Hľadanie šťastia vo vzťahu
Ahojte. Chcem sa s vami podelit o svoje pocity a vyrozpravat sa...nemam sice za sebou tolko skusenosti co sa vztahov tyka, mala som jedneho partnera pred tymto aktualnym, s ktorym sme do toho vhupli dost rychlo. Otehotnela som po kratkom case, nestihli sme spolu stravit tolko ,,bezdetneho,, casu kolko by som chcela. Ani jeden nemame idealnu povahu, on je skor racionalny typ cloveka ale to je teraz jedno. Skor by som sa chcela zamerat na seba, pridem si strasne hlupo a naivne ze som do tohto vztahu isla bezhlavo, mala som ine predstavy o zivote a aj ked sa na babatko tesim - mavam casto pocity neistoty zo svojej aktualnej situacie, ano viem ze som mala na to mysliet skor som si toho plne vedoma....ale niekedy mam pocit ze mi z tych myslienok praskne hlava. S partnerom sme sa viackrat dost skaredo pohadali a zvazovala som odchod, no neviem si predstavit skoncit s malym dietatom sama. Pritom on ani hadky nevyvolava, pride mi ze si existuje vo vztahu a berie veci tak ako su, ale ja tym ze sa necitim po emocnej stranke uspokojena tak mam tendenciu vyvolavat hadky ani nie naschval ale ked zacnem debatu on hned reaguje podrazdene a ze preco zasa rypem. Nechcem byt taka ale ja si neviem pomoct a zacinam mat pocit ze ja som ta chybna, riesim blbosti a mam skreslene predstavy o vztahu... odkedy som sa k nemu prestahovala tak sa minimalne stretavam s kamoskami, jednak aj kvoli pracovnemu tempu a o chvilu rodicovske povinnosti. Bojim sa ze po narodeni dietatka sa to este zhorsi ☹ nechcem mat taky negativisticky pohlad, on sa tesi ze bude otcom, ale ja citim niekde v kutiku duse ze si nie sme sudeni aj ked by som si velmi zelala opak ☹
Vieš, že materské povinnosti zamávaju s každým. Aj so "zdravým vzťahom". To, čo popisuješ mi príde ako volanie o potvrdenie tvojej hodnoty a že si hodná lásky. Scénami si to nevydupeš. Netuším, aké si mala detstvo, ale asi niečo ok nebolo a ani to o tom vedome nemusíš vedieť. Sú to už podvedomé reakcie.
Chýba Ti objatie?Že Ťa aktívne počúva?Starostlivosť?Po niečom Tvoje vnútro "piští". Nemáš veľa skúseností a si neistá. Ale je dobré, že si uvedomuješ, že byť emocionálne závislá od partnera nie je ok a toto vždy proste z niečoho pramení. Detstvo?Otec?Mužský vzor?Vzťah rodičov?Traumy/to nie je len nehoda, sú aj emočne traumy a často o nich človek ani nevie./Máš málo sevavedomia-kvôli vzhľadu?Vzdelaniu?Kariére? Mnoho otázok. Ale vedia dať veľa odpovedí. Tvoj partner Ti odpoveď dať nemôže, ale ani ty sama nevieš, čo Ťa robí "neistou".
@enmery asi si to presne trafila, viem ze to prameni od detstva, nikdy som nemala nejaky vztah s ocinom aj ked on nie je zly, ale sam to mal tazke a tak sa to nejak odrazilo aj v nasom vztahu.....opakuju sa mi v zivote vzorce ktore si neviem vysvelit a trapi ma to. Partnerovi som vysvetlila ako to mam, ale to clovek co to nezazije nepochopi....neviem ako mam z toho celeho vykluckovat a ,,zotavit sa,,
Jednoduchý vzorec-od otca si nedostala láku/prejavy/komunikáciu. Tak svoje potvrdenie hľadáš v tom, že to ocení podobný muž s nejakým blokom, ktorý Ti to dať nemôže, lebo /nevie,nechce, nemá takú emocionálnu výbavy, inteligenciu emočnú, sam to v detstve nezažil/ a tým by sa pre Teba uzavrel kruh-jeden chlap mi to dal=som dosť dobrá, hodnotná, hodná lásky, špeciálna/.
