Nadával vám otec a aký to malo vplyv?
Ahojte, chcela by som sa spýtať na konkrétne skúsenosti tých žien, ktorým rodičia nadávali a urážali ich. Najmä otec. Aký to malo na vás vplyv vzhľadom na budúcnosť, sebadôveru, partnerov?
Ďakujem za vaše zdieľanie sa.
Stručné zhrnutie
- Opakované slovné urážanie malých detí (v diskusii spomínané prípady 4‑ročnej a ročnej) sa v diskusii označuje za formu psychického týrania a môže viesť k dlhodobým poruchám sebavedomia, úzkostiam a problémom vo vzťahoch.
- Odporúčané riešenia zahŕňajú psychologickú alebo psychiatrickú liečbu pre agresora, rodinnú terapiu, nahrávanie nevhodného správania, oznámenie zamestnávateľovi a v krajnom prípade odchod s deťmi alebo ultimátum „terapia alebo rozchod“.
- Diskusia uvádza, že pracovné psychologické testy (uvedené v príspevku ako „každých 5 rokov“) nemusia vylučovať potrebu individuálnej terapie alebo psychiatrickej liečby, najmä ak je prítomná diagnostikovaná depresia alebo opakované agresívne správanie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako slovné nadávky otca vplývajú na malé deti?
A: Diskutujúce uvádzajú, že opakované nadávanie mení sebahodnotenie dieťaťa, znižuje sebadôveru a môže viesť k poruchám správania v dospievaní, vrátane rizika sebapoškodzovania alebo porúch príjmu potravy (v diskusii uvádzané príklady anorexie a rezania u tínedžeriek).
Q: Pomôže otcovi, ktorý nadáva deťom, terapia?
A: Viaceré príspevky odporúčajú psychologickú alebo psychiatrickú liečbu a tvrdia, že človek s nevyriešenými traumami môže potrebovať dlhodobú terapiu; v diskusii sa tiež objavuje odporúčanie dať ultimátum „terapia alebo rozchod“.
Q: Môžu byť pracovné psychologické testy dôkazom, že s človekom je všetko v poriadku?
A: V diskusii je uvedené, že aj keď mal človek v práci „psychologické testy veľmi dobré, priam ukážkové“ (uvádzané testovanie každých 5 rokov), v osobnom živote mohol mať diagnostikovanú depresiu a stále vykazovať škodlivé správanie doma.
Q: Kedy zvážiť odchod z domácnosti kvôli slovnému týraniu detí?
A: Viaceré príspevky odporúčajú okamžité chránenie detí a odchod, ak nadávanie pokračuje pravidelne, hrozí prerastanie do fyzického násilia alebo ak agresor odmieta liečbu, pričom niektoré rady hovoria o tom, že trvanie problematického správania štyri roky je už závažné.
Q: Ako presvedčiť partnera, aby vyhľadal odbornú pomoc?
A: Navrhované kroky v diskusii zahŕňajú dotiahnutie partnera na psychológa, osobnú objednávku k odborníkovi rodinou, predloženie nahrávok jeho správania, alebo ultimátum „terapia alebo rozchod“; niektoré príspevky aj odporúčajú konzultáciu s psychiatrom pri podozrení na depresiu.
Q: Ako odborná literatúra definuje psychické týranie detí?
A: V diskusii je citovaná definícia podľa Vicianová a spol., 2002: psychické týranie zahŕňa opakované ublíženie dieťaťu odmietaním, ponižovaním, zastrašovaním, obmedzovaním kontaktov a opakovaným nadávaním, pričom charakteristické je opakovanie deja (napr. opakované nadávanie, ponižovanie, vyhrážanie).
Závery z diskusie
Zhoda
- Opakované nadávanie deťom je v diskusii považované za formu psychického týrania, ktorá môže mať dlhodobé negatívne následky na psychiku a sebavedomie.
- Všetky relevantné návrhy riešení zahŕňajú zapojenie odborníkov (psychológ, psychiatra, terapia) a aktívnu ochranu detí (kontaktovanie odborníkov, v krajnom prípade odchod).
- Pracovné psychologické testy nevyvracajú potrebu individuálnej odborníckej starostlivosti v prípade opakovaného škodlivého správania doma.
Sporné názory
- Niektoré príspevky presadzujú okamžitý odchod s deťmi, kým iné preferujú dávať šancu na zmenu prostredníctvom terapie a rozhovorov.
