Hľadanie skutočných priateľstiev v digitálnej dobe

Ahojte, prisla som si tak skor vyliat srdce. Mam 31 rokov uzasneho manzela a skveleho 2,5 rocneho syna. Pred dietatom som mala svoju partiu kamaratov este z cias puberty, sice sme sa uz nestretavali tak casto, ako za mlada, boli sme ale stale v kontakte a popri budovani svojej vlastnej kariery, dokoncovani skol, spolunazivania s partnermi a pod. sme si vzdy nasli cas aj na nejake spolocne posedenie. Nikdy som necitila nudzu o socializaciu, ako to pocitujem teraz. S manzelom sme sa zobrali, zacali riesit rodinu, velka vacsina kamaratov rozlietana v inych miestach, ba dokonca mnoho z nich v zahranici a my sa uz pomaly ani nebavime, nie to stretavame. Pomyslela som si, ze vsak na materskej si urcite najdem nejake mamicky, podobne uvazujuce, s ktorymi sa budem o com vediet porozpravat a urcite si vypestujeme nejake nove priatelstva uz s rodinou. Dodnes sa mi nepodarilo najst takuto mamicku...az casom som si uvedomila, aka vzacna bola nasa partia kamaratov, kde sme vedeli hodiny kecat o hudbe, umeni, literature, serialoch, filmoch, vede a pod. Aktualne mam pocit, ze kazdeho koho stretavam zaujima iba instagram a prezentovanie sa na socialnych sietiach, fotenie svojich deti na kazdom rohu, vyberanie outfitov na spolocne fotenia a pod., nehovoriac o tom, ze si s danymi mamickami viacej vypisujem, ako osobne stretnem a o to ja teda vobec nemam zaujem, takze taketo vztahy postupne odsekavam. Ja clovek, co nema ani instagram, nie je aktivny na ziadnych socialnych sietiach si vzdy pripadam, ako outsider a vobec nikam nezapadam...mna ale tieto veci vobec nezaujimaju. Maximalne si tu na MK obcas mrknem nejake diskusie uz z nudy, ale su dni, hlavne ked je aj manzel doma a mame nejake aktivity alebo sme na dovolenke, ze aj viacej dni pomaly neviem, kde som si mobil odlozila a vtedy som ovela spokojnejsia. Napr. rada chodim cvicit, s jednou mamickou sme sa dohodli, ze pojdeme do fitka a ona hned po prichode, ze dajme fotku...tak ja ze sorry, ja som sa sem neprisla fotit a nemam to rada, tak som uz bola divna. Mozno aj som divna, ale co s tym, ak su mi tieto veci proti srsti? Chcem normalne vztahy s ludmi s ktorymi ked sa stretnem, tak vieme aj hodiny konverzovat bez toho, aby niekto nemal nutkanie spravit spolocnu fotku alebo odfotit drinky, ci jedlo ktore jeme ☹️. Viem som asi divna a neprisposobiva dnesnej dobe, ale osobne citim, ze som potom radsej "sama" a takymto stretnutiam sa vyhybam...