Manžel hnevá na moju potrebu rozprávať sa o smútku
Ahojte. Chcem sa trosku vyrozpravat a pocut nezainteresovany nazor.
Mame s manzelom jedno dieta. Velmi dlho sme sa snazili nakoniec absolvovali niekolko cyklov ivf.
Potom sme skusili este dva vklady ale jeden sa vobec nevydaril a z druheho bolo biochemicke tehotenstvo. Uz su to dva roky a blizia sa dusicky a tak a ja sa proste hocikedy zamyslim, ze kolko by uz malo keby to vyslo a ci som vtedy nespravila nieco zle, mozno som mala ist do nemocnice alebo proste lezat ale boli sme vtedy na dovolenke… neviem no vzdy mi to pride luto a teraz jednej babe vysiel vklad tak sa mi to zase cele tak vratilo a proste som to hovorila muzovi a on na mna zacal vrieskat, ze dokedy toto chcem riesit a naco sa o tom zase chcem bavit a co mi ma povedat, ze uz sa mam spamatat, ze on to uz nemieni pocuvat, ze uz sa k tomu vyjadril a proste same take necitlive kecy. Z nicoho nic.Proste len som chcela trochu pospominat lebo ma navzdy bude mrziet, ze mame len jedno dieta.
No a pokracuje to este aj dnes rano on je normalne nasrany, ze ako som si dovolila nieco mu hovorit, ze nie som normalna, ze stale cosi vytahujem. A uz ma uplne nasral tak sme sa dohadali ale mne nepride, ze ja som spravila nieco zle. Len som sa proste chcela porozpravat. Tak neviem som ja magor? Ved ja nemam nejake depresie normalne fungujem….
kto nezazil, nepochopi...ja som si presla, sice nie biochemickym, ale MA... a napriek tomu ze mam dalsie dieta, tak su obdobia, kedy si to pripomeniem. Ako pises, napriklad dusicky a podobne... Proste ma chyti taka nostalgia, ani nie smutok, len nostalgia. Neplacam sa v tom nic. Ale prave preto, na taketo debaty potrebujes ludi, ktori su empaticki a ktori to prezili. Pre muza to nevyslo, nie je dieta a ani nikdy nebolo. To ze Ty si sa citila mamou uz ked Ti vlozili embryjko, to malokto pochopi... Kazdy z nas je iny. Su aj zeny, ktore presli niecim podobnym a reaguju tak ako Tvoj muz. Potom si ale treba zvazit, ci to je skutocne len obcasne, alebo ci to vytahujes casto... lebo mozno ty pocit nemas, ale Tvoje okolie ano...
Mne kedysi jedna velmi mila sestricka v nemocnici povedala, ze nezabudnem nikdy, ale naucim sas tym zit a bude to mojou sucastou.
@angeli121212 to vobec nie🙂 uz nato nemam vek. Uz aspon to som v sebe uspesne uzavrela.
Ano, chlap nezareagoval dobre. Ale mala by si sa pohnut vpred. Naco je dobre taketo vytahovanie tychto veci s tym, ze sa stale obvinujes, co si urobila zle? My sme tiez prisli o babatko v brusku. Nasmu aj bilo srdiecko, aj uz vyzeralo ako dieta.. a ano, mrzelo nas to oboch. Tiez obcas doma spomenieme, ze ktovie, ako by vyzeralo a v predpokladany datum porodu a na dusicky zapalime sviecku. Ale to je vsetko. Nikto sa po takom case neobvinuje, proste sa to stalo - asi nebolo vsetko v poriadku a priroda rozhodla.
@cookie29 asi tak. Presne preto, ze som o tom citala. A idu tie dusicky a kupovala som sviecky a jednu vzdy palime aj za nenarodene deti tak som mala potrebu sa k tomu vratit a vyjadrit.
