Hľadanie skutočných priateľstiev v digitálnej dobe
Ahojte, prisla som si tak skor vyliat srdce. Mam 31 rokov uzasneho manzela a skveleho 2,5 rocneho syna. Pred dietatom som mala svoju partiu kamaratov este z cias puberty, sice sme sa uz nestretavali tak casto, ako za mlada, boli sme ale stale v kontakte a popri budovani svojej vlastnej kariery, dokoncovani skol, spolunazivania s partnermi a pod. sme si vzdy nasli cas aj na nejake spolocne posedenie. Nikdy som necitila nudzu o socializaciu, ako to pocitujem teraz. S manzelom sme sa zobrali, zacali riesit rodinu, velka vacsina kamaratov rozlietana v inych miestach, ba dokonca mnoho z nich v zahranici a my sa uz pomaly ani nebavime, nie to stretavame. Pomyslela som si, ze vsak na materskej si urcite najdem nejake mamicky, podobne uvazujuce, s ktorymi sa budem o com vediet porozpravat a urcite si vypestujeme nejake nove priatelstva uz s rodinou. Dodnes sa mi nepodarilo najst takuto mamicku...az casom som si uvedomila, aka vzacna bola nasa partia kamaratov, kde sme vedeli hodiny kecat o hudbe, umeni, literature, serialoch, filmoch, vede a pod. Aktualne mam pocit, ze kazdeho koho stretavam zaujima iba instagram a prezentovanie sa na socialnych sietiach, fotenie svojich deti na kazdom rohu, vyberanie outfitov na spolocne fotenia a pod., nehovoriac o tom, ze si s danymi mamickami viacej vypisujem, ako osobne stretnem a o to ja teda vobec nemam zaujem, takze taketo vztahy postupne odsekavam. Ja clovek, co nema ani instagram, nie je aktivny na ziadnych socialnych sietiach si vzdy pripadam, ako outsider a vobec nikam nezapadam...mna ale tieto veci vobec nezaujimaju. Maximalne si tu na MK obcas mrknem nejake diskusie uz z nudy, ale su dni, hlavne ked je aj manzel doma a mame nejake aktivity alebo sme na dovolenke, ze aj viacej dni pomaly neviem, kde som si mobil odlozila a vtedy som ovela spokojnejsia. Napr. rada chodim cvicit, s jednou mamickou sme sa dohodli, ze pojdeme do fitka a ona hned po prichode, ze dajme fotku...tak ja ze sorry, ja som sa sem neprisla fotit a nemam to rada, tak som uz bola divna. Mozno aj som divna, ale co s tym, ak su mi tieto veci proti srsti? Chcem normalne vztahy s ludmi s ktorymi ked sa stretnem, tak vieme aj hodiny konverzovat bez toho, aby niekto nemal nutkanie spravit spolocnu fotku alebo odfotit drinky, ci jedlo ktore jeme ☹️. Viem som asi divna a neprisposobiva dnesnej dobe, ale osobne citim, ze som potom radsej "sama" a takymto stretnutiam sa vyhybam...
Zdá sa mi, že ťa len rozhodil jej názor na teba, že si "divná". Ber to tak, že jej možno padlo zatazko, že jej niekto nastavil zrkadlo alebo vyjadril kritiku takéto správania. Tak reagovala, že si divná. Neries. Si úplne normálna. Ja mám 39 a mám študentov, ktorí neznášajú sociálne siete pre toto, čo ty. A mám kopec kamarátov, ktorí majú k foteniu, natáčaniu a hlavne zverejňovaniu každej chujoviny rovnaky postoj. Nenechaj sa zneistiť. Kto má potrebu všetko zverejňovať, publikovať a šíriť má podľa mňa nejaký mindrak, ktorý si takto kompenzuje alebo sa pre niekoho snaží byť zaujímavý. Dospelý/vyspelý toto nepotrebuje.
@1tina597 Presne velka vacsina ludi to vobec nevnima takto...Tak raz som jednej mamicke povedala, s tak vtipnym podtonom, ze uz ma viacej fotiek za tento den o dietati, ako to moje za cely zivot a priznavam sa, ze to nebola najlepsie formovana veta a vlastne mi to aj mohlo byt jedno a...ale uz som sa nejako neudrzala a vyklzlo to zo mna. Samozrejme sme sa videli naposledy 😅, kedze to zobrala, ako urazku. Osobne sa uz bojim vobec nieco v tomto kontexte ludom naznacit, lebo to beru ako urazku a zacat sa stretavat s pontencionalnymi kamkami mamickami je naozaj ako ranna faza randenia 🫣.
