Môže láska trvať večne?
Zaujìmajú ma nàzory žien, ako to v partnerskom vztahu alebo v manželstve funguje?
Ste šťastnè aj po rokoch? U mňa to celè vyprchalo po 10 rokoch a neviem či je to normàlne alebo čo sa deje.
Sme ok ako kamaràti, ale làska to už z mojej strany nieje. Nefunguje milovanie(resp.on si to odbavi a ja sa teším na koniec...raz za mesiac), komunikujeme bez konfliktov ale len o chode rodiny, detì.
Radi spolu travime cas ale moc vela si nemame co povedat. Mame podobne zaujmy, ale ine nastavenie mysle...preco som si to skor nevsimla? Lebo som sa mu prisposobila a postupne som zistila ze to niesom ja. Teraz mam svoj vlastny svet kde unikam, do kniziek, basni, myslienok. .viem ze to nieje ok.
Zaroven neviem, ci takto viacere fungujete?
Alebo som si zle vybrala a toto takto nema byt?
@barbora0308 dakujem za Tvoj pohlad. 🙂 naozaj znies tak, ze stale je tam ta iskra vo vztahu...a asi mas pravdu, no u mna prave ta neha chyba..a strasne. Ale asi hej, mali by sme travit viac casu spolu.
@barbora0308 povedala si to celé za mňa....som s manželom od 15tich, manželia sme 17,5 roka a mali sme síce aj menšie krízy, nedorozumenia, stále máme k sebe rovnakú náklonnosť, radi spolu trávime čas vo dvojici, máme dve odrastené deti, spoločné záujmy, večer pri telke, ma len tak pohladí po ruke, alebo ja jeho, motýle v bruchu mám z neho hoci kedy ako na začiatku, niekedy nám stačí pohľad a vieme " komunikovať" , áno aj sa pohádať, ale láska a iskra nám zo vzťahu nevyprchala....
My sme spolu 19 rokov a stále sa na seba tešíme, máme chuť tráviť spolu čas, máme si čo povedať. Je to iné, ako na začiatku a ako keď sme tu boli len jeden pre druhého a povinností bolo menej. O to viac som rada, že sme si tú iskru vo vzťahu aj rokmi uchovali. Ako píše mamička predo mnou, možno ste sa len časom vzdialili, možno treba nájsť si na seba viac času a rozprávať sa, zaspomínať. Alebo si vytvoriť nové spoločné návyky, ktoré by vás vedeli zblížiť.
Môže trvať večne. Moji rodičia boli toho príkladom. Žili spolu až do minulého týždňa...46 rokov. To ako sa ocino staral o maminu, ako sa s ňou nádherne rozlúčil a ako o nej naďalej krásne rozpráva....to je večná láska.
My sme s manželom spolu 26 rokov, každé ráno sa rozlúčime bozkom, povieme si, že sa milujeme a nech sa nám darí, teraz sa už teším ako prídem domov, on chvíľu po mne a dáme si čaj/kávu a budeme debatovať o všetkom.
@martul krásne 😍
Cize existuje to.
No mne to nejde. A pritom som taka idealistka, do manzelstva som vstupovala najstastnejsia.. postupne to vyprchalo.... pomaly a nevsimla som si to.
@bellaa3007 ale zas no, aj sme mali všelijaké problémy...vzťahové, rodinné, iné názory vo výchove,....a všeličo sa udialo, ale ustáli sme to.
Píšeš tak dosť všeobecne, čo konkrétne nefunguje, snažíš sa? Snaží sa manžel, alebo už ani on nie? Treba sa snažiť to obnoviť, napraviť, vydiskutovať si problémy.....treba to už naozaj ukončiť?
podla mna si pod dlhodobym vztahom a "vecnou laskou" kazdy prestavi nieco ine. a vlastne je to tak uplne ok, ak to tym dvom partnerom vyhovuje. aj ked, niekedy to mozno vyhovuje len jednemu a druhy taha za kratsi koniec, nemoze byt celkom sam sebou alebo dokonca zije v klamstve (pri vhodnej prilezitosti zahne a pod). z tvojho prispevku sudim, ze si typ cloveka, ktory hlada spriaznenu dusu a uplne tomu rozumiem, tiez to tak mam. asi by som to riesila hlavne komunikaciou s manzelom. vie o tom, ako to citis? vzdy si to tak mala a len si sa uistovala, ze je to ok alebo sa nieco zmenilo casom?