- Niektorí odporúčajú nahrávanie správania a oznámenie zamestnávateľovi, zatiaľ čo iní varujú, že vyhrážky alebo konfrontácie môžu situáciu zhoršiť.
Otvorené otázky
- Zostáva nezodpovedané, či bude partner ochotný absolvovať dlhodobú terapiu alebo zmeniť správanie bez externého donútenia.
- Nie je jasné, do akej miery momentálne pozorovateľné zmeny u malých detí budú zvratné v dospelosti bez odborného zásahu.
- Otázne je, ako najbezpečnejšie zapojiť zamestnávateľa alebo služby (ak vôbec) bez zhoršenia rodinnej situácie.
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, psychiatér, terapia, rodinná terapia, psychologické testy každých 5 rokov, hospitalizácia, depresia, antidepresíva (AD), nahrávanie správania mobilom, ultimátum „terapia alebo rozchod“, psychické týranie, Vicianová a spol., 2002
Miesta a osoby
Dubaj, Vicianová
Ďakujem vám za odpovede. Čo sa týka psychológa, neviem či to má nejaký súvis alebo je to úplne o inom, ale z práce majú povinnosť každých 5 rokov prejsť testami u psychológa. Naposledy bol minulý rok. A on ich mal podľa psychologičky veľmi dobré, priam ukážkové. Pracuje s deťmi...
Môže sa na to vyhovoriť? Že on nepôjde lebo testy mal v poriadku? To si len domýšlam ale ak by niekto vedel, či to má alebo nemá nejaký súvis, že môže mať testy dobré a i tak potrebuje odborníka...budem vďačná za odpoveď, chápete ako to myslím.
A áno, ďalší krok ak by toto nezabralo som chcela vyhľadať tú odbornú pomoc.
Sa ho opýtaj, či by povedal v práci dieťaťu, že je drbnuté alebo sprosté. A keď nie, tak sa ho opýtaj, že prečo, keď tak bežne komunikuje so svojimi deťmi 🤷♀️. Každopádne, na nejaké testy v práci by som sa ja osobne vykašľala a trvala by som na tom, aby riešil svoj psychický stav s odborníkom.
Autorka a tým, ze robi s detmi, nemôže byt vyhorený? Keď si pozriem, aký hurhaj je v takej škôlke alebo skole, tak to fakt je len pre silne povahy, aby im nepreskocilo a hlavne, keď to iste má aj doma. Nemôže zmenit zamestnanie?
Keď robíš v kľude testy, urobíš ži seba aj archanjela. Ale v strede, keď ho niečo vytočí, amygdala v mozgu , ťa diktuje útek alebo obranu a vypína sa všetko ostatné. Keďže tvoj muž má nevyriešené traumy, v okamihu, keď mu vaše deti pripravia nejakú podobnú situáciu z jeho detstva, paradoxne sa cíti ohrozený a tak reaguje. Určite psychológ, ale s mužom fest opatrne. Veď sa objednaj k psychológobi ty a poraď sa.
Psychologické testy sú slabé, prešli nimi aj ľudia, čo vraždili, všetci policajti, ostatní, čo majú legálne zbrane, atď. To nič neznamená. On pracuje s deťmi? Tak by som mu povedala, že pokiaľ nepôjde na terapie, tak si nahram na mobil ako sa správa ku svojim deťom doma a potom to pôjdem pustiť jeho zamestnávateľovi, asi by ho to dosť šokovalo. Naozaj musíš byť rázna, inak to nepôjde.
@tramtada31 nie z prace ale asi zo všetkého je vyhoreny.. Minulý rok bol hospitalizovaný kvôli vyšetrenia ohľadom hlavy a výsledok sa dostavil až pri psychologicke v nemocnici ale vtedy riešili niečo iné, nie toto... A teda výsledok bol, že má depresiu a mal by si nájsť niečo, kde vypne mozog..doteraz taku aktivitu nenašiel a ani nemá záujem hľadať, nič ho nebaví..
