Moje manželstvo ma úplne vyčerpalo. Uvažujem o rozvode

Ahojte. Rozmýšľam bohužiaľ už nejaký čas nad rozvodom. Manžel nieje alkoholik, nebije nás. Fungujeme naoko tak normálne, sme spolu 8 rokov a 3 roky manželia, mame 2 deti, 4,5 a 1,5 ročné. Ja momentálne na RD on chodí do práce na 2 dni, potom je 2-3 dni doma. Väčšinou trávime čas spolu s deťmi. Ale.. Problém je v tom, že manželstvo sme uzavreli, neuvazene, aspon pre mňa, po jednej veľkej kríze, mali sme ich niekoľko, nebola jedna. Zobrali sme sa len na úrade, po dvoch mesiacov ako sme sa dali znova dokopy, hádam na prvý voľný termín aký nám na matrike ponúkali. Nechápem prečo som sa vtedy nad tým nezamyslela, prečo sa manžel tak ponáhľa. Cele to bolo aké si čudné, ja neviem co mi vtedy bolo a kde som mala rozum. Manžel mi vtedy nasluboval hory doly, z čoho sa tiež nič nekonalo a vlastne si s odstupom času uvedomujem, že tie sľuby ani nebral vážne, len ma potreboval dostať, tam kam ma aj dostal. Ďalej je medzi nami veľký vekový rozdiel, ja mam 27 manžel 47. Ten vekový rozdiel je aj veľmi cítiť, hlavne ako sa nám narodila dcérka, už to jednoducho nezvláda pri deťoch, fungovať tak rýchlo, obaja sú veľmi živí, je unavený, často sa rozlúči za úplne banality ohľadom detí aj ohľadom všetkého ostatného a potom si to odnesiem ja. Pri tom ako deti okolo behajú ho 5 krát do hodiny chytá infarkt. Proste ma rad už kľud , keď si pusti telku, oddychuje, no on si myslí, že je stále mladý a všetko stíha, opak je pravdou. S deťmi sa skôr rad pohra, občas urobí raňajky, no inak je starostlivosť na mne, deti neokupe, malú neprebali, kričí radšej na mňa.
Ale o tom nieje jadro nášho problému. Vedela som koľko má rokov, on to tiež vedel, myslím si, že všetko sa dá, pokiaľ je medzi ľuďmi láska, úcta, tolerancia, ochota. V poslednej dobe už len čakám na to ako odíde do práce a budem mat pokoj. Vôbec sa ku mne nespráva s úctou, často ma uráža robí si zo mňa posmešky. Nonstop počúvam ako žeriem a podobne. Milé dámy, vyvediem vás z omylu. Nemám 100 kíl. Moja váha je 53-55 kíl, v závislosti aj od cyklu a 170 cm, postavu mam peknú. Kojím tak zjem, áno trochu viac. Keďže aj výdaj mám zvýšený. To že žeriem počúvam XY krát za deň, napríklad len olyznem lyžicu od čaju, on vchádza do kuchyne a vidí ako mam v ústach tu lyžicu. Povie mi, že čo si zase žrala. Neskutočne mi to vadí. Keď niekam ideme. Rozumejte tomu tak, že nikam nechodím s kamoškami sama na kávu, kozmetiku čokoľvek. Ale napríklad idem so synom k zubárovi, tak sa trochu chcem raz za mesiac namaľovať a on hneď že pred kým sa chcem predvádzať, kde do p... Idem. Toto mi robí často aj vtedy keď sa prezliekam, idem si len prezliecť pyžamo ráno, dám si podprsenku, nejaké novšie tričko. A on mi povie, že kde idem, keď sa tak paradim. Ze na záchode som 20 minút, 2 hodiny sa prschujem, 2 hodiny susim vlasy, pritom to nieje vobec ani pravda.. 