Tvoj mozog Ťa klame. Robí to aby prežil. Nerobíš to ani vedome, za svoje pocitu dá nemôžeš obviňovať. Ale al nemáš emócie viac vybaveného partnera, on tvoje výstupy iba pochopí ako dôvod sa od Teba emočne "odtiahnut".
A budeš ešte viac zranená, lebo to budeš brat ako dôkaz-ty nie si hodná lásky a dosť DOBRÁ. keď si toto poriešis v sebe, svoje traumy kvôli nedostatku a lásky a pozornosti, bude sa to nielen ľahšie žiť, ale možno dôjdeš k tomu, že l takého muža by si i ak netreba ani špinavú botasky-lebo by si poznala svoju hodnotu, na ktorú nepotrebuješ byt inžinier, lekár, modelka, top kuchárka, sexuálna beštia atď. Doplniť.
Riešila by som v prvom rade seba, prečo mám takú potrebu "potvrdenia". Nikto z nás nie je perfektný. Sme všetci hodný lásky/okrem vrahov, znasilňovačov, týrania detí, žien, zvierat, starých, chorých/ čo predpokladám nie si.
Tvoj partner pravdepodobne vôbec nerozumie tým hádakam, lebo nechápe podstatu. A ty mu to ani nevieš povedať a on možno pochopiť.
@enmery ano je to pravda, bohuzial neviem ako si to v sebe vyriesit, aj keby som pri najhorsom odisla, ja podla mna ine typy ani nepritahujem...
A vieš čo od neho vôbec chceš? Presne? Čo by ťa teda emočne uspokojilo? A ako to komunikuješ? Lebo iné je (hlavne, keď on je racionálny typ) porozprávať sa v kľude, v príjemnej atmosfére, povedať presne čo ti chýba, prečo a ako by sa to dalo napraviť a iné je na neho z ničoho nič vyvaliť “ veď ty ma vôbec neľúbiš”, keď sa cítiš zle…
Do velkej miery je neistota pchopitelna z dovodu tehotenstva, ja to prirodzeny pocit pri takej velkej nadchadzajucej zmene. A prosim ta nefixuj sa na nejaku predstavu osudovosti a ze ste si/nie ste si sudeni. Kazdy jeden vztah je praca, treba mu venovat ativnu pozornost, cas, hyckanie a opateru.
Ak nevies co so sebou a ako sa spravat tak, aby si vztahy mala zdrave, urcite nejaka terapia by nebola na zahodenie. Aj online, teraz su moznosti…
@lindous ano ja som mu velakrat presne povedala co chcem, velakrat to ale bolo o tom ze on ani nepochopil tu pointu, proste je emocne obmedzeny, vidi veci z ineho uhla...a ja viem ze mu to nemozem zazlievat lebo kazdy sme nejaky, no trapi ma to
@vanilkovazmrzka nad terapiou uz velmi dlho uvazujem ale aktualne si to nemozem dovolit na pravidelnej baze
Okej, ja som sa iba pre istotu pýtala, že či to nemôže zlyhávať v tom, že ty to nevieš dobre odkomunikovať, lebo by si nebola prvá ani posledná… možno skús aj nám konkrétnejšie napísať čo teda od neho chceš, čo si mu povedala, možno dáme iný pohľad na tu reálnosť/nereálnosť a budeme vedieť poradiť lepšie, či treba pracovať na sebe alebo je fakt “studený čumák” proste… ale terapia je určite fajn nápad, mne keď som riešila dokonca veľmi podobne vzťahové veci, stačilo naozaj iba pár sedení a správne položených otázok, aby som sa odrazila
Ved skus zopar online sedeni, mozno ti postaci malo, aspon identifikovat zakladne problemy a nejako nasmerovat. Viac casu na seba, ako mas teraz, v najblizsich rokoch mat nebudes 🙂 a skus sa v klude porozpravat s partnerom, ze ta toto trapi, ze chces na tom pracovat, ja myslim ze ked je normalny tak by to mohol prijat pozitivne a podporit ta v tom
Si proste "obeťou " geneačnejj traumy, o ktorej tu mnohé vyhlasujú, že neexistuje. Nemôžeš dat niekomu niečo, čo si sám nikdy nedostal a nepoznal. Dospelého neprerobíš. Porieš si napr psychológa online-áno, stoji to možno 50 eur hodina, ale nemyslím, že sa oplatí čakať mesiace na termín "zadarmo". Oveľa drahší je podľa mňa takýto "utrapený" život. Podľa mňa už prvá hodina Ti ktorí očí, kam sa obrátiť, čo a ako. Ja poznám K sebe/Hedepy. Tam si vieš zajednat online termín aj zajtra možno. Budeš poznať minimálne pohľad odborníka a vedieť, kam sa "pôjde ďalej". Už aj to veľa uľaví psychike človeka.
