Emocionálne rozbitá v toxickom vzťahu. Ako sa odpútať?

Nad psychologickou si neuvažovala ?

Držím ti palce! Aby to tentoraz vyšlo ✊
Koľko máte cca rokov?

Znie to vážne a teda aj vážne to riešiš ?

@anonym_autor mas aj nejake ine zazemie? Rodina? Priatelia? Kolegovia? Niekoho kto ta bude strazit aby si do toho nespadla znovu? To je ako odvykacka. Logicky vies ze sa na neho mas vys..at ale aj tak za nim dolezies. Problem je niekde hlboko, nevazis si samu seba. Ako z toho von netusim ale myslim ze ti musi niekto pomoct, niekto komu doverujes a koho budes respektovat.

Musíš odísť, všade si ho zablokovať a venovať sa iným ľuďom v okolí. Nedaj si šancu myslieť na debila.

@anonym_autor a to je tak tazke si zablokovat jeho cislo a socialne siete?

Samo sa to nepreklopi. Treba sa vedome rozhodnut, zablokovat a nevyhladavat kontakt. Idealne aj navstivit psychologa.

Nastuduj si nieco o narcis(t)och. Toto je ten pripad. Uplne staci par videi na youtube.

@anonym_autor život máš vo svojich rukách a je na tebe či ho chceš prežiť ako emocionálna troska, alebo sebavedomá žena, lebo táto zlá skúsenosť ťa môže posunúť ďalej v živote a urobiť z teba silnejšiu osobnosť. Držím palce, aby si sa rozhodla správne ❤

@anonym_autor mate spolu deti? Mas vlastne byvanie, si samostatna? Vies zacat inde sama bez neho?

Dievčatá, ak by som mala okolo seba sociálnu bublinu a ľudí, o ktorých sa môžem oprieť, tak už s ním nie som dávno a on to dobre vie. Rieším to so psychologičkou už dva roky a ona ma aj chápe, ale aj mi odporúča odísť. Na druhej strane, vie, prečo sa tak cítim .... prišla som postupne o všetkých mojich najbližších. A nemám sa o koho oprieť, mám iba jeho. Jeho rodina bola aj moja rodina. Keď od neho odídem, tak sa po pár týždňoch alebo dňoch cítim tak sama, a mám tak čierne myšlienky, že vždy podľahnem a odpíšem, nezriedka som sa však aj ozvala sama. Lebo som to už psychicky nedávala.

@anonym_autor
Mate nejaké záväzky?Deti, byvanie, hypotéka
Vek aspoň orientačne?40+
Si závislá, taka istá závislosť ako na drogách, alkohole atd.Nelátkova závislosť, ešte horšia ako látkova
Bude to ťažké, veľmi ťažké, ale nie nemožné
Preto ten vek lebo čím je človek starší a dlhšie pobudne v toxickom vztahu ťažšie sa mu bude odchádzať ako keď je človek mladsi
Už tie zmeny starsi človek ťažšie preziva a uskutočňuje, niektorí ostavaju a povedia si, že už to nejako dožijú… len toto by som neodporúčala takto skoncit.Život máš len jeden a oplatí sa zabojovať za stastnejsi zivot

ale ono je to ako zavislost na hracich automatoch, to sa proste musis zatat, kym sa ti nezmeni chemia mozgu... ona sa ti postupne zmeni naspat, ver mi.
akoze mne este pomohlo ho nasrat, uplne mu zhodit ego a napisat mu o nom co si myslim v tom najvacsom hneve. tak aby ma uz ani on sam nechcel kontaktovat, a ja, aby som si sama ani netrufla po tom, co som mu vykricala... pomohlo...
a tyzden na to, ked som to konecne spravila a povedala si ze uz chcem radsej byt do konca zivota sama, ako s dalsim takymto toxickym parazitom, som stetla toho najlepsieho muza... vesmir sa so mnou pekne zahral 🙂
drzim palce! pojde. to.

mne pomohlo odsťahovať sa 200 km, vymeniť tel. číslo, nekontaktovať ho, ale to potrebuješ pevnú vôľu. Boli sme dokonca manž, takže sme riešili potom aj rozvod + výživné.
po psych. stránke nie sú úplne Ok, navštív psychiatra. Ad a oblbováky ti pomôžu.