2 krát do týždňa si dávam sprchu, umývam vlasy a do hodiny som von z kúpeľne so všetkým, mimo to ak stihnem moja sprcha netrvá ani 5 minút. Na záchode mam väčšinou aj detskú spoločnosť, ved to poznáte... Keď ani na záchode nieste sami. Rozpráva sa so mnou štýlom kde si v pii... Teraz som mu povedala, že by som si rada urobila VŠ, odbor ktory som mala vysnívaný, prijali ma po ukončení strednej školy a ja som vtedy nenastúpila, z veľkej časti kvôli nemu. Chcela som si teraz znova podať prihlášku na externe štúdium. Jeho reakcia bola, že pôjdem psovi do riti, že určite čakajú už len na mňa, veľmi ťažko mi to padlo. Na strednej škole som mala vždy najlepšie známky z ročníka, vždy som bola vyznamenaná, napriek tomu som to nikam, ale nikam nedotiahla. Koľko razy ma tituluje rôznymi nadávkami, keď mu to potom poviem, tak sa ohradi, napríklad, že mi nepovedal ze som debilna, jebnuta ale ze som ako debilna a to je rozdiel. Napríklad 20 minút po mne kričal minule keď som v mäsiarni kúpila 2 kila hovädzieho stehna za 8 euro za kilo, čiže som minula 16 eur, vykrical mi že niesme milionári, že som úplne nenormálna a nesvojpravna. Alebo pol hodinu, celou cestou v aute, bol v ňom aj syn, po mne ziapal, že som mu kúpila ascorutin za 5,80 v lekárni a ze som nesvojpravna a nikdy ma už nepusti do obchodu, lebo on ho kupoval za 1,80, pozrela som si všetky internetové lekárne, nikde toľko nestojí. Alebo tento týždeň mi kuriér doniesol balík a akurát som bola s deťmi na ulici a teda zastavil, ešte pred tým ako zavolal, lebo ma videl a balík mi dal, lebo ma už pozná, keďže stále na túto ulicu chodí tento kuriér, tak už pozná asi každého kto tu býva o objednáva častejšie cez internet. A on z toho vydedukoval, že ja s tým kuriérom niečo musím mať a nadal mi do kuriev. Celkovo je to velmi cholericky typ človeka, rýchlo sa rozlúči a všetko ženie do extrému. Inak deti ho majú radi, pohraju sa spolu, čo potrebujú im kúpi, ide s nami k lekárovi, je zodpovedný, čo sa deti týka, vie byť aj jemný, citlivý, starostlivý . No často krat sa hlúpo vyjadruje a robí si zo mňa posmesky aj pred deťmi, syn to vníma dokonca začal po ňom opakovať, má 4,5 roka. Pokiaľ je muž v práci, syn sa správa úplne inak, je veľmi dobrý a citlivý, keď mi povie niečo zlé. Veľmi ho to mrzí, má v hlavičke chaos. Muž si uťahuje príležitostne aj zo syna, napríklad čaptoš, šleptoš, blbecek. Vôbec neberie vážne, čo môže takýmito vyjadreniami spôsobiť. Som unavená, stále mam hnačky,bolieva ma brucho, stále sa skriabem, stále mam nejaké vyrážky, trham si pery,. Nič ma neteší, niektoré dni by som zaliezla najradšej do nejakej diery. Nevládzem fungovať, bola som u lekára, myslela som si, že som chorá. Všetky výsledky mam tip top. Takze je to len v hlave. Kým sme sa zobrali, takýto nebol, začal sa takto prejavovať tak max 1 až 2 roky. Mali sme krízy, problémy, ale nebol takýto. On to vôbec neberie vážne, že mi to vadí a nechcem aby môj syn bol rovnaký trulo ako otec. Nevládzem. Aj deti vnímajú že niesom ok. Snažím sa vôbec pred deťmi nehadat, ale niekedy už vybuchnem. Dobre vie, že mi toto jeho správanie a prístup ku mne vadí. Vždy ho na to upozorňujem. Cca tak raz do mesiaca keď nevládzem, tak sa zosypem a rozplačem a naziapem po ňom. Napriek tomu mi stále hovoril ako ma ľúbi, miluje. Ja mu to povedať neviem, lebo to tak už dlho necítim. Vybudovala som si k nemu až odpor. A lepšie mi je vtedy keď nieje doma. Veľa krát