Je váš životný partner aj vašou spriaznenou dušou?
Ahojte, chcem sa spytat ci ste v zivote stretli spriaznenu dusu, cloveka ktory by vam rozumel (aj vy jemu) na “molekularnej urovni”, chapali ste svoje myslienky, ironiu, sarkazmus a dokoncovali si navzajom vety..a ste aj naozaj s nim.
Pytam sa, lebo ja som takeho stretla, proste druhu polovicu a dvojca mojej duse, absolutny intelektualny sulad, ale z mojej strany neprebehla iskra :( Preto to boli o to viac, ze sme mali vsetko, len moje motyle v bruchu sa nedostavili :( Odvtedy som nikoho takeho nestretla. Vydala sa za muza, kde to sice fyzicky iskrilo, ale ten dusevny “match” uz nikdy neprisiel. Ako to mate vy? Zijete s niekym kto vam rozumie?
Áno môj manžel. To chápanie a dokončovanie viet a podobne veci neprišli hneď. To sa vyvinulo časom ako sme sa lepšie poznali.
A áno na začiatku vzťahu tam iskra nebola, ale keďže ja som človek, ktorý nikdy nedáva na prvý dojem ale hľadá porozumenie som to nevzdala.
Ale treba si uvedomiť, ze ani taký vzťah nie je bez hádok a kríz.
Ale ako tak čítam tvoje ďalšie komentáre, tak tu spriaznenú dušu asi vnímame inak. Lebo nie je dôležité dokonale rovnaké myslenie, lebo to život neobohati, je super to rozdielne myslenie a rozdielne nápady, ide skôr o to ako ta vníma ten druhý človek s rozdielnymi nápadmi. Ze aj ked ste rozdielni vieš, že on ťa akceptuje naplno a verí tomu, že vaša rozdielnosť nie je proti sebe ale sa dopĺňa.
Stretla, ale nie sme spolu . .
Moj manzel, s ktorym som 25 rokov to nie je. Teraz ale spoznavam niekoho, s kym mam az kozmicky sulad, nieco neskutocne. Sama ale neviem, co s tym dalej urobim
To, čo opisujete, je hlboká ľudská bolesť, no zároveň veľmi častá psychologická pasca. Podvedome ste spadli do vzorca rozštiepenia intimity. Na jednej strane máte absolútne duševné prepojenie bez erotického náboja (kde neriskujete odmietnutie svojej sexuality a tela). Na druhej strane máte čistú fyzickú chémiu bez duševnej hĺbky (kde zasa neriskujete, že partner uvidí vaše skutočné, zraniteľné ja). Tento vzorec funguje ako dokonalý obranný mechanizmus. Kým veríte mýtu o „druhej polovici duše“, ktorú ste stratili, nemusíte čeliť realite a budovať skutočnú, integrovanú intimitu s reálnym, nedokonalým človekom. Navyše, tie povestné „motýle v bruchu“, po ktorých tak túžite, sú v psychológii často preceňované. Veľmi často to nie je signál hlbokej lásky, ale len aktivovaný nervový systém, úzkosť, neistota a chémia strachu z odmietnutia, ktorú si romanticky zamieňame za osudovú príťažlivosť. Tam, kde bolo s „dvojčaťom“ príliš bezpečne a pokojne, váš nervový systém skrátka nehlásil poplach (neboli motýle), a tak ste to vyhodnotili ako nedostatok iskry. Prestaňte hľadať človeka, ktorý bude vaším zrkadlovým obrazom na „molekulárnej úrovni“. Predstava, že niekde existuje vaša chýbajúca polovica, je síce kinematograficky príťažlivá, ale v reálnom živote paralyzujúca. Žiadny partner na svete nedokáže uniesť váhu očakávania, že bude vaším intelektuálnym dvojčaťom, vášnivým milencom, najlepším priateľom a psychoterapeutom v jednom. Partnerstvo nie je o hľadaní dokonale pasujúceho puzzle. Je o rozhodnutí tvoriť blízkosť tam, kde sú rozdiely. Ak žijete s mužom, s ktorým funguje fyzická rovina, ale chýba vám hlboký