Mám kontaktovať biologického otca po 26 rokoch?
Ahojte, v rýchlosti som zmätená už veľa rokov som mala myšlienku že vyhľadam otca (biologického) ktorý nežil s nami.
On mal svoju rodinu a ja s mamou sme boli rodina.
Jedna myšlienka ma len prenasleduje .... ak nebude na tomto svete aj keď sa o mňa za tie roky nezaujímal, nevyhľadával a tak ďalej či si nebudem vyčítať, že som nespravila prvý krok ...
No bojím sa, čo keď odpise, čo keď neodpíše(má svoju rodinu, svoje deti, svojich vnukov a vnučky)
Ani neviem ako čo by som mu napísala akú správu... len ahoj? Alebo ? ... mamina vždy bola proti aby sme boli v kontakte ublížili si, naozaj veľmi, hlavne keď si miesto nás vybral teraz už svoju manželku s ktorou má niekoľko detí ...
A asi sa aj bojím reakcie rodiny a hlavne maminy či to nebude brať ako zradu ... aj keď tiež naše vzťahy niesu ideálne... rodina cele tie roky sú názoru že by som ho mala kontaktovať a ja zas pozerám na moju mamu aby som jej tým neotvorila staré rany, vlastne ... je názoru neboli sme mu dosť dobré aby ostal snami, tak prečo by si mala mať záujem o neho a taktiež aby videl, aká si krásna vzdelaná a šikovná žena, a moje vnučky si už vôbec nezaslúži vidiet ani len vidieť na fotke, nieje dobrý človek, ešte by ťa mohol chcieť využiť, pýtať peniaze alebo niečo....niečo v takomto zmysle aby ste pochopili ...
Prešlo 26 rokov
Kebyže ste v mojej situácii, že ste sa narodili vlastne bez otca, neviete aké to je mať otca, keďže mamin partner neprijal mňa a ani ja jeho .. (len sme sa začali akceptovať)
Napísali by ste mu? Alebo ? Po pravde sa trochu asi bojím reakcie jeho deti a všetkej jej rodiny ktorú si spravil... keďže ja som len sama, okrem mňa už mamina nemala iné dieťa svoje
Tvoj otec ani nevie ako sa voláš ale jeho brat tá spoznal random v meste?
Som na tom rovnako. Ale nemám potrebu kontaktovať, hľadať niekoho,kto o to zrejme ani nestojí a sám nespravil nič za 37 rokov.
Tak podla tvojich ostatných komentárov byť tebou, kontaktujem ho. On predsa záujem mal, prišiel sam, poslal brata, jediný, kto vám stal v ceste bola tvoja mama. Predpokladam, že robila peklo na zemi, tak sa tvoj otec radšej kontaktu vzdal, lebo zrejme by si na to doplacala ty, ak by tvoja mamka nervacila.
Akože nevedieť 26 rokov prekusnut nejakú krivdu je dobre psycho.
Kontaktuj ho, ale tvojej mame nepovedz, ona nie je v poriadku, tak toto nemusí vedieť..
@barka1 Vedia. Bežne sa tu v diskusiách objavujú návody, ako odstaviť dieťa od otca. Po rozvode sú zrazu všetci muži hajzli, násilníci, psychopati, na ktorých žena nemá pekné slovo, hoci predtým zjavne stáli za to, aby si ich ženy vzali a splodila s nimi dieťa.
Je ozaj tragické koľko rodičov (mužov aj žien) má psychopatickú potrebu ťahať do svojich problémov aj dieťa, napriek tomu, že mu to škodí.
Každá minca má dve strany. Nemyslím, že mama ti niekedy povie pravdu /a tiež myslím, že aj ona niečo pokazila v tom vzťahu/ a je to len a len na tebe ju zistiť.
Ja mám sesternicu (má cez 40r), ktorá, ani netuším, či niekedy stretla svojho otca.
Čo viem, tak jej mama robila tomu chlapovi peklo. Ono to asi nebol vážny vzťah (on bol vojak), ale ona chcela svadbu, on nie; ťahala ho po súdoch. Výživné platil.
Jej mama dokáže vyťahovať aj na svoje sestry krivdy spred desiatkami rokov.
Nedavno tu bola podobna tema. Autorka bola najprv v uplne rovnakej situacii ako ty.
Potom vyhladala otca a ten zacal robit jej a jej babke peklo zo zivota. Bil ich, kradol peniaze, ohrozoval ich v ich byte.
Ak za otcom pojdes, tak ber do uvahy aj to, ze ak sa spomenie jeho meno, tak mama place aj po 26stich rokoch. Cize nieco tam v poriadku nebude.
Nedovol mu, aby sklamal aj teba, aby ublizil aj tebe. Neocakavaj vela, neidealizuj si to a neprezradzaj mu vase tajomstva.
A hlavne ho nestavaj pred svoju mamu. S nim mozno zazijes krasnu kratkodobu intenzivnu rodicovsku "romancu", ale mama tu bola a bude pre teba vzdy.