Ale no, keď pridajú pár fotiek z dovolenky alebo o jedle, tak to neznamená že sú sociálne siete pre nich význam života. Tešia sa z detí, tak chcú možno zdieľať tuto radosť aj cez siete, alebo sa chcú pochváliť, ale nemyslím že by bolo až tak veľa ľudí, čo tým doslova žijú. Zdá sa mi že kus preháňaš. Začínam mať pocit, že si si možno vytvorila predstavu o užívateľoch sociálnych sietí a keď niekto vytiahne telefón vidíš viac tú svoju predstavu o nich, než to akí skutočne ti ľudia sú.
Bodaj by si bola z rovnakého mesto ako ja. Ak áno, tak mi napíš🙂 HE prípadne z okolitých miest
Ja som rovnaká, a vôbec to neberiem ako tragédiu, a povedala by som že napriek absencii sociálnych sietí už dlhé roky žijem spokojným životom, aj tým sociálnym 🙂 napriek tomu že aj pracujem v prostredí v ktorom sa sociálne siete využívajú. Mám však veľa priateľov s ktorými sa stretávam, viem že FB majú a prispievajú na neho, ale nemá to žiadny vplyv na naše vzťahy. Všetci poznajú moje nastavenie a rešpektujú ho. V kontakte sme pravidelne mimo stretnutí napr cez viber, whatsupp apod. Ja som však 35+, možno to bude aj tým. Často vidím mladších ľudí robiť to čo ty opisuješ, a mne by to teda riadne liezlo na nervy. Našťastie odo mňa nikto nechce aby sme sa všade odfotili a dávali to na net. Poradím aai len jedno, hľadať podobne zmýšľajúcich ľudí a nevzdavat to.
@autorka ja som na tom rovnako 😆 a to mám 23 rokov, čiže asi si vieš predstaviť, že moja generácia je ešte viac posadnutá sociálnymi sieťami. Instagram tiež nemám a niekedy som kvôli tomu akoby vyčlenená z konverzácie, keď sa ľudia začnú baviť o influenceroch z Instagramu. S kamarátmi si sem-tam fotku spravím, ale nie kvôli predvádzaniu, ale aby sme mali nejaké spomienky, rozhodne to však nepreháňam. A zásadne sa nevenujem mobilu, keď som s niekým vonku, nie som ignorant. Podľa mňa je nás podobných viac, možno keby si skúsila nejaký turistický klub napríklad, tak by si stretla podobne zmýšľajúcich ľudí 🙂
Ja som presne taka istá ako ty aj s manželom. Aj vek dieťaťa máme podobný
To je dobre, že si nepodľahla dobe. Skôr v tomto ukazuješ spoločnosti dobrý príklad.
Odkial si? Lebo ja byvam v ba za pisledny rok som spoznala naozaj vela mamiciek z okolia a ani jedna sa nesprava tak ako uvadzas, ze sa spravaju "vsetky". Ked je raz za Cas akcia pre deti jedna to pofoti(profesionalna fotografka) a Ani to nikam nedava len do nasej what's up skupiny. S ostatnymi zenami mam asi 3 foto za cely rok 🙂. Mne vacsina zien pride tak naladena ako ty.
Čo ťa spája s tými osobami? Len to že máte dieťa a nepracujete. Nič viac. Bublina sa vždy vytvára s ľuďmi, s ktorými zdieľame niečo spolocne, rozumieme si. Tiež je podstatné povedať, že možno sa tie ženy proste nudia.
Podľa mňa tí ľudia, ktorých spomínaš sú fakt divní 🤭 príde mi to ako úplny nedostatok nejakej sociálnej uvedomelosti, nedokážu vycítiť aká si ty, resp sa aj urazia, keď im niečo povieš, čo im nie je v tejto téme po chuti atď..
Ja som napr tiežten typ zdielač. ALE! Mám kamošky, ktoré sú podobné a s tymi sa s láskou odfotíme, poukazujeme si videá, hocičo aj jedlo si odfotíme.. a potom mám také, ktoré tomu vôbec neholdujú a tam jednoducho mám telefón celý čas v kabelke a trávime spolu kvalitný čas, nemáme spolu hádam ani jednu fotku a mám ich tak isto rada. Hádam nebudem robiť niečo, kde sa oni cítia nekomfortne. Život je krátky, nájdi si kamošov, s ktorými sa budeš cítiť príjemne, aj keď sa ich bude dať na prstoch jednej ruky spočítať 😊
A odkiaľ si? Ja mám tiež 31, žijem na sídlisku a poznám kopec mamiek, kt nevedia, kde majú mobil. ;D Teda určite som sa nestretla s tým, že si všetko na každom kroku fotia alebo pri rozhovore so mnou vyťahujú mobil. Pripadne že by rozprávali o sociálnych sieťach a pod..