A si hodná lásky. Napr ja som Ti venovala čas a nie je mi jedno, ako sa trapis v tomto kruhu.😉 A to Ťa ani osobne nepoznám😊
@lindous podla mna je to kombinacia oboch - mojej nevyriesenej traumy a jeho vlastne tiez a preto je taky chladny. Pre mna je vztah hlavne o tych detailoch, staci mi malo ako napriklad idem varit nejake jedlo a viem ze ho to nebavi ale ked niekoho lubim tak sa aspon spytam ci s niecim pomozem, to je tak so vsetkym ze mu musim hovorit aby mu doplo, a aj ked nieco robi tak to musi najskor ofrflat...potom z toho nemam ani taky dobry ppcit samozrejme. A ma v sebe prvky egocentrizmu, najskor on az potom ostatni....
@vanilkovazmrzka
@enmery
Dakujem baby porozmyslam o tom intenzivnejsie asi to budem pottebovat o to viac ked uz budem na materskej s babom. Popravde mam strach ze zosaliem miestami ked budem na materskej :D
On Ti nemôže dať niečo, čo možno sám nedostal. Ty pritom vieš, že chceš "lasku" a jej potvrdenie nevidíš a tiež to nezmeníš z minúty na minutu. Neboj. Takých ľudí žije kopec. Ibaže s tým okrem trápenia sa 365 dní nerobia nič. Ty chceš. Už to je pokrok si uvedomiť, že sakra niekde bude problém. Už to je ukážkou silného človeka/aj keď Ty si to nemyslíš/. Môj oco ma tiež nikdy nepochvalil, neobjal, nepovedala, že ma má rád, ale zato chyby som mala na tanieri nonstop. On to nikdy nedostal doma od mamy. Nemohol za to. Mne dal všetko paradoxne starý otec, ktorý prežil 2. Svetovú. Môj otec nie. Generačná trauma. A to si poriešiš tú potrebu mat hodnotu cez lásku muža-lebo ak by tolo nebol tento, prišiel by taky presný, lem v inom obale. Lekcia sa opakujú, až kým sa niečo nenaučí. Stojí to za to😉
Inak za posledný týždeň mi písali 3 super kamošky s malými deťmi a fungujúcim vzťahom a sebavedomé-a tiež s nimi tehotenstvo zamávalo, aj len "riešenie" detí. Toto ti tak či tak neskôr ostane plávať ako olejová škvrna na vode-to nezmizne same od seba.
Hormńy s tebou mávajú a on sa neteší, že bude otcom...a neľúbi ťa. Je to evidentné, lebo chlapi premýšľajú ináč, ako ženy. A nakoniec...chlapovi musíš povedať, čo chceš, lebo jemu nedopína!!!! Keď budeš čakať na romantiku, na ružové jednorožce a na motýle v bruchu, tak umrieš zo stresu🙈 Čiže nohami skoč na pevnú zem a premýšľaj racionálne a hlavne hlavou (nie vagínou)🙈
On vyvoláva hádky. Vyvolanie hádky je tá jeho podráždená reakcia na nejakú tému, nie to, že tú tému otvoríš.
