchopit, ceruzka a papier nie sú nič náročné. Pustila som si nejaký tutorial a trochu som sa namotivovala, že postupne by som mohla dosahovať malé výsledky, môžem to robiť prakticky kdekoľvek a kedykoľvek, par minut denne alebo aj hodiny. Určite lepšie ako sa utapat v smútku.
Smútok a tazoba, nepocitovanie radosti to máš jasný príznak úzkosti, depresie depresia nemusí byť len , že človek nevie vstať z postele, ale aj takéto truchlive myšlienky.Aj píšeš, že keď ti je veľmi ťažko pomôžeš si liekom ono sa to prikrada pomaly krok za krokom ja si myslím, že je čas ísť zase k psychiatrovi.Aj, keď si skeptická, lebo ti predtým lieky nepomohli...ja som si myslela, že si so synom sama muža si najprv nespomenula a vzťah je v poriadku rozumiete si?
Ono to úzkostné ladenie neprejde len tak a niekto je tak nastavený, že vidí skôr to horšie ako ten poloplnypohar a poloprazdny🙂
Psychologicka ti rozumie máš z toho dobrý pocit?ja si pamätám, keď som chodila išla som odtiaľ namotivovana, plná elánu samozrejme nie na začiatku to sa mi práveže pohoršilo, že sme sa rypali vo veciach, ktoré má ťažili.
Čo by ti najviac spravilo radosť?
Inak to, čo píšeš, že predtým si sa vedela tešiť zo všetkého tak to mám aj ja neviem či to je vekom či čo, ale predtým pár rokov dozadu som si kupovala veci na dovolenku, keď som vedela, že niekam ideme, plánovala, nechty lakovala🙂)a teraz všetko beriem nejako, že ok, tak ideme zbalím....neviem to opísať tak automaticky bez nejakého prežívania.
Ja som robila diamantovane maľovanie aspoň myslím, že tak sa to volá tie kamienky čo sa lepia, keď mi zistili pred 3 r tetaniu po očkovaní na COVID som mala úzkosti a cítila sa nejako zle mne to vtedy pomohlo sústrediť sa, niečo začať a dokončiť a nemyslieť, že mi je zle.
Ja mám nízky tlak a som skoro stále unavená ja sa cítim najlepšie na bicykli dosť veľa s dcérou najazdim a cítim príval energie a, že som niečo spravila pre seba.Mozno za to môže taký stereotyp práca tí istí ľudia, dieťa, muž stále rovnaké tváre, rovnaké činnosti ja potrebujem z času na čas sa stretnúť s kamarátkami rozprávať, smiať sa, "niečo iné"
Zmen psychologicku. Dobra terapia nie je o tom, ze sa rozpravas s niekym milym, ktory ta nejako velmi neobmedzuje. Dobra terapia ide hlboko do tvojho vnutra, snazi sa dopatrat k jadru problemu, casto ta aj rozhadze, vykolaji, nastve, rozlutosti, ale zaroven ti aj ponukne moznosti, ako v tom vnutri urobit zasadne zmeny. Ja som navstivila celkom dost psychologov pocas mojho zivota a sadli mi a vyslovene pomohli len dve, v roznych zivotnych obdobiach. Je naozaj velky rozdiel medzi rozpravanim sa s milou osobou a kvalitnou psychoterapiou. Mne to podla opisu pripada, ze mas problem, hlavne ten nadpis "neznasam sa" o tom svedci. Ale zaroven mi to pride ako problem, s ktorym sa da pohnut.
Ale inak, co vie cloveka niekedy prebrat k zivotu, je skusit robit nieco tazke alebo odvazne. Mas nieco, co by si trebars robit aj chcela, ale mas pocit, ze na to by si nikdy nemala a teda neoplati sa nad tym ani uvazovat? Alebo nieco, o com si myslis, ze by ti prospelo, ale zaroven sa toho bojis alebo absolutne nevies ako na to? Alebo nieco, co obdivujes na niekom inom, ale zda sa ti, ze je to mimo tvojej ligy? Toto su veci, do ktorych sa casti oplati pustit.
Ahoj, neviem, či sa ešte k odpovedi dostaneš, ale blúdim tu, popravde, skôr z pracovných dôvodov a osobných záujmov. A keďže brázdim za slovami ako "gitara", našlo mi aj tvoj príspevok... úprimne, aj ja sa tak niekedy cítim, akoby mi nepomáhalo už ani to, že niekomu pomáham (a to bola jediná vec, ktorá ma zvykla držať nad vodou). V každom prípade mi obrovsky pomohla dobrá psychologička a "kráčam" stále ďalej. Kde presne bývaš? Ja som s ňou tak spokojná, že by som ju kľudne odporučila 🙂 Ak chceš, napíš mi, a pošlem ti viac info: brenikej92@gmail.com. No a druhá vec, vlastne pôvodne prvá, ale tá psychologička mi napokokn príde dôležitejšia info :D ale tak k veci - hovorila som tu o gitare, lebo práve kvôli nej mi napadlo napísať ti - kontakt je rovnaký ak by si chcela. Učím gitaru a keď som videla ako ti je, možno by ti pár hodín spoločných mohlo pomôcť - za prvé ťa snáď motivujem, že to vie byť zábava 🙂 za druhé môžeme trochu pokecať a to vie človeka postaviť na nohy aj keď sa zdá, že niet cesty... v tomto prípade by som za to samozrejme nič nechcela 🙂 Ber to ako pomoc, ponuku ;) Pokojne sa ozvi keď budeš chcieť!
Nezabudla si sa nahodou tesit z malickosti? A byt vdacna? Lebo niekedy to, ze si vecer lahnes do postele, rano vstanes a pohladkas dieta po vlaskoch, urobis ranajky atd vyzera ako samozrejmost. Ale v skutocnosti je to velmi vela, viac ako dovolenka alebo radost z kabelky. Chod so synom na bajk, alebo si pusti hudbu co mas rada (alebo co si pocuvala ked si pocuvala hudbu). Ak hladas konicek tak si zozen co k comu potrebujes a skusaj, je mnozstvo videi na youtube. Alebo zacni chodit na kurzy ak mas taku moznost tam kde byvas. A najma bud viac na cerstvom vzduchu a prejdi sa, nech sa dostavia nejake endorfiny♥️
@autorka a čo na to psychologička?