Uvedomujem si, že aj ja musím niektoré veci zmeniť, čo mu vadia. Ako som písala, momentálne chodí do práce a keď príde, hneď mi pomáha s deťmi (najmä so staršou) nemá viac oddychu než ja, oddychujeme v podstate až keď deti zaspia. A ten oddych je u neho na PC/mobile. Vtedy mu psychologička povedala, že sa mu nečuduje, lebo z práce príde akoby do druhej práce - domov. A pri PC a mobile hlavu nevypne (hrá hry, to je jeho jediný relax)...takže som sa už zamýšľala aj nad tým, že mu trocha odľahčim a viac veci budem robiť ja aj keď bude on doma
Keď príde z práce, nechaj ho trochu oddýchnuť, nech si sadne, dá kávu alebo čaj, prípadne keby sa išiel trochu prejsť do prírody, to by mu prospelo. Možno skús aj ty vyberať také kludnejsie aktivity s deťmi, aby ste boli viac vonku. Alebo mu nabal mladšiu do kočíka, nech sa ide s ňou prejsť.
Pracuje s detmi? A kde, v skole? To ma velmi prekvapilo, ze pracuje s detmi veru.
Áno zanechá to na dieťati stopu a už je jedno akú nadával mi otec aj matka v detstve aj v puberte .
A keby nejdem na školu strednú tam kam chcem ja a n stretnem tam správnych ľudí nechalo by to namne ešte vedsiu stopu oni boli v ľudia čo má naučili sa aspoň brániť fyzickému útoku a čiastočne sa postaviť za to čo je správne aj keď to vyslovené neviem že sa postavím za seba ale postavím sa zato čo je správne pre moje dieťa aspoň to ma naučili .ale nemám takú sebadôveru.
A môže sa stať že v dospelosti si bude hľadať práve takých partnerov čo budú "nadnu "budú ju ponižovať a nadávať jej lebo to pozná od detstva.
Ano, nadavali mi, nie bezne, vacsinou ked ich nieco nahnevalo,ale zanechalo to vo mne nasledky, doteraz si vacsinu veci,co povedali pamätám. Dlho som bojovala so sebauctou, potrebou sa vsetkym zapacit a zavdacit. Preto ked teraz nasi vrieskali po mojich detoch, ked boli vynimocne u nich (maju 6 a 4), prestala som s nimj komunikovat. Moje deti nemusia prežívať to co ja v detstve
Nikdy som vsak nepocuvala,ze som sprosta a pod. Co vsak viem z okolia, taketo sústavne ponizovanie od detstva moze viest k sebaposkodzovaniu v puberte (anorexia, rezanie ☹️ a to sa bavime o 13rocnych dievcatach 😢). O narusenych vztahoch s druhym pohlavim v dospelosti, podcenovani ani nehovorim.
Keď príde z prace, mal by ísť vypnúť hlavu na vzduch. Prechádzka, beh, bicykel, čokoľvek. To už je totálne hlúpy napad, sadnúť si a akože si oddýchnuť pri pc a mobile. Ešte keď ma traumy z dectva a problém s depresiou, ktorý nerieši. To mu tie deti nestoja za to, aby k nim chodil s čistou hlavou? Ma deti za celý deň plne zuby a na tých doma sa odbavuje potom. Nech si ide okysličiť mozog. Mne sa tiež nechce, ale človeku to veľmi pomôže, kľudne len na polhodinu sa ísť sám prejsť, rýchla chôdza, kade tade, nie cielene a domov človek príde oddýchnutý. A k otázke - keď to nerieši u odborníka on, budeš to časom riešiť s deťmi u odborníkov ty.
Toto by som nestrpela aby muž robil. A mohol by sa vyhovárať na traumy z dectva koľko len chce. Dospelý človek by mal mať mozog na to, aby vedel posúdiť následky svojho konania. Chúďatko, on ma traumy. To isto. Zaujímavé, že mu nevadí že svojim deťom vyrába traumy.
@janickacrazy nič tým nevyrieši, len to zhorší situáciu. A ako to autorke pomôže?
Autorka, na nejake uvedomenie sa mu nepomoze diskusia z konika. Skor by som hladala nazory psychologov, vyskumy v tejto oblasti. Ale neverim, ze to pomoze. Hlavne on si nesie traumu z detstva kvoli otcovi. A prenasa to na deti. Ktore urcite uz z toho traumu maju tiez. Neziju s milujucim otcom a zial mam pocit, ze ani s matkou, ktora by mala dost sily a odvahy zastavit to a chranit svoje deti. Najlepsie pre deti spravis, ked od neho odidete. Vela sil Ti prajem.