dialóg, položte si otázku: Naozaj ten duševný „match“ nie je možný, alebo ste sa po prvých sklamaniach stiahli do tichej rezignácie a prestali ste do vzťahu prinášať svoje skutočné témy, myšlienky a zraniteľnosť? Chémia sa v dlhodobom vzťahu mení, no duševné prepojenie sa dá vybudovať a kultivovať, vyžaduje si to však odvahu vyjsť z bezpečia vlastnej vnútornej ulity a začať s partnerom reálne komunikovať, nielen vedľa neho prežívať. Dôležité je tiež všimnúť si jednu vec, možno nehľadáme iba človeka, ktorý nám rozumie. Možno hľadáme aj pocit, že sme pri ňom úplne sami sebou. A to nie vždy príde v prvých sekundách ako motýle v bruchu. Niekedy vzniká postupne cez dôveru, bezpečie a spoločné prežívanie. Keby ste si dnes mali vybrať medzi človekom, pri ktorom cítite okamžitú iskru, a človekom, pri ktorom sa cítite skutočne videná a pochopená, čoho by ste sa viac báli stratiť a prečo? Skúste sa nepozerať iba na to, čo vám v minulosti chýbalo, ale aj na to, čo ste si možno vtedy nevedeli dovoliť prijať.
@bjnr dakujem💛 Mohla by som vam napisat spravu?
Áno môj manžel. To chápanie a dokončovanie viet a podobne veci neprišli hneď. To sa vyvinulo časom ako sme sa lepšie poznali.
A áno na začiatku vzťahu tam iskra nebola, ale keďže ja som človek, ktorý nikdy nedáva na prvý dojem ale hľadá porozumenie som to nevzdala.
Ale treba si uvedomiť, ze ani taký vzťah nie je bez hádok a kríz.
Ale ako tak čítam tvoje ďalšie komentáre, tak tu spriaznenú dušu asi vnímame inak. Lebo nie je dôležité dokonale rovnaké myslenie, lebo to život neobohati, je super to rozdielne myslenie a rozdielne nápady, ide skôr o to ako ta vníma ten druhý človek s rozdielnymi nápadmi. Ze aj ked ste rozdielni vieš, že on ťa akceptuje naplno a verí tomu, že vaša rozdielnosť nie je proti sebe ale sa dopĺňa.
@anonym_0459ac asi ano, zistujem je pre mna je soulmate clovek, pred ktorym sa nebojim byt sama sebou. A mozno kvoli tej laske a zamilovanosti, ktoru ku mne on prechovaval, som sa citila slobodna, videna a pochopena, lebo som nemala co stratit - kedze z mojej strany tam tie romanticke city neboli.
Áno, našla som takého a poviem ti jedno. Spočiatku boli aj motýle aj všetko. Dnes po 20 tich rokoch spolu už motýle samozrejme nie sú. ALE! Radšej žiť bez motýľov, ale so slobodou v duši a s vedomím, že ma ten druhý ľúbi zato, kto naozaj som a že je môj pevný bod v živote. To je oveľa dôležitejšie ako motýle a podlamovanie kolien
@doriiis presne takto to citim aj ja v dlhorocnom manzelstve 👍
@anonym_autor áno, som vydatá za takého. Moje druhé ja. Koľkokrát ani ústa nemusíme otvoriť a presne vieme, čo ten druhý chce povedať. Lubime sa stále, myslíme na seba navzájom, koľkokrát aj v ten istý čas. Ako som písala, on je jednoducho naozaj moja polovička
@anonym_autor a s tým predchádzajúcim si ako dlho tvorila pár?
@doux my sme nikdy neboli oficialny par. Dnes by som to pomenovala tym novym pojmom “situationship” Ani partnersky spolu, ani kamosi. Bolo to tak asi 2 roky. Ja som stale dufala, ze pri tom ako ma chape a ja jeho, ta iskra pride..No nestalo sa. A ja som ho uz nechcela dlhsie trapit :( Odisla som, prerusila s nim kontakt, zlomila ma mu srdce. A on - aky naozajstny soulmate to pochopil, odpustil, zazelal vela stastia a nechal ma ist hladat inam..
