Keď spoločné bývanie pochová vzťah

Ja som mala vzdy problem s niekym zit, či už to bola sestra, rodičia, spolubývajúca.. všetci mi liezli na nervy, mali úplne iný štýl života a tým sme sa rušili, narušali si vzajomne rezim. S mužom zijem už nejakých 13? Rokov a práve preto som si povedala, že je ten pravy, lebo mi v spolunažívaní nelezie na nervy. Sme noční vtáci, ktorí chodia neskoro spat, rano si ľúbia pospat, rovnako sme pôžitkári, nie sme prehnani puntičkári. Každý upratuje vtedy, kedy chce a čo chce(muž dá prať pracku, ja nalozim umývačku... ja uvarim, on to po vychladnutí sprace do chladnicky, či umyje plechy, v niektorých veciach/činnostiach sa brutálne dopĺňame). Myslim, že by som si mala problem najst iného chlapa, ktorý by mi neliezol na nervy. Keď sa pozriem napr na švagra, ktorý vstáva o piatej rano, aby cez deň toho viac stihol, nepohne doma prstom, tak by som takého chlapa oknom vyhodila.. čiže keby mi chlap nesadol v spolunažívaní, tak by som taký vzťah ukončila..

@larafabrizzi tak to si prosím vysvetliť,kde si zobrala tú odvahu.......po pár dňoch??? To na základe čoho a komu napadlo??? Akoze nechápem,ale zaujíma ma to....nerátala si s možnosť,že by to mohla byť čistá katastrofa????

Nie. Vôbec som s tým nerátala, že by to bola katastrofa, ak áno zbalis chlapovi veci a ide 🙂
Bola som 9 mesiacov po rozvode.S mojím manželom sme tiež začali bývať spolu po pár mesiacoch a po ďalšom roku sme mali dcéru a následne 12 celkom pokojných a pekných rokov, keby sa stále neangažovať niekto z našich rodín, až to prasklo uplne

@retatka ja som mala 35 a partner 44

@larafabrizzi tak potom si asi veľmi tolerantna žena alebo vzťahový typ...ja ani jedno

Vzťah sa nepokazí spoločným bývaním. Vzťah sa pokazí lebo partneri nie sú kompatibilní, málo sa ľúbia, chovajú sa k sebe neúctivo, málo komunikujú, sú sobeckí, a podobne. Často je to kombinácia možností. Ale spoločné bývanie nie je ani len v kombinácii. Skôr sa prejavia vlastnosti a postoje, ktoré sú korigovateľné alebo ľahšie dobrovoľne prehliadateľné ak spolu nie ste denne. Ale sú to vlastnosti a postoje, ktoré človek mal už predtým. Aj roztržky ohľadom financií a spravovania domácnosti sú len výsledok vlastností a postojov. Ako keď niekto čaká, že jeho kuchynskú linku v jeho byte zafinancuješ ty. Alebo keď čaká, že doma budeš variť iba ty. Alebo čaká, že všetko bude podľa neho. To je sobeckosť, nie problém s bývaním.
Ak máš obavy, že vaše spoločné bývanie by skončilo katastrofou, tak je to skôr preto, že pochybuješ o vzťahu ako takom.

napíš mi IP, ak chceš, môžem ti k tomu napísať o mojej skúsenosti

@mala_hobitka upravila by som to - ak niekto caka, ze ten druhy bude len varit a pod. - je to v prvom rade o nastaveni partnerov, o ich vychove doma a o komunikacii. Niekde moze muz cakat, ze bude varit len zena a zaroven to ale tej zene nemusi nijak vadit. Ja by som si do varenia napr. nepustila nikoho, nemam rada ked mi do toho ktokolvek keca. Takze je to zase len a len o komunikacii, o vyjasneni si, kto sme, co sme a co od vztahu ocakavame. Preto je podla mna nezmysel hnat sa do vztahu bez dokladneho spoznania sa, a nemyslim tym byvanie, ale rozhovory, travit spolu plnohodnotny cas, spoznat sa, spoznat rodinu a okolie, z kt. partner pochadza

@zuzuliennka1 Chápem ťa ale mne skôr išlo o princíp, že to druhá osoba očakáva akoby to bola najsamozrejmejšia vec na svet.

@mala_hobitka on hlavne čaká,že sa niekto bude s ním deliť o výdavky a jemu kvázi jedno kto to bude

V tom pripade chce usetrit a nie byvat s tebou.

Na navyky a zvyky sa da zvyknut. Cim som starsia,tym viac viem,ze ak je chlap dobry,milujuci,mate spolocny pohlad na zivot,tak sa daju prehliadat aj zle navyky v domacnosti a po rokoch sa to trosku skoriguje. Netreba cakat,ze do roka sa zmenia. Dolezite je smerovanie s clovekom a nie ci sklapa dosku na wc,ci skladuje pouzite ponozky pri posteli a podobne.

@katkaba1 toto je presne krasne realne opisana situacia;)))) presne som mala aj ja problemy s wc ...zamyslala som.sa nad tym.ze rano nevyzeram po zobudeni sexi...ze mu vonat nebudem;))))

Po šiestich rokoch stretávania sa doma u mňa, sa mladú muž osamostatnil a odsťahoval od mamičky. S pocitom slobody sa jeho ego zvýšilo do nebies, našiel s milenku, ktorá nebola tehotná ako ja v tom čase a tým pádom od neho nic nechcela. Tak sa chlapčiatko zamilovalo do kolegyne, slečny úžasnej a dokonalej...a predomnou a jeho rodinou hral zodpovedného muža. Ale každá z nás vycíti keď je osemdesiata piata v poradí...tak nakoniec po zostahovani sa a pôrode mi oznámil že miluje inú. Tak teraz sa stále brodime v srackach a príbeh pokračuje...