uprimne, asi by som reagovala ako tvoj muz. ktovie, ako to on vnima, ci si tiez nevycita, ze to neslo prirodzene, ze nie je "dost chlap". netusis, ake ma myslienkove pochody. a vrtat sa v tom po rokoch nikomu nepomoze. neviem ani, naco sa vracias k takym clankom alebo sledujes, ze nejakej inej babe vysiel vklad. mas jedno dieta, to je viac, ako niektore, co riesia IVF roky a nevyjde im to. ak to stale potrebujes otvarat a riesit, lepsie bude asi s odbornikom - psychologom, ten ti to pomoze spracovat a nebude na teba vrieskat. drzim palce 🙂
Ja keď som potratila, 9 týždeň MA, tak som sa s tým tiež nedokázala zo začiatku vyrovnať. Na začiatku som to tiež dookola riešila. Ledva som dokázala fungovať. A tiež môj muž vybuchol, aj keď nie až tak ako tvoj. Spätne som to hodnotila tak, že niekto z nás musel byť ten "chladnejši". Aj teraz si nato často spomeniem aj napriek tomu, že mám bábätko. No riešim to len sama zo sebou. Skrátka to tak malo byť.
@biba_18 asi nie si velmi dobra kamaratka. Neviem ved nie je to sutaz v tom kto v zivote viac trpel. Ja by som nikdy nebagatelizovala nieco co mi kamoska hovori. Aj kebyze 100 krat.
a možno aj som - lebo chcem aby sa moje kamarátky v živote posunuli... to že nie som sentimentálna zo mňa nerobí zlú kamarátku. a kamarátky mám také ktoré akceptujú mňa - a ja ich. to neznamená že budem bútľavá vrba aj keď nechcem byť...
Ja Ti napisem koment ako zena kt. Ozaj skutocne potratila 2x, z toho raz v 5mesiaci a musim zial napisat ze som na strane tvojho muza. Fakt nepoviem ani slovo keby ste o dieta realne prisli no ty si skutocne tehotna nebola, ani sa nic nezacalo. Viem ze kazdy smuti rozne ,no smutit dlho za vlastne nicim.. ano chapem tvojho muza .
Inak Vy uz jedno dieta mate ? Tak to uz duplom
Tak si ty sama zapal sviecku
Chápem oboch, vieš pre niekoho je bolestivé už len o tom hovoriť a vyhýba sa tomu. Takže reakcia muža vraví to, že mu to nie je jedno, tak to pochop aj ty a ak chceš samej sebe masochisticky robiť spomienkami zle, tak to rob s kamoškou, mamou, sestrou.
Ja som zažila MA v 11tt. a veľa biochemických a vždy zmením tému, ak môj muž o tom začne. Vadí mi to veľmi, nevidím význam rýpať sa v tom. Takže chápem tvojho muža.
Chapem.. pozri ja nechcem naozaj vyznieť necitlivo ale bude lepšie ak to už s ním nebudeš rozoberať... Vieš v danom momente s tým už on nevie čo spraviť.. povedz to radšej kamoške alebo pospomínaj sama
@ivik4 mozno aj preto ma to tak boli, ze to bola posledna sanca.akoze toto co sa stalo ja mam spracovane. Neplacem kvoli tomu ani sa o tom uz nebavim s kamoskami. Ale to, ze uz nemame viac deti to ma bude navzdy boliet a o tom vlastne aj zacala ta debata. Ale tak asi sme sa velmi nepochopili a on to zobral asi ako nejaku vycitku.
@h2 ja ako dobrá kamoška by som jej po 2 rokoch a 20x začatej téme poradila nech ide za psychologičkou sa vyrozprávať - a povedala by som jej to s úplnou vážnosťou ... že jej zjavne moje rady a spoluúčasť nepomáhajú a je čas sa cez to preniesť. toto by som ako dobrá kamoška urobila ... a že nie je kamoška zainteresovaná - no, pokiaľ sú to fakt dobré kamošky, tak je ...
Zavolaj/napis do poradne alexis. Je to prirodzene ze ked uz jedno dieta mas, tak vies, ako vzniklo a ze toto druhe uz dietatom bolo, aj ked len biochemicke. A je uplne prirodzene, ze ta to trapi a citis smutok a stratu. Nie je riesenim zabudnut. Podla mna by si si mohla minimalne sama urobit nejaky rozluckovy akt. Predavaju sa teraz sviecky za nenarodene babatka a na cintorinoch by mal byt pomnik nenarodenym detom. Chod sama, zapal tam sviecku, daj babatku meno, porozpravaj sa s nim, pospominaj, poplač, rozlúč. Zena je matkou uz ked vie, ze ma v sebe zivot, muzom to dochadza az po narodeni.