Az roky ukazu, aky je tvoj otec. Verim, ze na prvom, druhom, tretom..stretnuti, bude dokonaly. A potom pride realita, v ktorej 26 rokov zlyhaval.
Ak cítiš skutočne potrebu kontaktovať ho, tak to urob. Len si pred tým dobre utried v hlave, že červená knižnica v živote nefunguje. Skoro s absolútnou istotou nebude ten pán omdlievat nadšením, že si konečne v jeho živote (môže sa potešiť, ale nie nadlho), skôr zistíš, že je to cudzí človek s inou rodinou a životom, ktorý s tebou nemá nič spoločné. Roky detstva sa nedajú dobehnúť ani nahradiť. Spoznas svoj biologicky pôvod, ale otcom ti uz byť nemôže. Tak aby si sklamanim (resp. prehnanými očakávaniami) neublížila hlavne sama sebe.
@oliolijanka áno, presne na tento príbeh som aj ja myslela.Bol asi vo väzení a teraz len problémy s ním majú.
Ja som tiež žila cely život bez kontaktu s otcom. Až keď som sa vydala, tak ma on kontaktoval, lebo si uvedomil, že nemá nikoho. Žil veľmi bohemsky život. Ja som si s ním síce písala, no stretnúť som sa nechcela. Potom mi napísal, že je veľmi chorý a tak som mu sľúbila, že keď budem mať voľno, tak prídem. Žiaľ, on medzitým zomrel a už som ho nikdy nevidela. Teraz trochu lutujem, ze aspoň raz som za ním ísť mohla. Ale zase ako žil tak aj zomrel
Choď za svojím srdcom , utob to . Pozri ja som tiež nežila s biologickým ale s novým čo mala mama . Biologického som videla keď som mala 7/8 rokov . Neplatil alimenty , nezaujímal sa o nás . Rozviedli sa kvôli tomu že bol alkoholik minul posledné peniaze , zobral pôžičku a mama o tom nevedela . Splácal to nový otec potom . Mala som 20 rokov keď mi obec prišla oznámiť že musím zaplatiť pohreb otcovi s bratom . Odmietla som a riešila až to neplatim nakoľko on sa o mňa celé tie roky nezaujímal neplatil . Z márnice sa ma pýtali či ho chcem vidieť. Povedala som že nie . A ako sa narodila prvá dcéra som to oľutovala že mohla som ho ísť aspoň pozrieť. Bohužiaľ čas človek nevráti . Tak ti držím palce choď za tým kým sa dá
Môj muž sa tak vybral sa svojou tetou s detmi. Nevedela o ňom, jeho otec zije daleko v zahranici. Pre nás to bol vyznamny krok, tá cast rodiny nás krasne prijala a doteraz sa stretávame.
Ja by som otca určite kontaktovala, nevyskúšaš nezistíš.
Z toho co píšeš mi reakcie tvojej mamy neprídu v poriadku, ale ze absolútne. Rozchod a zrada bolí, ale po pár rokoch by mal byt človek schopný sa cez to preniesť a vedieť o tom rozprávať bez hysterických nárekov a nejako reálne opísať situáciu. Ved ty vlastne ani netušíš ako veľmi si ublížili, co sa medzi nimy stalo. Ze ju opustil a našiel si inu zenu je síce smutne, ale rozhodne to nieje dôvod na 26 rokov zatrpknutosti zo strany tvojej mami. Ak sa tam stalo aj niečo horšie, napríklad ze ju zmlátil, okradol tak prečo by ti o tom mama nepovedala v dospelosti?
O kontakt sa očividne pokúšal, predpokladám ze viackrát ked nakoniec zvolil taký zúfalý pokus čakať ta pred bránkou. Ked ta aj zastavil jeho brat tak to vôbec nevyzerá ze by sa tvoj otec na teba úplne vykašľal, netrápilo ho to a nerozprával o tebe svojej rodine
Aspoň teda mňa by vazne zaujmala aj druha verzia príbehu, nielen mamina. Hlavne kôli jej prehnaným reakciám by mi to dosť vŕtalo v hlave ze o co v skutočnosti ide. Ešte ked si aj celá tvoja rodina myslí ze by si ho mala kontaktovať
Ja mám pocit že tvoja mama je veľmi manipulatívna osoba. Cítiť že sa jej bojíš, či neraníš ty ju. Zaujíma sa vôbec ona čo raní teba? Čo potrebuješ? Čo je to za psycho osobu keď z toho reve tak dlho. Zjavne to v sebe živí. Bohvie čo robila jemu, keď ťa vyhľadal jeho brat, možno z nej má strach aj on. Proste pozri si témy kde sa rozpadne pár s deťmi a čo tu ženám niektoré radia. Takéto ženy sa budú snažiť radiť ak tebe a možno aj zmanipulované dcéry takýchto žien. Aj mňa nechal manžel s deťmi a tiež v tom bola iná. Prežila som to, otriasla som sa a idem dalej. A to som veľmi emotívna. Proste maj otvorenú myseľ a počúvaj srdiečko. To že ťa ona vychovala sama neznamená že to je to najlepšie čo pre teba mohla spraviť. To nemáš ako zistiť čo by bolo keby.
