Môže priateľstvo prerásť do niečoho viac?

Ahojte, ani neviem, ako mám začať, ale potrebujem poradiť od spoločenstva, alebo možno zistiť, či v tom nie som sama.

Začala som pred dvomi rokmi chodiť na vysokú školu, mala som tam známych ľudí, ale nie nejakú extra close osobu.

Vždy som mala veľa otázok, na ktoré veľa ľudí by sa chytalo za hlavu. Nemala som dobré social skills, na strednej škole som sa nevedela začleniť a kvôli tomu sa vo mne zrodila aj úzkostná porucha (už som to zrejme aj sama prekonala).

No ale k veci, neskôr som spoznala jedného chalana. Prišiel mi spočiatku veľmi divný, pretože taký typ chalana som asi ani nikdy nestretla dovtedy a myslela som si, že to bude nejaký čudák, ktorý sám introvertí vo svojej izbe za počítačom a má len virtuálnych kamarátov.

Postupne som sa s ním začala kamarátiť a mal so mnou trpezlivosť ma akceptovať a počúvať (veľa ľudí by radšej našlo jednoduchší spôsob a by ma nejako nevyhľadávalo).

Tento školský rok (druhý) sme sa zblížili tak, že obaja sme boli frustrovaní, že sme dlho nemali sexuálnu činnosť. On mi navrhol, že môžem to mať s ním. Boli v októbri nejaké týždenné prázdniny, tak som šla na pár dní k nemu. Neočakávala som, že by som niečo s ním mala, nebola som si istá, lebo som sa hanbila. Nakoniec sa to stalo, a obaja sme sa prestali vnímať len kamarátsky.

Zvykla som pochybovať, či je vôbec možné, aby som ho začala ľúbiť, keď výzorovo nebol môj typ, je o pár centimetrov nižší (pričom ja som na vysokých).

Boli sme k sebe milí, ja som mala naivné ružové okuliare. Všetko, čo ma trápilo, som mu vešala na nos. Niekedy som sa rozčúlila, keď mi dal len nejakú logickú odpoveď a nepodporil ma nejako emočne.

Zvykol mi postupne hovoriť, že vzťah z toho zrejme nebude, lebo sme rozdielní a ja som na neho príliš energická a potrebujem viac pozornosti a on je skôr v tomto flegmatický. Cítila som sa blbo, lebo ja som už k nemu bola pripútaná a nemala som nikoho takého blízkeho v živote. Už som nevedela ďalej zvládať to, že som s ním spávala a nikam to nejako neviedlo a navrhol teda ukončenie. To sa stalo na začiatku letného semestra, čiže asi mesiac som bola totálne mimo, nevedela som nič vnímať.

Asi po dlhšej dobe sme začali spolu opäť spávať a dal akoby šancu, či by sme sa hodili do vzťahu alebo nie. Zrazu som akoby ožila, lebo mala som pocit, že mi je v živote najbližší a jediný mi tak najviac rozumie (aj keď nie vždy).

Asi pred týždňom mi povedal, že to nevidí na vzťah, lebo potrebujem viac pozornosti atď, vlastne to, čo som už vedela. Ale city sme mali obaja k sebe, len on sa na všetko pozeral tak veľmi logicky. Myslela som si, že keď budeme takto ďalej pokračovať, že možno po roku by do niečoho šiel.

Asi pred 3 dňami mi napísal, že je aktívny na Badoo, lebo potrebuje nové kamarátky (naozaj len kamarátky myslel) ale že keby sa tam našla tá pravá, tak by neváhal.

Cítila som sa už fakt zle, lebo aj keď mi hovoril, že to nevidí na vzťah atď, ja som ho nevedela už vnímať po tom všetkom len ako kamaráta a mám pocit, že to bola jediná moja blízka osoba v živote a v podstate doposiaľ zrejme 3/4 vysokoškolského života som prežila s ním.