Lebo to nevie vyriešiť. Chlap chce hneď veciam nájsť východisko a neustále pripomínanie, že máte len jedno dieťa ho proste vytáča. Je mi to ľúto, chápem tú túžbu po väčšej rodine. Ale nepokaz si kvôli tomu vzťah.
My nemáme deti vôbec. Máme za sebou IVF, aj iné možnosti sme využili, ale uzavreli sme to, tak ako to je. Načo sa stále trápiť. Užívaj si to dieťa, ktoré máš, buď vďačná za to, že ho máš.
@biba_18 označujem sem aj teba, lebo myslím, že sa v mojej situácii tiež nájdeš.
Neviem. Ja som mala kamošku, ktorá sa v jednom probléme motala asi 3 roky nonstop! Stále som ju počúvala, dookola sme to riešili. Ona hrozné stavy. Keď mi však začala volávať po nociach, že ona to nezvláda, sadá do auta a ide sa zabiť, to už bolo moc. Prvýkrát som skoro dostala infarkt a letela za ňou a zase sme dookola riešili všetko riešené a povedané. Jedného dňa som si uvedomila, že nežijem svoj život, ale jej. Keď mi zase raz zavolala a spustila na mňa, povedala som jej, že pokiaľ sa chce baviť o niečom inom, môžeme, ale k tejto téme nemám čo povedať, už sme si povedali všetko. Totálne zostala zaskočená. Časom sa začala ozývať menej až nakoniec vôbec. A bolo po kamarátstve 🤷♀️. Takže ono, môžeš byť neviem aká super kamošica, ale všetci máme nejaký limit. Ja som zažila MA. Bábo už bolo na UZV aj so srdiečkom, všetko OK. Na pravidelnej kontrole v 12. týždni srdiečko ani bábo nebolo. To bol neskutočný šok! Na dva týždne ma to totálne paralyzovalo. Potom som už bola tak utrápená, vyrevaná, zničená, ubolená, smutná a všetko, že viac sa mi už nedalo a povedala som si KONIEC!!! Idem znova žiť. S mužom sme si tým prešli spolu, ale potom sme sa už k tome nevracali, neriešili, neanalyzovali, nič. Je to zbytočné míňanie energie. Potrebuješ sa posunúť. Kamoška nemôže mať deti, žiadne, vlastné nemá ani jedno. Skúšali s mižom všetko, opakovane. Svoju energiu nakoniec posunula iným smerom a vychováva dve adoptované deti. Nevravím, že si máš adoptovať dieťa, ale daj si to sama v sebe doporiadku.
@sima234 🩷som vdacna.som stastna. Kazdy den dakujem zato, ze ju mam. Aj to bola sucast debaty s nim. Preto ma tak mrzi, ze vybuchol, ze az som sa musela prist vyrozpravat na konika🙂
Musis byt silna zena..
Každý to prežíva inak...moj muz o tom tiež odmieta hovoriť a to sme reálne o tie deti prišli, že som ozaj bola tehotná, v rôznych týždňoch tehu...načo prežívaš niečo co ani nebolo...to by spomínala každá žena aj pri pokuse prirodzenom, ktorý nevyšiel...bud rada, že máte zdrave dieta....ja tvojho muža chápem...
A zase sa tu lutujes. Mozno si ani neuvedomujes ako casto to doma vytahujes a hodis nejaku poznamku.
@autorka keby si mu povedala že ti je to ľúto a chceš si adoptovať, osvojiť dieťa, tak by som to chápala že túto tému otvaraš. Inak to bolo totálne zbytočne a kontraproduktívne
@really8 A muzi teda nie su aj nato aby nas polutovali ked treba? Vsak on to dokaze ja som si ista, ze keby mu o tom rozpravala nejaka kamoska tak by si takto nedovolil reagovat. Tak preco na mna na vlastnu zenu ziape a ja sa mam teraz akoze dat dokopy a chapat ho a on mna nemusi?
A myslím že na teba ziapal aby si si konečne uvedomila, že on už túto tému riešiť nechce. Lebo predtým si to evidentne nepochopila. Tak snáď už teraz pochopíš.

Pozri prešli sme si tým s mužom a úprimne ja nemám muža čo takéto veci rozpytvava čiže on by sa o tom tiež nebavil a ani by mu to nepadlo dobre keby to ďalšie dva roky riešim... Nie si s tým ok a chápem to ale nebola by cesta čo ja viem skúsiť ešte ivf? Lebo evidentne to nie je ok