Ja by som za nim isla aj keby ma odmietol. Co podla mna nespravi. Mna by zaujimal aj jeho pohlad na vec. Drzim ti palce, nech sa rozhodnes akokolvek.
Ja by som mu nič nepísala, ale nejakým spôsobom by som si zistila, ako žije, kde pracuje a pod. a ak je to osoba, ktorá by mohla robiť problémy, tak by som ho vôbec nekontaktovala.
kamos bol v podobnej situacii a dopadlo to dobre, s otcom je doteraz v kontakte. to len na povzbudenie, podrobnosti pisat nechcem, lebo to nie je moja vec.
Napísala by som mu, ale nevyzvedala ako bolo, čo bolo kazdy bude mať svoju pravdu a ešte môžeš byť nahnevaná na mamu, keď sa dozviesc nieco zle.A mame by som nič nehovorila.
Ja by som ho kontaktovala. Ale skôr osobne ako cez správu. A ak sa aj mamina bude hnevať máš právo poznať svojho otca.. ak by nemal záujem, môžeš mať aspoň čisté svedomie , ze si to skúsila. Držím palce🫶
Autorka aj platil výživné ? Alebo ho mama úplne odstrihla v štýle opustil si nás už v živote nás neuvidis a nechcem mať s tebou nic spolocne
Skus mu napisat daj mu tam mobil na teba a uvidis mame by som o tom nehovorila
@miadi príde mi veľmi nefér vyjadrovať sa takto o jej mame. Nie je obetavá, keď sama vychovala dcéru? Obrala ju o vzťah s otcom? Keby mu na ňom tak veľmi záležalo, kontaktoval by ju opakovane alebo vyžiadal stretávanie súdom … Nikto nevie, čo sa medzi nimi stalo a preto nikto nemá právo súdiť ani odporúčať, čo by bolo správne. Nepoznáme ich minulosť. Ak máš s mamou dobrý vzťah, porozprávaj sa s ňou o tom. Povedz jej, čo cítiš a že ho chceš kontaktovať. Za mňa by to bolo fér. Každopádne držím palce, nech tvoje stretnutie s nim splní tvoje očakávania.
@jaaty nesudim len na zaklade vztahu k ex ale na zaklade vyberu zivotneho partnera co nikdy neprijal jej dieta . Tak nechala sa zbuchnut neboli manzelia ze sa rozhodla dieta si nechat z nej automaticky nerobi svatu. Na to aby bola zena teho treba dvoch . Otec je tiez dolezity. Je vrchol sebectva povedat dietatu “ nechcel nas.” Lebo si ten chlap nevybral ju. Tam mohlo byt viac pokusov z jeho strany vidiet dieta . Je sebecka kedze mu to ċisto z pomsty nedovolila. Je sebecka ze v dcere vytvorila prazdno co sa tyka otca. Ze jej to ako jedna dospela vyzreta osoba nedokazala 26r vysvetlit co sa medzi nimi stalo. Urobila zo seba obet. Nepoviem ze je sebecka Keby aspon nasla partnera co by jej dieta prijal ako svoje kde by zazilo tu otcovsku lasku a Nebolo len tolerovane. Toto su vsetko volby jej matky kde dala na prve miesto seba nie dieta.
My mame adoptovane deti a pracujem v detskom domove. Podla psychologov je tvoja tuzba poznat korene prirodzena vec a ked chces kontaktovat otca, dopraj si to. Chod do toho kontaktu bez ocakavani a predsudkov. Ak to nebude pre teba prijemne, alebo ti to bude viac brat ako davat, mozes to kedykolvek (bez vycitiek) ukoncit. Mozes si pozriet ci OZ Navrat nema zverejnene nejake odborne clanky na tuto temu. Mozno ti padne dobre, precitat si, ako to prezivali iny.
@miadi mohli byť pokusy, mala si vybrať človeka, ktorý ju prijme za svoju, mohla jej povedať čo sa stalo… nič z toho nepopieram. Len mi príde príliš jednoduché odsúdiť niekoho, len na základe niekoľkých informácii. Kľudne môže byť za všetkým niečo viac, niečo traumatické… alebo aj nie. Ktovie…
ohľadom Tvojej maminky je to celkom čudné, to bránenie stretávania, odhodenie peňazí a zvlášť zotrvala v partnerstve v ktorom Ťa neprijal jej partner ani Ty jeho, tak toto by som dieťaťu nechcela spraviť, možno bude všetko ináč, ja by som otca kontaktovala a uvidíš čo a ako
No a to je možno problem menom mama .. sice som spoznala otca keď mal 8 ale nemusim uz sa pytat preco odisiel zistila som to aj sama.. vies ono chyba je na oboch stranach ... takze chod do toho sprav to a mama nemusi nic vediet