V živote som nemal frajerku, každá ma odmieta a pozvanie von neprijmú. Som odsúdený byť sám.
@anonym_autor z mojej skuswnosti čuduj sa svete to dlhodobo nefungovalo ked pominulo prvotne opojenie...nachadzala som na nkm.veci ktore mi vadili
@anonym_autor áno, stretla, aj som sa za neho vydala. Presne ako píšeš, druhá polovica. Doslova... Často sa nám stávalo, že sme si napísali/zavolali v tej istej sekunde 🙂 Všetko bolo super až kým mu po 21 rokoch nezadrbalo a nezrúcal všetko, čo sme vybudovali...
@bjnr dakujem💛 Mohla by som vam napisat spravu?
@anonym_autor "četovacích" botov je dnes kopa na weboch, ale myslím že tento ti neodpíše.
@bjnr dakujem💛 Mohla by som vam napisat spravu?
@anonym_autor ona len kopíruje umelú inteligenciu
Áno, mala som takého partnera. Žili sme spolu 28 rokov. Mali sme na všetko rovnaký názor, rovnaké myslenie, proste spriaznené duše. Rozumeli sme si, rozprávali sme sa denne o všetkom možnom, len raz, keď ráno odchádzal z domu do práce, mi "zabudol" povedať, že sa už nevráti. Ten deň spáchal samovraždu.
Mám to rovnako.S mužom sa nezhodneme ešte ani na farbe steny nie to ešte na iných veciach.Priatel pred ním ten bol určite moja spriaznena duša.To som si uvedomila až teraz .Uz máme každý svoje rodiny a neostáva nič iné len sa stým zmieriť.
Ja napíšem svoj príbeh. Mala som predtým vzťahy, vždy tam bola iskra, ale žiaľ kvôli našim povahám sa to rozpadlo. V tom čase som ešte žila v rodnom meste a bola zadaná, a často som chodila s kamoškou do kníhkupectva pozerať si knihy. Rada som čítala. A raz som natrafila na pulte knihu od neznámeho slovenského autora, zaujala ma obálka, ale pomyslela som si o nej svoje, že prečo tá obálka je taká až výsmešná. Knihu som si prelistovala, ale nekúpila. Prešlo pár rokov a z mesta som sa odsťahovala. Našla som si prácu, nových priateľov, ale stále držala kontakt aj so starými známymi. A raz ma jeden starý známy zavolal von, že ma zoznami s jeho priateľmi. Zhodou okolností v tom novom meste tiež žil ako aj ja. Tam som spoznala svojho už teraz snúbenca. Najzvláštnejšie na tom je, že keď ma pozval von samu, doniesol mi knihu. Bola to presne tá kniha, dodnes si ju pamätám, ktorú som vtedy videla. On bol jej autorom. Len som jeho podľa fotky na titulke naživo nespoznala, lebo tiež ju písal skôr a zmenil sa. No skoro som odpadla!!! Dodnes tomu nerozumiem. Tú knihu som si pamätala vďaka naozaj výraznej obálke, nedala sa zabudnúť. Čo je zvláštne, tak časom sme zistili, že viackrát sa nám preplietli cesty, ale nevedeli sme o sebe. On sa do mňa zamiloval hneď, ja postupne, ale myslím, že to bolo aj tým, že tesne pred jeho stretnutím som zažila sklamanie jedného muža a bála som sa opäť sa zaľúbiť. Teraz viem, že je to najlepší chlap na svete, pre mňa dokonalý, sme úplne rovnakí po intelektuálnej stránke. Ja až nechápem, ako sa toto mohlo stať. A nie, neboli to z mojej strany motýle ako u iných. Pritom je to veľký fešák! Písaniu sa nevenuje, to bola jeho jediná taká prvotina. Ale sme si tak blízki, proste uňho mám takú dôveru, že bez neho si život neviem predstaviť. On je ten pravý pre mňa a verím, že existuje niečo vyššie, prečo sme sa vôbec našli. ❤️
Ked mi pracoval v zahranici,hned som vedela kedy mi zavola,mne sa stuklo a za par sekund mi zvonil telefon,aj cez tu dialku sme boli takto prepojeni.