@kiwi3 diky, toto su napomocne otazky.
Ano, tuzim po spriaznenej duse. Manzel je uplne racionalne zalozeny clovek, riesi veci rozumom, co je na jednej strane super, do istej doby sluzil ako kotva pre mna. Teraz som uz ovela viac sebaista, nepotrebujem to a vela veci riesim ovela pokojnejsie ako kedysi. Cize tato funkcia akokeby zanikla a uz je vlastne clovek co mi nema co davat. Sme zosuladeni v domacich pracach, obaja aj zarabame, aj vo vychove je to viacmenej fajn. Ma svoje muchy ale tie mam aj ja. Tolerujeme si ich.
Zacala som mat vsak dost ze 10+rokov sq snazim len ja o nejaku komunikaciu hlbsich tem. Dokazem sa mu otvorit , on mne menej. Pred casom som mu hovorila ze mam krizu, otvorili sme nejake twmy ale ostalo to pri jednorazovom rozhovore.
Ci mu ja davam dost? Mam pocit ze ano. Roky som sa snazila o nehu, starostlivost- to uz robim menej, nevladzem. Ale stale mam onho zaujem a zaujimaju ma jeho nazory na svet. Ma ich vzdy triezve a rozumne. Obdivujem ho ako cloveka ale nepritahuje ma uz ako muz. Zrejme ja jeho ano, ale nemam rada jeho dotyky- su pre mna moc tvrde a malo nezne... proste v tomto smere si nepasujeme vobec.
Vidim a vnimam ze sa to da akokeby potlacit, zvladnut manzelstvo, lebo to je aj pre mna priorita.. ale ci to ma zmysel?
Neviem.
vidis, tak odpoved asi je, ze si sa niekam posunula, ze uz nepotrebujes to, co si u neho hladala. asi to nebol ten spravny dovod na vztah s nim a sama si na to nebola celkom zrela. v kazdom pripade ti nezavidim, nie je to lahka situacia. ak su tam deti a nie je to toxicky vztah, tak je to fakt na zvazenie, ako chce a vie clovek dalej fungovat. ci radsej uberie zo svojho ega alebo bude hladat svoje stastie inde. mozno by bolo dobre to konzultovat s nejakym odbornikom.
@kiwi3 hladam odbornika uz dlhsie ale zatial som sa nerozhodla ani pre jedneho.
Zaroven vraj parovy terapeut vie pomoct, no na to nemam chut.
Ano, mas pravdu. Jednoznacne som nebola zrela na vtah a hlavne nie manzelstvo.
Deti mame. Toxicky vztah to nieje.
Sama som zvedava, ako co rozhodnem.
moze laska mnoho podob nie je to zamilovanost. my sme manzelmi cez 20r
Existuje. Dokonca sa mi zda, ze je to po rokoch lepšie 🙂
My sme spolu skoro 24 rokov. A jasne, že nie je stále len dobre. Mávame lepšie aj horšie obdobia, sinusoida ako v živote...
Akurát od nového roka sa u nás dosť deje, také zvláštne dva mesiace. Minulý týždeň už aj padla veta, že nevieme, či by sme mali byť vôbec ešte spolu, že sa podelíme tak, aby ani jeden z nás nešiel s holým zadkom, deti (veľké) si budeme striedať a ideme od toho...
Kamarátka mi hovorila, že celkom dobrý "test", taký "lakmusovy papierik" je, že keď si doma a zaštrngajú kľúče v dverách, tešíš sa, alebo by si najradšej ušla?
A ina kamarátka zas, či sa dokážeme smiať spolu ešte. Či sa smejeme na vtipoch toho druhého.
@martul úprimnú sústrasť 😪.