No tak to sme dve. Nemam FB, instagram, nemam 1500 fotiek deti, dokonca nemame ani predplatenu TV 😄
V žiadnom prípade nie si jediná, je nás stovky, tisíce.
Tiež nemám IG. Na FB možno ešte sem tam niekomu zablahoželam a telefón zvyčajne bez zvuku, čo je síce problém keď ho neviem nájsť ;).
A ja také.kamarayky ani nemám, čo hneď vyťahujú mobil, že poďme sa fotiť.
Kde bývaš?
Chcem ťa za kamošku🙃
Mám 32 a tiež nemám rada, keď sa niekto venuje mobilu stále. Jasné, sem tam niečo hodím na FB, ale len zriedka. Vlastne, všade kde prídem, mám pocit, že ľudia čumia len do mobilov 🫤smutné
Ahoj, úplne ti rozumiem. Ja som počas materskej natrafila na super partiu mamičiek. Začalo to proste tým, že som dennodenne chodila s ešte maličkými deťmi za blok na ihrisko. Vtedy mala jedna dcéra rok, druhá dva roky a ja som už s veľkým bruchom očakávala tretie. Boli sme na ihrisku dennodenne hodiny a užívali si jeden druhého a čerstvý vzduch. Vždy som sa nejakej mamičke prihovorila alebo ona nám. Takto povznikali super kamarátstva a stretávali sme sa ešte veľa rokov, kým sme sa postupne všetci neodsťahovali. Bežne nás bolo na Ihrisku aj 10-15 mamičiek a aj 20-25 detí. V zimných mesiacoch sme sa zvykli aj navštevovať a podobne. Boli sme vďačné za takýto fyzický kontakt a stále sme sa tešili až spoločne s deťmi vybehneme za blok. A musím povedať, že som mala na mamičky šťastie. 😉
Dnes už v kontakte veľmi nie sme. Každá býva inde, deti chodia do školy, my do práce a žijeme si svoje životy s našimi rodinami.
Tak takých je nás viac a vôbec nič si z toho nerobím 🤷🏻♀️
vitaj v klube
Dakujem, za vsetky prispevky, zial sa mi neda reagovat na kazdu, tak sa posnazim odpovedat a vyhoviet vasim otazkam v tomto jednom prispevku. ☺️
Som z DS, ale teda pochadzam z este mensieho mestecka hned vedla Győru v Madarsku. V DS zijeme tak 7 rokov, predtym sme zili v BA, kde sme najprv studovali a potom zacali pracovat a teda dodnes lutujem, ze sme sa sem vratili... Vtedy to prislo ako najrozumnejsie riesenie, ceny bytov boli v porovnani s BA vyrazne nizsie, boli sme blizsko k rodine, k blizskym priatelom este z detstva a povedali sme si, ze toto bude urcite taka ta za zlata stredna cesta, hodina do BA a cca. 20 min. k rodicom do rodneho mesta. Manzel tu dokonca dostal vynikajucu pracovnu ponuku, ja som sice robila z domu a aj cestovala miestami za pracov do BA kvoli meetingom, bezproblemov som ale fungovala. Cez vikendy sme sa stretavali s tunajsou partiou, v BA som mala vynikajucich kolegov resp. aj ex kolegov s ktorymi som sa casto stretavala. No potom som otehotnela, ostala doma na rizikovom, ja nesoferujem (v minulosti som mala autonehodu a nedokazem stale prekonat svoj strach zo soferovania 🥺, takze dovtedy som sa prepravovala iba s hromadnou dopravou, mne to ale nikdy nevadilo) a ostala som trcat v tomto meste a odvtedy tu aj "trcim". Kamarati, ako som pisala vyssie sa medzitym rozlietali do zahranicia, prevazne do Madarska, ci Rakuska, stretavame sa naozaj vynimocne a ani sa im necudujem, ze nemali zaujem ostat, ked zazivali podobne pocity, ako teraz my. Mam rovnako najlepsiu kamosku v BA s ktorou sa stretavam tiez velmi zriedka, kedze sklbit svoj den tak, aby som mala volny den bez 2,5 rocneho dietata a ona pri praci eventovej manazerky vo velkom korporate, kde stale iba lieta po akciach je priam nemozne. Tu v meste som skusala rozne aktivity so synom, ako hernicky s mamickami, ci uz v HU alebo SK prostredi, chodime kazdy den na ihrisko a pod. a jednoducho sa neviem popasovat s touto mentalitou, nemame nic spolocne a hlavne mam pocit, ze je kazda zavisla na svojom mobile a teda k tomu moj nazor uz mate. Pred bytovku len tak dole na "ihrisko" (ak sa to da vobec nazvat ihriskom 🫤) nechodime. Zial posledne roky sa na nasu lokalitu prestahovalo extremne vela Romov, nieze by mi nejako vadili, aj manzela mam Roma. Vadia nam ale obom vsetcia ti, co sa nevedia normalne spravat a cela nasa lokalita, je zrazu plna smeti, neporiadku, no a na ihrisku, co som ja zazila, ako sa oni k tym svojim detom spravaju, az mi bolo do placu...