Skús dať príklad, že čo ho tak zvykne vytočiť.
A odporúčam super podcast Ako si nezobrat teľa zvlášť prvá časť 10 spôsobov ako vstúpiť do zlého vzťahu. O tom, čo si všímať na druhom, aby si vedela, či je vôbec schopný milovať. https://skpodcasty.sk/podcasty/ako-si-nezobrat-...
Ad terapia - máš nárok na niekoľko (25) sedení hradných poisťovňou u zazmluvneného terapeuta. V tehotenstve by to nemal byť problém vybaviť, v rámci prevencie popôrodnej depresie, alebo aj tehotenskej. Môžeš opísať, ako ti je ťažko a neisto a že sa bojíš, že ak si neporiesis nejaké veci, tak po pôrode z toho bude problém... Nepotrebuješ ani výmenný lístok, nič. Len objednať sa. Tu nájdeš viac info, aj zoznam. Toto je konkrétne k VšZP, ale myslím, že to je všade. Informuj sa vo svojej poisťovni 🙂 https://www.preventivne.sk/tipy-zdravie/aktuali...
Tu je info aj k iným poisťovniam. Tak je to v každej možné, a na stránkach svojich majú zoznamy psychoterapeutov zazmluvnených. A keď chceš iného, čo nemá zmluvu s poisťovňou - aj to sa dá, že poisťovňa preplatí 80% toho, čo by dala zmluvnemu lekárovi, zvyšok si doplatis ty. Len v tom prípade o to treba poisťovňu vopred požiadať.
Od jednej parovej erapeutky som citala toto a je to ohromne pravdive: Ak sa nam vo vztahu s rodicmi stalo nejake zranenie, tak s velkou pravdepodobnostiu si najdeme partnera, s ktorym budeme toto zranenie zazivat znova. Kedze vo vztahu s rodicmi to nebolo mozne vyriesit, je sanca, ze vo vztahu s partnerom to vyriesime. Vyriesime to tak, ze k tomu, co nas zranuje zaujmeme iny postoj, najdeme ine riesenie, ako to bolo vo vztahu s rodicmi. Momzno je to nejasne - ale v tom akoby naozaj spociva aj praca s psychologom - ze on ti pomoze uvidiet, co sa ti stalo, co ta zranilo, ako sa kto zachoval - ale nenadiktuje ti instantne riesnenie, mozno ti ho pmoze najst.
Priklad:
Vo vztahu s otcom si nenachadzala podporu, zda sa ti, ze ju nenachadzs ani vo vztahu s partnerom.
Co si citila, co si prezivala, ked ti tu podporu nedaval otec?
Ak teraz nedostavas podporu u partnera - tak citis mozno to iste sklamanie, tu istu potrebu, aby sa ten partner choval inak ako tvoj otec, aby bol vrucny a tvoje potreby ti naplnal.
Lenze ti mozes aj sama zaujat iny postoj ako to bolo vo vztahu k otcovi - mozno si sa citila bezmocne, mozno si citila nemoznost nieco si od neho vypytat... nevem, to si ty objav a pomenuj.
Vo vztahu k partnerovi skus pouzit uplne nieco ine, premyslaj, ako by to mohlo byt, aby si aj ty bola stastna. Zaroven neocakavaj, ze vsetko spravi partner sam od seba, alebo ze sa zmeni kvoli tebe. Skor naopak - ty bud tvorcom toho riesenia. Naved ho tam, kam potrebujes. S laskou k sebe, k nemu, k dietatu, v klude.
Hovor partnerovi o svojich potrebach, a mozno neocakavaj, ze ich sam pozna a vidi. Popros ho o to co potrebujes.
