Je váš životný partner aj vašou spriaznenou dušou?

@domkakvet dakujem za nazor. A mozem vediet preco? Ja mam pocit ze ak by to iskrilo, vdaka tomu soulmate spojeniu by to prezilo vsetko.

Aj ja som ho stretla, bol to muž, ktorý bol mojim puzzle.

Áno. Ved je to človek pred ktorým musíš byť bez akýchkoľvek filtrov, nie si v práci kde sa podávajú výkony. Nebudem vypisovať všetko, tak len uvediem príklad. Ak by som mu nemohla posielať tie najblbšie reelska, tak aký to má potom význam? 😂

@anonym_autor ak sa mozem spytat, spravila by si to dnes inak? Dala by si prednost tomu dusevnemu prepojeniu pred iskrou?

@anonym_autor to je dost blbe, ze si si zobrala niekoho, kde to len fyzicky iskrilo. Chudak, esteze si toto necita..

@anonym_autor je to asi jedno, ked ze si uz vydata, ale napisala by som ti, ale nechcem, aby ma tu niekto spoznal, tak ti napisem len, ze dovody neboli vobec vazne a po rokoch sme sa opat stretli, ale zasa bolo nieco preco sme nemohli byt spolu.

@anonym_autor áno, sme spolu skoro 8 rokov a každý deň som neskutočne vďačná, že môžem mať tak úžasného človeka po svojom boku. Rozumieme si doslova “na molekulárnej úrovni”, mam pocit, že občas už komunikujeme fakt telepaticky, haha🤣🫶🏻 okrem toho je to fakt najúžasnejší a najlepší človek, akého som kedy v živote stretla, nechápem niekedy ako som mohla mať až takéto šťastie na partnera😄

Áno, našla som takého a poviem ti jedno. Spočiatku boli aj motýle aj všetko. Dnes po 20 tich rokoch spolu už motýle samozrejme nie sú. ALE! Radšej žiť bez motýľov, ale so slobodou v duši a s vedomím, že ma ten druhý ľúbi zato, kto naozaj som a že je môj pevný bod v živote. To je oveľa dôležitejšie ako motýle a podlamovanie kolien

jasné že stretla. Len u mňa ako rýchlo iskra príde - pomerne rýchlo aj odíde.

@anonym_f3b8e8 To sa deje aj u mňa. Keď rýchlo nstane iskra alebo silná chémia tak to z nejakého dôvodu nikdy nevydrží.

@anonym_d17b11 mame spolu rodinu, je skvely manzel, starostlivy otec - takze z racionalneho hladiska ano, vybrala by som si ho znova. Len som chcela vediet ake je caste, ze soulmate je zaroven aj zivotnym parnterom so vsetkym, co k tomu patri. Lebo mne to tak bohuzial nevyslo. A obcas som unavena z “prekladania svojej duse” do jeho jazyka.

@doriiis ano, suhlasim. Len ja som bola zamilovana do jeho sposobu myslenia, ze vo mne videl to, aka som v skutocnosti bola. A tiez vedel, ako ma boli to, ze fyzicky to proste nekliklo. Nie ze by mi bol nesympaticky, alebo by som sa ho nechcela dotykat, ale proste ma nepritahoval :( Ja jeho velmi. A mne sa to voci nemu nezdalo fer.

@anonym_autor áno,zažila som ho ako spriaznenú dušu, môjho manžela. Avšak po dieťati, po svadbe sa zmenil, všetko naše spojenie sa doslova vyparilo.

@anonym_autor Ja mam za manzela spriaznenu dusu, s cim som pre seba vobec neratala, myslela som si, ze to su len take bajky a povesti 🙂 Ale ineho by som si ani nezobrala, predtym aj ked som bola vo vztahu, kde aj bola laska, nikdy sa nedostavil taky pocit, ze realne s tymto clovekom chcem zit, zobrat si ho a mat s nim rodinu.
Inak ale nie je pre kazdeho spriaznenou dusou prave partner. Niekto to, co popisujes, to hlboke porozumenie, najde v kamaratke, v surodencovi alebo v inom clenovi rodiny, tak to proste chodi.

Predo mňa vysypali 100 vlečiek sena, hodili tam povestnú ihlu, a čo sa stalo? Našla som ju. Našli sme sa ❤️ Ja každý deň pociťujem vďaku za to, že ho mám.

my sme spolu. milujem se cim dal vic. toho roku to je 20 rokov.

Ano. Ale nie sme spolu. On to necitil tak intenzivne, ako ja. Posunul sa dalej, nasiel si niekoho ineho. U mna bol aj ten problem, ze som to nevedela dobre prejavit. Bola som mladucka.

Áno, sme spolu 23 rokov. Odhliadnuc od toho, či existujú alebo neexistujú minulé životy, sme obaja od prvého stretnutia vedeli, že sa nevidíme prvýkrat, že už nejakú cestu máme za sebou a znovu si máme niečo odovzdať. Nie že by to bol nejaký pocit, to proste vieš, že naše duše sa nestretli prvýkrat, že sa poznajú minimálne 1500 rokov a toľko rokov sa ľúbia a vzájomne učia.