Najradsej by sme odisli spat do BA, ale tak mame tu byt, uz bez hypoteky, v BA by sme sa znova iba brutalne zadlzili, ukratilo by nas to o vsetky nase dovolenky a volnocasove aktivity, ktore su pre nas asi rovnako dolezite, ako samotna socializacia. No a hlavne, nasi rodicia starnu, maju a teda aj budu mat moji rodicia aj svokra iba toto jedno vnuca, je to pre nich aktualne ta najvacsia radost, su nadseni z toho, ze sme pri nich iba na skok a vlastne aj my sme radi, ze tak velmi chcu byt sucastou zivota nasho syna, vsetcia su to naozaj skveli stari rodicia.
Ked si to vsak porovnam s BA, uvazovanim ludi, samotnou mentalitou, tak je to uplne iny level. Mam pocit, ze tu sa vsetcia potrebuju iba prezentovat (hlavne na danych socialnych sietiach) a nemaju zaujem o tu ozajstnu socializaciu v realnom zivote. Mozno som mala iba celu tu dobu nestastie na zeny, co som spoznala, mozno som uz ja uplne vadna...naozaj tomu nerozumiem. Zoznamila som sa aj s jednou mamickou z BA, skvelo sme si rozumeli, aj sme sa parkrat stretli, ale vzdy jazdila ona, ja sa do BA neviem dostat bez soferovania s 2 rocnym dietatom, tak aby sme do toho sklbili aj rezim deticiek. No jednoducho snaha bola, ale nakoniec sme to nejako obe vzdali ☹️.
Mnoho by vyriesilo to moje soferovanie, je to v procese riesenia, ale to este potrva, kym sa ja odhodlam jazdit a hlavne s pridanou zodpovednostou o to, ze je so mnou aj moj syn je to este horsie.
Tak rada by som mala tu v meste iba jednu mamicku, rodinku s ktorou sa stretneme raz za cas, rozumieme si, sadneme napr. kludne iba do parku na deku aj s detmi a dame si piknik a netreba sa zakazdym trepat na kavu do fajnoveho podniku, aby sa pridali storycka na socialne siete 🥺. Tazko nachadzam cloveka uvazujuceho v tomto smere ako ja a ano priznavam, mozno som uz naozaj zaujata po tych vsetkych pokusoch...
Osobne sa bojim aj navratu do prace, kedze pri mojej absencii soferovania je uz pro dietati velmi nepravdepodobne, ze sa vratim do BA, takze si budem hladat bud nieco na HO alebo tu v meste...bojim sa aj kolektivu, ktory tu budem mat, kedze viem co zaziva manzel. Niezeby tam nemal dobre vztahy s kolegami, to ano, ale je to uplne iny level ako v BA, nevie si tu vybudovat take dobre vztahy, kamaratstva. Paradoxom je, ze sme sa tu obaja narodili a predsa sa tu citime, ako uplne cudzi ludia. ☹️
Skôr ako fotenie a zdieľanie každej 'somariny' mi vadí to večné čumenie do mobilu a bezcieľne rolovanie napr. na Fb. V práci máme v jedálni 4-miestne stoly. Minule som si prisadla k 3 kolegyniam, ktoré už dojedali polievku. Keď zjedli aj druhé jedlo, zhodli sa, že so mnou posedia, kým dojem. Ok, bola som rada. Do okamihu, kým nevytiahli mobily a neotrhli od nich zrak. Cítila som sa veľmi divne, až nepríjemne a chvíľami som mala nutkanie povedať im, že už kľudne môžu ísť, nemusia ma čakať.... neprehovorili ani slovo, len sa usmievali na obrazovky 🤷🏻♀️
Na druhej strane mám 17r. dcéru a tá tiež všetko fotí a robí storky 🤷🏻♀️ je to ich životný štýl, darmo sa budem rozčuľovať. Ona ale nefotí nás, nefotí tváre. Odfotí zaujímavé miesto, jedlo, .... a pošle kamošom. Keď vidím podobné storky mojich známych, niekedy ma aj inšpirujú tipom na výlet, či na obed. Ja to - naopak - nerobím. Nepotrebujem zdieľať svoje súkromie so širokým okolím.