Ako mu to môžeš tolerovať??? Nepriamo ubližuješ svojím deťom tiež. Možno ích ta Tvoja ľahostajnosť bolí ešte viac.
HM... A inak ste s tým ok áno? Tak to začína.. Keď budú deti staršie tak ako ich bude nazývať? Ešte horšie! A na kom vám viac záleží? Na mužovi alebo deťoch? Nechcela som tu písať ale som vytočena.. Ako ja na vašom mieste sa mu postavím a to tak nech s tým okamžite prestane alebo odchádzam... Pretože také správanie voči deťom je nepochopiteľné. Ja neviem koľko máte rokov ale dospelá žena - matka by toto netolerovala ďalej ak bol muž napomenuty a nerešpektoval to. Ja neviem čo chcete od nás či radu,pomoc alebo len útechu ale v prvom rade by ste sa mala zamyslieť nad sebou. Či dovolíte ďalej manželovi urážať vaše deti a tie keď budú staršie aby sa nesprávali tak aj k vám... Pretože tam nebude ani úcta ani rešpekt.
Mne tak.mama nadávala aha bílá od mala kým som neodišla v 18 z domu a nadávala horšie pretože si rada dala nejeden pohárik.. a viete ako to dopadlo? Nemám k nej ako k matke žiadne city. Ani sa jej skoro vôbec neozývam, nechodím k nej... Pretože som stratila všetku úctu k nej... A aj preto sa snažím vychovávať deti bez urážok. Ja rešpektujem ich a oni mňa....
@zazka666 samozrejme, že to neurobí, ale pokiaľ on tie terapie neabsolvuje, tak sa nikam nepohnú. Takto bude aspoň vidieť, že to myslí autorka vážne. Rieši to už 4 roky a rozhovory zjavne nepomáhajú.
Nehnevaj sa,ale asi to nemá tvoj muž v hlave v poriadku.Veď píšeš,že má diagnostikovanú depresiu a nelieči sa?Depresia je vážna psychická porucha ,ktorá,ak sa nelieči,sa bude zhoršovať.Si prečítaj niečo o depresii.A preto by ani nemal pracovať s deťmi.Musíš ho dotlačiť k psychyatrovi,a ak nepôjde,tak odíď, lebo to bude čoraz horšie a nebezpečnejšie.Držim palce
Staci si precitat hocijaku knihu o vychove deti a budes vidiet aky to ma dopad na ich psychiku. Ja si ani v najhorsom sne neviem predstavit, ze moj muz, otec nasich deti by sa k nim spraval tak, ze ich psychicky nici. A nemam pochopenie pre zeny, ktore dovolia tyrat deti psychicky alebo fyzicky. To nemate pud ochranit vlastne deti? Keby mojim detom niekto ublizoval, ktokolvek, tak by som bola schopna ho zabit a nie sa na to prizerat.
Autorka si zjavne neuvedomuje, že tu ide o týranie detí a je len otázkou času, kedy o deti môže prísť. Sama sa dokáže na to nečinne prizerať a ešte napísala, že na deťoch nebadá zmeny (tým pádom je to pre ňu asi ok nateraz). Lenže tie zmeny sa deju a sú nezvratné. Prostredie deti formuje a prvých 6 rokov (vtedy keď sa niektorým môže zdať že nevnímajú) je zásadných.
@janickacrazy viď vyššie moje príspevky, som psychológa odporúčala. Tú ide o to, aby nezhorsila situáciu.
Ste niektoré prudké ako ...! Sa ukludnite , neutočte a podporte autorky. Inak ta stránka nebude mať význam
Máme byť podporná skupina. Sme ženy, tak ukážte svoju citlivosť, toleranciu, účasť, podporu...❤️
Ty sa nemáš čo báť, postaviť sa za deti. Musíš sa s ním porozprávať a dotiahnuť ho psychológovi. Sama to nevyriešiš, ani dá sám od seba nenapraví. A ak si myslíš, že keď budeš ticho a budeš mu ustupovať, že nebude zle a horšie sa veľmi míliš. Raz to príde a bude nadávať aj tebe. Ries to, povedz mu ako sa cítiš a čo hrozí ak s tým niečo nespraví. Okrem toho, že stratí deti. Ujdú z domu hneď ako budú môcť, alebo si nájdu podobných mužov ako je ich otec. Lebo ver, či nie , partnerov si vyberáme podľa svojich rodičov...