@anonym_autor paneboze, to je ake smutne. Toto by som sebe nikdy nespravila.. brat si niekoho len z racionalneho hladiska a zakladat si s nim rodinu.. priserne. Chudak.. asi o tom ani nevie..

@anonym_autor ked sme boli sopliaci,chodili sme ako partia von,bolo nas jak maku.Vzdy niekto do party pribudol,alebo sa len ukazal a zas nebol a pod.Jeden chalan raz prisiel,potom nie,skratka kazdy poznal kazdeho a ten kazdy mal aj svoje partie.Tento prisiel na oslavu kamosa,ktory mal 20 (vsetci sme mali okolo 17-20).Vsetci ho poznali,ja nie a neviem z akeho dovodu,sme si spravili fotku spolu,to bolo cele,len fotka!Mali sme sa na fb v priateloch,nikdy si nepisali,ak sa ukazal,max ahoj/co ty?to bolo vsetko.Mna nezaujmal,pacil sa mi iny a s tym som aj zacala chodit,neskor si ho vzala.Presli roky,manzelstvo slo dole vodou,nebudem rozpisovat do detailov.Uz som len tak prezivala vedla niekoho,ze mmm toto je asi moj osud,asi to tak ma byt a co ak,je toto to,co preziva kazdy v manzelstve?...Raz som mala zivy sen s tym sopliakom z minulosti,dodnes si ten sen pamatam.Sedela som na lavicke a plakala nad zivotom a tento z minulosti si prisadol a povedal,ja ta zachranim.To bol cely sen.Cele dni som nad tym premyslala,preco sa mi o nom snivalo?nevidela som ho roky a vpodstate ho ani nejak nepoznam,ani neviem jak zije,nic,tak preco sen s nim?vzdy sa mi sniva o ludoch,s ktorymi som bola,alebo myslim na nich,no toto uplne nic!ani som na neho nemyslievala,skratka naozaj nic!Raz som si sla po praci kupit jedlo a obsluhoval ma chalan,ktory akoby mu z oka vypadol,normalne som zostala na uzkych,je to on,nie je to on?(nebol) a vtedy som si uz povedala,napisem mu.Tak som napisala (stale sme sa mali v priateloch na fb)len stroho,ahoj,pamatas si ma?ako sa mas,jak zijes? A on?samozrejme,ze si ta pamatam.Zacali klasicke spravy,kto ako zije,kto ma co nove,kde robime,kde byvame kam sme sa posunuli a bla bla bla.Z tychto uvodnych sprav do doslo do dennych sprav naozaj o vsetkom a mna az mrazilo,ze ten clovek je uplna ja!nechapali sme!.Zacali sme sa stretavat,normalne,ako stary znami i ked vpodstate,neznami,kedze v minulosti sme si dali max ahoj.To bolo neskutocne,ako sa 2 sarkasticke papule zhodli vo vsetko a aj bez slov.Ja som len na neho pozrela a vedela som,co chce povedat.Ja som si nieco pomyslela a v hlave ratala,mam to povedar,nemam a do toho on nahlas povedal,co som mala v hlave.Vsetko na svete sme si hovorili,smiali sa na totalnych blbostiach,co druhi v nasej spolocnosti pozerali,ci sme ok?atd.atd.Mozem sa rozpisovat do aleluja.Ako to dopadlo?tu fotku z mladosti,ktoru neviem preco sme si spravili,ked sme sa nepoznali,mame v obyvacke zaramovanu 😅 a behaju nam spolocne deti po dome.V kniznici mame kopec knih,ktore citame na striedacku,pretoze obaja ich milujeme,ak sa aj pohadame,pridem za nim,pocuj,kedze uz nie si moj kamarat,ktoremu som vzdy vsetko hovorila,ale moj manzel,prepni sa do modu toho kamosa,nech si mozem na teba zanadavat a vyzalovat sa 😅.....Nasi znamy a kamarati to komentuju,ty si si ho prisnila,malo to tak byt.A naozaj,on je doslova vysnivany.

Mal som, cítil som to tak od začiatku, od prvého bozku.
Nie sme už spolu.

@anonym_autor a s tým predchádzajúcim si ako dlho tvorila pár?

@anonym_66f6c5 tak toto je fest pekné 😉😍

Kedysi dávno som si myslela, že mám spriaznenú dušu. Vzali sme sa. Všetko bolo také, ako tu opisujú. Dopĺňali sme si vety, myšlienky. Sex? Výnimočný, kvalitný, chémia na 100%. Rovnaké názory, rovnaké hodnoty. V konečnom dôsledku sa z neho vykľulo niečo ako narcista, človek, ktorý ma namotával a vyslovene vycvičil ako cvičenú opičku. Už sme dávno rozvedení. V súčasnosti mám priateľa, o ktorého by som pred 10 rokmi (ako sa hovorí) neoprela bicykel. Je nenápadný, nesmelý, milý, srdečný. Záleží mu na mne a na tom, ako sa cítim. Chémia? Cca 80%. Nie je to zlé, je to skvelé. Dávam tomu šancu. A k otázke: hoci pôvodne som mala dojem, že nie, nie veľa vecí je spoločných, po nejakom čase posudzujem, že áno, je možné, že práve on bude moja spriaznená duša. Dá sa na tom pracovať. Obzvlášť vo vyššom veku (40+). Takže záver z mojej skúsenosti: "spriaznená duša" ma po 10 rokoch opustila, a to v období, kedy som ho naozaj a vážne veľmi potrebovala. A človek, ktorý mi len tak padol do života - pôsobí dojmom, že bude ten najlepší, najstarostlivejší, najmilujúcejší človek, akého som v živote vôbec stretla.