Nie si sama 🙂
A až teraz som prečítala celú diskusiu. Povedala by som, že som totálne rovnako na tom ako ty. Presťahovali sme sa z BA, blízko pri DS (malinká dedinka, kde chodia autobusy asi 4x za deň), kvôli cenám nehnuteľností. Syn bol, maličký, ja na rodičovskej dovolenke, bol to nápad môjho muža. Mne to vtedy bolo v podstate jedno...... Až kým som neprišla do bodu, keď som sa nevedela ,,pohnúť,,.
Preto som sa v 43 r. prihlásila do autoškoly. Aktuálne mám úspešne urobené skúšky a čakám na vydanie VP.
Takže touto cestou ťa chcem podporiť, aby si sa na to dala. Tiež mám pár nehôd (nie vážnych) za sebou 🙈, ale neodradilo ma to.
Mala som stále v hlave telefonát zo školy, že si ,,mám prísť pre syna, lebo mu je zle,,.
A ja som nemala ako 😔. Autobus nešiel, vodičák nemám, susedia nie sú doma.... Tak som som sa vo februári poobliekala a vydala sa pešo na cestu do 7km vzdialenej školy 🤦🏼♀️. Samozrejme dobrý ľudia sa stále nájdu a nevyšla som ani z dediny a zastavilo mi auto a zviezla som sa.
Skús to 🍀
Poteším ťa, ja tiež nie som na instagrame, ani na FB, ani ..., ani..., a fungujeme. Ani manžel nikde nie je, vravel, že načo by mu to bolo. V lete sa skôr stretneme so susedmi, po grilujeme, pokecáme, zasmejeme sa, v predvianočnom čase chodíme na wellnes taká väčšia partia na predĺžený víkend. Takže buď kľudná, nie si vadna 😉
Sorry, ale keby si na mňa vyletela, že ja som sa sem neprišla fotiť tam neviem no 😅 A čo je na tom odfotiť jeden drink a dať na insta? Ja som tiež "podivín", ale až takto nehrotím.
@bloger akej spoločnosti keď sa stretáva iba s mužom a dieťaťom 😅
celkom nechapem, co vlastne riesis a preco robis z komara somara. Ja napr. soc siete mam (fb a ig), no pridavam obvykle len prezdielane posty, ktore povazujem za podstatne (spravy, peticia, vyzva na podporu charity alebo info ako sa (ne)spravat napr. pri kalamitach), fotky z dovolenky len vynimocne a take, na ktorych je krajina, obcas exoticke jedlo alebo ja (fotky deti a manzela nezdielam)). IG vyuzivam ako super zdroj info - hlavne rozlicne popularnonaucne profily lekarov a pod. Pred detmi som bola trochu aktivnejsia, obcas som na fb podporila like-om fitko, kam som chodila, pretoze je to mala prevadzka, boli novi na trhu a vedela som, ze im to pomoze.
A to, ze sa niekto foti a zdiela je predsa jeho vec. Aj ludia velmi aktivni na soc. sietach v mojom okoli tym travia len par min. casu denne... z kazdym takym clovekom sa da vyjst, oni tiez musia tolerovat nejake moje uchylky/odchylky... A ak narazas len na vyslovene pipky, ktore naozaj neriesia nic ine len styling fotiek na ig, asi je problem v tebe. Nevyhladavas nahodou tychto ludi podvedome?
Tak ako sa ja pohybujem na ihriskách a všímam si ludi, tak sú tam rôzne mamičky. Také co nemajú čas kecať a behajú za detmi, také co si aj posedia a pokecaju a také co sa vyhýbajú ihriskam. A teda väčšina mamiciek co nežila sociálnymi sieťami nemala čas kecať s inými mamičkami. Možno je to najmä v tom aké mamičky oslovíš a s akými sa začneš baviť. Porozmýšľaj nad výberom mamičiek na rozhovor, tam možno je problém.
@dominikamacakova Tak chodí predsa na dovolenky napríklad. A tam nie je v spoločnosti? Aj tu na MK sme v nejakej spoločnosti. Všímame si ako sa kto správa a podobne. Preto som napísal, že je pre spoločnosť dobrým príkladom.
Nemusíš sa priateliť s takými ľuďmi. To je v pohode. Ja ani nemám priateľov, ktorých tak veľmi Instagram a soc.siete zaujímajú. Ale keby aj robili to, čo opisuješ, nevadilo by mi to.