Hned dnes na zoznamku, este stihas rande do vecera. A zajtra dalsie. A potom dalsie. Nebudes mat cas na neho mysliet. (A ked si to s nejakym peknym fesakom nahodou rozdas, tak by to mohlo Tvojej mysli pomoct zabudnut na tohto.)

A ked si nedas stretko s nejakym novym, tak aspon skus nejake priatelstvo nadviazat. Napis odkial si a mozno sa nejaka z modreho konika k Tebe prida, co ma cas a chut.

Držím palce, aby si našla v živote ten správny smer aj správnych ľudí. Voľný čas si zaplň koníčkami, možno pri nich nájdeš nových priateľov.

@anonym_autor prepáč že ťa nepotešíme. možno len uľaví ten pocit, že sa to nedeje len tebe. mám to podobné, 20 rokov ponižovania a ublizovania a manipulovania, aj tak som natrvalo nevedela odísť ( mám vzdelanie, dobrú prácu, som finančné úplne sebestačná, mám bývanie,...nepotrebujem ho k nicomu ) a trvalo mi to tak dlho kým som to pochopila. ale to že som rozvedená neznamená že som voľná, nebývame spolu, ale stále dennodenny kontakt a jeho kontrola, raz je dobré raz zas samé výčitky a nie som schopná ho úplne odstrihnúť a ani neviem ako. mám ho stále v živote, stále sa pripomína, navštevuje, volá tlačí na mňa snáď v každej oblasti. niekedy si myslím že toho človeka sa nikdy nezbavim a čo je najhoršie ani neviem či sa ho vôbec chcem zbaviť. čoraz viac si uvedomujem že psychoterapeutov sa asi nevyhnem, inak to nepôjde.

@anonym_c00869
Máte deti?Či ine záväzky?
Či kvoli čomu sa pripomína?
Trávite spolu i cas?Ako dlho ste od seba?
Toto robia narcisti, nikdy svoju obet nenechajú uplne na pokoji, takmer vždy si všetky ex a ludi nechávajú v záložnom pláne a vyťahujú ako im to vyhovuje.Oni vztahy nikdy uplne neukoncuju a týchto ludi používajú ako im to vyhovuje, aj keď len pre pozornost či nasatie energie
Takže tu pomôže len tvrdý ignor a blok

@anonym_c00869 Dovolí si k tebe len toľko, koľko mu sama dovolíš.
Naozaj ho nedokážeš zablokovať na všetkom možnom aj nemožnom a nepustiť ho do slvojho bytu? Ak by násilím chcel, volať políciu.

@mysicka36 podla coho vieme, ze autorka ma vlastny byt? Co ak byva u neho? Pisala, ze ma vlastne byvanie? Asi som prehliadla

@anonym_d2e691 máme deti, niekedy bola im niekedy mne, chce vedieť ako sa máme, čo máme nové, čo sme robili, kde sme boli, kde chceme ísť, často sú to aj výčitky ohľadom všetkého možného, ako sa zle starám o deti, ze za všetko môžem, ...nájde sa všeličo, nedajbože že dieťa dostane v škole 2, alebo majú na večeru nejaký polotovar, alebo idú neskôr do postele,... skrátka podľa nálady, ako sa vyspi, ako sa mu darí. Príde k nám akoby nikdy neodišiel, usadí sa, poobzerať čo máme nové, keď máme niečo pokazené opraví, keď potrebujeme niečo pomôže pokiaľ má teda svoju dobrú náladu.

@mysicka36 ja to viem, ale nedokážem ho nijako zablokovať, neviem mu povedať nie, robí aj veľa dobrého aj veľa zleho. Preto viem že ak si plne uvedomujem čo všetko spravil a bol vôbec schopný urobit toľko veci a napriek tomu ho neviem dostať svojou vôľou zo života, cítim že to sama nedam. Bývame každý zvlášť.

