Manželské problémy a nevera

Ahojte, ani neviem kde začať...
Asi tým, že som vydatá a s manželom sme spolu 15 rokov.
Od začiatku ako sme začali spolu chodiť ja som mala 16 a on 18 to nebolo ružové. Stále rozchody z jeho strany, že na čo sme spolu, atď a ja som stále za ním behala, sprostá. Ostali sme spolu, no pre všetko sme sa hádali a to boli hádky také, že sme sa hádali a ulici, škubali sa veci ako kabelka, retiazka.
Jeho mama bola proti nášmu vzťahu a tak mu zakazovala chodiť za mnou, no on vždy nejak ušiel. Raz, keď bol so mnou, tak mu zavolala, že ak sa nevráti, tak ho vyhodí a tak aj bolo.
Býval kade tade až som ho zobrala k nám do jednoizbové ho bytu, kde som bývala s otcom a sestrou. Neskôr sme sa presťahovali do dvojizbového, ale on začal pijavať, bil sa s mojím otcom, bez príčiny, bil mňa, ale ja neviem či som s ním ostala kvôli tomu, že som ho mala rada, či zo zvyku či kvôli tomu, že pomáhal finnančne, na koľko otec finančne nezvládal ťahať nájom + mňa a sestru, keď sme boli školopovinné.
Neskôr sme sa presťahovali sami na dedinu do bytovky, kde som si myslela, že to bude lepšie, ale upadli sme ešte viac a bolo to len prežívanie. Chýbala mi láska, neha a zrazu po 7r vzťahu mi prišiel do života niekto iný. Tak ako to začalo aj to ako skončilo, ale bolo to krásne, no nedokázala som zo vzťahu odísť a tak, keď mi vtedy ešte priateľ prišiel na neveru, robila som všetko preto, aby mi odpustil a aj odpustil, ale zistila som, že som tehotná.
Vedela som, že není priateľovo a on to vedel tiež, no dohodli sme sa, že sa zoberieme a vychováme ho spolu. Tak sa aj stalo, no po materskej som sa vrátila do práce a tam bol on. Otec môjho syna. Keď sa nám stretli pohľady, bolo tam niečo čo som predtým buď nevnímala, alebo tam niečo preskočilo po toľkých rokoch.
Asi po dvoch mesiacoch som mu napísala až sme sa začali znova stretávať. O dieťati vie a rešpektuje moje rozhodnutie, predsa len sme sa nepoznali a boli sme mladí, on mal partiu, ktorou bol ovplyvnený a ja bojko ako aj teraz. No je to už vyše 4r čo sme v kontakte, čo sa stretávame, máme sa radi. Veľa sme sa hádali aj sme prerušili kontakt, lebo sme buď na seba žiarlili, alebo jeden druhého nechápal. On chcel byť s nami a ja zase som nemohla, lebo sme s mužom postavili dom a dieťa by to ťažko znášalo všetko, je dosť navyknuté na manžela.
Pred rokom cca som prerušila kontakt s tým, že sme sa s manželom rozhodli o bábo, no 4m ubehli a neúspešne, ja nervózna z toho. Potom mi manžel povedal, že sa chce rozviezť, že ku mne nič necíti. Zničil ma psychicky, presvedčil ma, že má inú ženu, nadával mi, ponižoval predo mnou, pred jeho kolegyňami (videla som správy). Nespávala som, len plakala. Mala som pocit, že musím odisť z domu a tak som poprosila o pomôcť toho s kým som prerušila kontakt. Hneď mi povedal, že pôjde byvať s nami ak chcem, že chce byť s nami. No ja som taká, že si to bez manžela neviem predstaviť aj keď ľubim iného. Mám taký strach zo zmien aj z toho, že má ľudia budú odcudzovať. Ja ani neviem ako by som to manželovi povedala. Snažim sa to doma urovnať, prosila som ho, presviedčala a aj bol manžel taký, že by to chcel urovnať, vyspali sme sa spolu, ale on potom, že proste ku mne nič necíti a je stále ku mne taký ako spolubývajúci. Odvezie ma, príde pre mňa, keď potrebujem, ale intimita nič. Chýba mi to, chýba mi v podstate môj milenec, lebo viem, že on je môj život, ale nedokážem odísť z manželstva aj keď mi celé roky robil peklo. Toľko x prišiel opitý, rozbíjal, váľal sa po zemi, nadával mi, uražal ma, atď a ja si poplačem, posťažujem sa kamoške a dobre. Neviem sa pevne rozhodnúť a pri tom viem, že blížim všetkým okolo seba.

Otec môjho