Vsetko bolo napisane, ja len poradim, skus miesto tych nervov, co mas v sebe, pouzit humor. A take tie zenske ocakavania, ze keby sa aspon opytal, ci pri vareni nepotrebujes pomoct... a ked nepomoze sam od seba, tak ta uz chyta frustracia. Skus nemat ocakavania, ber to tak ako to je a viac sa smejte, aj na blbostiach.
@jumama ja som sa odmalicka ku vztahu s otcom ze to tak ma byt, moja mamka mi dala lasky za oboch, a ja som sa podvedome obrnila tomu ze moj otec je emocne nedostupny, neriesila som to a brala to ze to tak ma skratka byt. Ach keby som ja tusila aky to moze mat dopad, pritom detstvo netvrdim ze som mala zle, prave naopak. Povedala by som ze mam problem vo vztahoch ako takych, ci uz partnerskych alebo priatelskych (dokazem mat silne vazby, ale mam problem dlhodobo udrziavat tie vztahy, akoby som nevedela vytrvat a pracovat na nich)...je to dost komplexny problem, neviem ci je to pochopitelne co pisem...mrzi ma to lebo som spolocenska a mam podla mna dobre nazory, len mam komplikovanu povahu a kopec myslienok ktore su niekedy velmi zavadzajuce pre mna samu a dost mi to strpcuje zivot. Najskor som nevedela preco sa iste situacie mi opakuju, ale teraz uz vidim ked mam za sebou viac skusenosti ze problem bude vo velkej casti prave vo mne
Ty si ďalším príkladom toho, prečo okrem finančnej gramotnosti, ľuďom chýbajú info v oblasti psychológie. Rodicia sú veľmi dôležití-rodič môjho pohlavia je vzorom, akým mám byť a rodič opačného vzorom, akého partnera si mám hľadať. A toto je zakorenené veľmi hlboko v našej evolúcii. Preto si toľko žien neuvedomuje, ako ubližujú deťom životom s alkoholikom a tyranom napr. Ty si uvedomuješ, že niečo nie je ok a už to je samo o sebe skvelé. Vyhľadaj psychológa, ten Ti pomôže poliečiť traumy. Tak ako by si so zlomeninou šla k traumatológovi.
Si neistá a potrebuješ oporu. Ak to nevie byt muž, čo tak dobrá priateľka, mama, otec a pod? Všetky tieto zmeny zvládneš ale je to veľa pocitov. Tehotenských, po pôrodných, s malým bábätkom… potrebuješ emočnú oporu. Všetko je ináč zdá sa celkom fajn, len v tvojej hlave straší… nemusí.. 🙂
@ivangeline mam oporu v blizkych ludoch a mam sa teda komu zverit, mozno to vyznie uplne sialene ale niekedy nemam chut sa obracat prave na blizkych a potrebujem nezavisly pohlad. Asi preto som sa odhodlala napisat sem....mam pocit ze mi pocity prerastaju cez hlavu a pevne dufam ze po porode sa to zmierni lebo neviem rozmyslat racionalne
ja by som sa bez zbytocneho rypania v minulosti a vztahov s rodicmi sustredila na to, co si aj sama popisala ako "problem" a je uplne racionalne, ze mas pocity, ake mas...a to je najma to, ze ste nestihli dlhsi partnersky zivot, cakate spolu dieta a nie si 100% akoby presvedcana o nom, co ti tieto pocity vyvolava a dotypujes od neho nejake uistenie...ja by som tomu dala cas, ok? su ludia, ktori ani nie su sudeni na dlhy partnersky zivot pred detmi, ale su napriek tomu uzasni zohrati rodicia (a toto bude vo vasom pripade dolezite)....daj tomu sancu a neryp sa vo svojej neistote...otvorene s nim komunikuj ale nie svoje haluze (na ktore chlap nevie ani normalne reagovat), ale rieste normalny spolocny zivot a casom dieta...a uvidis...