@anonym_c00869
V podstate sa po rozvode veľa toho nezmenilo.Aj na dovolenky, vylety chodíte, oslavujete spolu? On zije s frajerkou a ona je s tym v pohode?Deti máte malé?Ja si myslim, že ani keď deti vyrastú ti nedá pokoja, budes stále pripútaná a nebudes si môcť zit svoj zivot.Toto bez odbornika nedáš a či s odborníkom das je tiež otázne
Možno sa dáte ešte nakoniec dokopy 🙂
Nenavrhol ti to ešte?

@anonym_d2e691 Dokopy sa nikdy už nedáme, viem čoho je schopný, ako vie ponižovať a útočiť. To keby som napísala tak by sa každý musel diviť prečo som to dovolila a neodišla skôr a či je to vôbec možné aby sa niekto takto choval. No ľudia sú ozaj vseliaki, ja mám žalúdočny stres zakaždým keď len viem že ho zazriem, nikdy neviem aku náladu bude mať. Nová partnerka ho má za najlepšieho muža a otca na svete ☹ nevie že o svoje deti sa nezaujímal, a neprimerane ich trestal za každú blbost, nevie čo robil mne, ešte aj teraz keď má svoju chvíľu sa mi dokáže vyhrážať všetkým možným, vydierať, vyčítať,...k nej a k jej deťom sa správa ukážkovo.

To, čo opisujete, nie je zlyhanie pevnej vôle, ale klasický cyklus trauma bondingu (traumatickej väzby) a emočnej závislosti. Ide o dynamiku, kde sa strieda nádej s chladom, odmocňovaním a citovým tlakom. A potom prichádza hanba a hnev na seba: „Ako som sa sem zase dostala?“ Hnev a odhodlanie, ktoré teraz cítite, sú síce zdravou reakciou vášho systému na bezprávie, no vo vzťahovej závislosti majú veľmi krátku životnosť. Hnev je vyčerpávajúca emócia a vo chvíli, keď sa vyčerpá, nastúpi osamelosť, pochybnosti a ticho, ktoré má tendenciu opäť zaplniť ten, kto toto vákuum vytvoril. Vaša chyba nie je v tom, že neviete odísť, ale v tom, na čo čakáte. Čakanie na ľahostajnosť je pasívna pasca. Ľahostajnosť nie je štartovacia čiara pre odchod, ale až vedľajší produkt dlhodobého nezáujmu a odpojenia. Ak budete čakať, kým to prestane bolieť, neodejdete nikdy, pretože zatiaľ čo vy čakáte na zázrak, váš mozog si udržiava hladinu dopamínu a stresových hormónov v neustálom strehu. On nečaká na váš koniec zo zlomyselnosti, ale preto, že dobre pozná hranicu vášho vyčerpania, vie, že keď opadne prvá vlna hnevu, stačí mu opäť pootvoriť dvere a vy nimi prejdete späť. Prestrihnite kanály, nečakajte na vlastnú silu. Premeňte hnev na fyzickú hranicu. Spracujte pocit hanby. Dnes už viete niečo, čo zvonku človek často nevidí, vedieť, že vzťah je pre Vás zlý, a byť schopná od neho emočne odísť, sú dve úplne rozdielne veci. Nie ste hlúpa ani slabá preto, že sa Vám to nepodarilo na prvý, piaty či šiesty pokus. Nespoliehajte sa na ľahostajnosť. Tá nemusí nikdy prísť. Praktickejšie je pripraviť sa na chvíľu, keď vám bude chýbať. Vaším cieľom nemusí byť „nič necítiť“. Cieľom je cítiť všetko, čo cítite, a napriek tomu podľa toho nekonať. To je oveľa realistickejšia forma slobody. Čo vo vás ešte stále dúfa, že sa po návrate k nemu konečne stane niečo, čo sa za všetkých tých päť či šesť odchodov nestalo a čo by ste museli prijať, keby ste tejto nádeji prestali veriť? Zmena nastane až vtedy, keď sa prestanete sústrediť na to, čo urobí on, a prenesiete pozornosť na svoje vlastné hranice a telo.