Krásne je, že sa každé ráno lúčite bozkom a prianím pekného dňa. My chodíme aj so synom každé ráno spolu autom, ja vystupujem spolu so synom pri škole a pokračujem ďalej, on ide autom. Nelucime sa, len vystúpime z auta. Toto asi budem musieť zaviesť, to lúčenie
Skutočná láska je večná. Ak to "vyprcháva" tak to nebola láska.
@tilly smiat sa smejem, kamaratsky vztah stale mame.
Kluce ked strngaju, necitim nic. Velakrat vyhladavam radsej samotu ako spolocny cas.
Tak sa otvor. Zdielaj. Bud uprimna. Majte kvalitejsi cas spolu.
Autorka, dlhoročné manželstva majú vždy krizu vo vzťahu. Daj si dole ruzove okuliare a nehľadaj blbosti. Sama si videla aký je na začiatku a " nemám rada jeho dotyky" ale v podstate ti to chyba ... akože hmm
Tak z nas este vecnu lasku nikto nezazil 😄. Staci, ak sa pozries na vlatnych rodicov, svokrovcov, tety, ujov, skratka najblizsiu rodinu, ktori su, ci nie su v manzelstvach ovela dlhsie, ako baby tu. A urcite o ich zivotoch aj nieco vies, ved v rodine sa to rozprava. A mas hned odpoved. Moja odpoved je, ze nemoze.
Jasné, že existuje láska až za hrob. Ale o to sa musia obaja zúčastnení snažiť. A to, že je občas kríza, neznamená koniec lásky, ani koniec vzťahu. Ale len to, že tú krízu treba prekonať. Ale to musia chcieť obaja.
@0silvia0 nie, to boli také myšlienky po jednej nezhode. Ťažko to opísať, lebo posledné dva mesiace je to také divné, ale nie je to o tom, že by sme sa neľúbili, len nás nejak všetko valcuje. Ale my sme obaja typy, čo sa nevzdávajú, takže bojujeme. Normálne spolu spíme, chodíme na prechádzky, žijeme. A možno aj práve také maličkosti, ako zdravenie sa to pomôžu zlepšiť
Skus to nejako ozivit, chodte na dovolenku.
@tilly Drzim vam palce, je mi velmi sympaticke, ked niekto uvazuje a kona ako vy vo vztahu. Nie nadarmo sa hovori, ze ak sa nieco hodnotne pokazi, tak to treba najprv skusit opravit, az potom vyhodit.
@barbora0308 no, uvidíme, ako to pôjde. Obaja máme pár chýb, je čo prekonávať a naprávať 🤷♀️, ale po 24 rokoch to fakt nechceme vzdať.
Ja sa so svojim manželom poznám už 34 rokov manželia sme 32 rokov a stále sa Kubíne milujeme sme si oporou proste úžasne sme zohratú aj po rokoch
@tilly Drzim palce🤗,jednej znamej - sestra sa rozvadza po viac ako 40 rokoch manzelstva...Jej muz si nasiel mladsiu.Odovodnil to tym,ze chce este "zit".Financne boli na tom nadstandardne.Teraz delia majetok a idu si kazdy svojou cestou.Dospely syn s otcom prerusil kontakt.Jeho manzelka sa s tym nevie vyrovnat.Aj take pribehy pise zivot...
S manzelom som spolu od 16-tich, cize 14 rokov 🤗.
Dovolim si tvrdit, ze sa stale velmi lubime. Ja netvrdim, ze je to stale ta veeelka pubertalna laska, ze ked ho uvidim, tak mam pulz v oblakoch a trasu sa mi kolena len ked sa ma dotkne 😁. Stale sa vsak na mna vie pozriet tym jeho pohladom a vidim tu jeho naklonnost a nehu v ociach, ani by mi nemusel hovorit, ze ma lubi. Ono kazdy ma iny jazyk lasky...moj partner je mi partnerom po vsetkych aspektoch a nevedela by som ho uz nelubit, po tolkych rokoch sa stal mojou sucastou.
Mozno ste padli iba do stereotypu a potrebujete si pripomenut, preco ste sa do seba zamilovali. Ono ludia sa formuju a menia aj rokmi, ale zaklady su stale rovnake.