@anonym_autor ano, bola to moja spriaznena dusa, velmi sme si rozumeli, sarkazmus a ironiu ale nepouzivame voci sebe, to mi nepasuje. Po 15r je to uz ine, je to chlap, takze mame odlisne myslenie, co berieme do uvahy. Intelektualny sulad tam nie je, ale je u nas sulad srdc a to je pre nas to najdolezitejsie a co nas stale spaja. Intelektualne sme odlisni, ale to je pre take deti uplne super, lebo od kazdeho z nas si zoberu nieco ine a budu tym bohatsi.

To, čo opisujete, je hlboká ľudská bolesť, no zároveň veľmi častá psychologická pasca. Podvedome ste spadli do vzorca rozštiepenia intimity. Na jednej strane máte absolútne duševné prepojenie bez erotického náboja (kde neriskujete odmietnutie svojej sexuality a tela). Na druhej strane máte čistú fyzickú chémiu bez duševnej hĺbky (kde zasa neriskujete, že partner uvidí vaše skutočné, zraniteľné ja). Tento vzorec funguje ako dokonalý obranný mechanizmus. Kým veríte mýtu o „druhej polovici duše“, ktorú ste stratili, nemusíte čeliť realite a budovať skutočnú, integrovanú intimitu s reálnym, nedokonalým človekom. Navyše, tie povestné „motýle v bruchu“, po ktorých tak túžite, sú v psychológii často preceňované. Veľmi často to nie je signál hlbokej lásky, ale len aktivovaný nervový systém, úzkosť, neistota a chémia strachu z odmietnutia, ktorú si romanticky zamieňame za osudovú príťažlivosť. Tam, kde bolo s „dvojčaťom“ príliš bezpečne a pokojne, váš nervový systém skrátka nehlásil poplach (neboli motýle), a tak ste to vyhodnotili ako nedostatok iskry. Prestaňte hľadať človeka, ktorý bude vaším zrkadlovým obrazom na „molekulárnej úrovni“. Predstava, že niekde existuje vaša chýbajúca polovica, je síce kinematograficky príťažlivá, ale v reálnom živote paralyzujúca. Žiadny partner na svete nedokáže uniesť váhu očakávania, že bude vaším intelektuálnym dvojčaťom, vášnivým milencom, najlepším priateľom a psychoterapeutom v jednom. Partnerstvo nie je o hľadaní dokonale pasujúceho puzzle. Je o rozhodnutí tvoriť blízkosť tam, kde sú rozdiely. Ak žijete s mužom, s ktorým funguje fyzická rovina, ale chýba vám hlboký dialóg, položte si otázku: Naozaj ten duševný „match“ nie je možný, alebo ste sa po prvých sklamaniach stiahli do tichej rezignácie a prestali ste do vzťahu prinášať svoje skutočné témy, myšlienky a zraniteľnosť? Chémia sa v dlhodobom vzťahu mení, no duševné prepojenie sa dá vybudovať a kultivovať, vyžaduje si to však odvahu vyjsť z bezpečia vlastnej vnútornej ulity a začať s partnerom reálne komunikovať, nielen vedľa neho prežívať. Dôležité je tiež všimnúť si jednu vec, možno nehľadáme iba človeka, ktorý nám rozumie. Možno hľadáme aj pocit, že sme pri ňom úplne sami sebou. A to nie vždy príde v prvých sekundách ako motýle v bruchu. Niekedy vzniká postupne cez dôveru, bezpečie a spoločné prežívanie. Keby ste si dnes mali vybrať medzi človekom, pri ktorom cítite okamžitú iskru, a človekom, pri ktorom sa cítite skutočne videná a pochopená, čoho by ste sa viac báli stratiť a prečo? Skúste sa nepozerať iba na to, čo vám v minulosti chýbalo, ale aj na to, čo ste si možno vtedy nevedeli dovoliť prijať.

Ja som stretla, aj sme spolu, je to moja druhá polovička. Ale našli sme sa až neskôr, obidvaja sme rozvedení.

Ano,vieme si citat aj myslienky.Jeden mysli a druhy to povie nahlas,kolko razy mi muz povie,vies ze som prave na to myslel.A iskra,motyle,lietanie na oblaciku zamilovanosti to vsetko prebehlo.Aj po 20r sme rovnako blazni,blaznivo zamilovani.Takze ano da sa stretnut a prezit s nim nadherny zivot po vsetkych strankach.

Alebo prave som na teba myslel,ze ti zavolam a ty mi zavolas v tu sekundu,dokonca uz ma mal aj na tel.ked som mu v tom ja zavolala prva.