ľutujem, že som si ho zobrala. Necítim sa šťastná, cítim sa vyprahnuta, bez chuti do života. Zaľúbi spoločné vlastne nemáme, našim jediným spoločným zaujmom sú deti, s nimy trávime všetok čas. Niekedy mám pocit, že mu asi preskočilo, keď sa takto správa. Pokiaľ príde k tomu, že moja trpezlivosť pretečie a ja vybuchnem, tak sa niekolko dní snaží správať inak, kontroluje sa ale po pár dňoch to zase sklzne k tomu istému. Lezie mi neskutočne na nervy. Aj mimo toho ho vytoci každá blbosť, úplne malichernost, čo je schopný rozhryznut telefón, niečo rozbyt, pripadne sám sebe ublížiť, hryzie do do pasti a podobne, tlačí si na hlavu, to urobí hocikedy keď sa dostane do pre nho väčšieho stresu. Napríklad dcérka bola chorá, horúčky dusila sa hlienami, nezaberali ATB, v noci som s nou pochodovala po dome a on mne za zadkom s nadávkami aká som ja pi..., doktor nezodpovedný KO... A buchal si pritom to hlavy a triaslo ho.. Takýchto príkladov je XY, ale tento je jeden z tých kedy aspoň mal zmysluplný dôvod na to byť v strese,ale reagovať takto určite nieje správne. Takto som mala veľký stres kvôli zdraviu dcérky a stres ešte aj z neho. Keď nás vidia ľudia na ulici, správa sa ako top otec, starostlivý, vyzeráme ako jedna šťastná rodinka, ale nieje to pravda. Rozmýšľam ci s takýmto človekom ma vôbec zmysel pokúšať sa na rozvode dohodnúť a uzavrieť dohode dohodu.... Lebo chcem rozvod, len som taka unavená, že to nevládzem ani riešiť. A rada by som sa dohodla a vychádzala s nim aj potom ako človek. Bývame v podstate u mňa, zjednodušene povedané, vymenila som svoj byt v meste, ktorý som dostala ako dieťa od maminy za starší dom na dedine, ako to finančne vyšlo, aby sme mali svoje bývanie . Muž má dlhy, ešte z obdobia keď sme neboli spolu a bude ich splácať ešte celkom dlhú dobu. Preto sme si nemohli zobrať ani hypo. Nebyť toho mohli sme mať úplne iný dom, keby boli iné podmienky... Nuž no. Plus býva s nami na druhom poschodí aj moja mamina. Majetok nemáme spoločný v podstate žiaden, len pár tisíc na účte. Už som aj naznačila pri poslednom konflikte, že mám toho plné zuby. Zaklincoval to tým, že nás teda všetkých pozabíja, o pol hodinu na to zas vyhlásil, že spácha samovraždu. Moja mama sa vyjadrila, že nemá všetkých 5 pokope... A tiež si myslím, že nemôže byť úplne ok. Pokiaľ si akoby nebol so mnou istý, neboli sme zobrati a nemali sme 2 deti a ja som obrazne povedané nesedela 95% casu na riti doma, takto sa ku mne nesprával. A aj teraz keď sme napríklad vonku, pred susedmi, vtedy mi nič škaredé nepovie, len doma. Pride mi to tak, že on si ventiluje na mne svoje komplexy. Necítim sa ako jeho partnerka, milovaný rešpektovaný, rovnocenný človek, pri nom sa cítim ako soplavé decko. Neviem si predstaviť, ako by sa ku mne správal o 20 rokov, keď teraz dokazuje toto. Nevládzem a mam ho plne zuby a ešte viac keď som už nahnevana a on sa začne tváriť, že nič a všetko je v pohode. Sex mávame sporadicky, nepravidelne, tak raz do mesiaca cca, aj to je také nasilu, už nie z lásky...deti ho majú radi stále len tata, tato, tato, viem k nim byť aj veľmi dobrý. Len ja ho už mám plné zuby. Čo robiť.?

zuby. Co robiť?