Nájdenie muža po 42

@viestta rada by som mala. Aj keď niekoho mam, cely život som v podstate prežila sama, už nemám ani rodičov, dieťa rýchlo rastie co chvíľa bude dospelé..... rada vy som mala niekoho vedľa seba komu na mne záleží a kto tu bude pre mňa pre zmenu....

No vieš nikto ti nepovie či niekoho nájdeš, alebo nie pretože to nikto nevie. Je kľudne možné, že keď toto ukončíš zostaneš už sama a musíš s tým rátať a byť nato pripravená. Môžeš niekoho stretnúť a nemusí to vydržať. Ono v takomto veku je to už také zložitejšie nájsť si k niekomu cestu. Človek si často aj nesie so sebou rôzne zranenia a nie všetci už chcú v takom veku vzťah kde sa naozaj naplno oddajú druhej osobe a budú s ňou aj žiť a vytvoria rodinu. Nieje to nemožné, ale nieje to ani ako v 20tke, že vieš, že ešte máš pred sebou kopu lások. Treba sa naučiť hlavne mať rád sám seba a byť so sebou v pohode, dať si to čo si nedostala od iných a možno, ale len možno sa niekto pridá.

@elli333 je to jedno ci s nim zostanem alebo ukončím. Ak zostanem nevezmem synovi ktorý vchádza do puberty "idylku" ze ma rodinu na druhej strane ak odídem získam čas pre seba /dieťa mam často chore teda môj život je 12 rokov len praca HO-dieta zacyklena som riadne, mozno pred 11 rokmi som bola naposledy na káve s kamoškou 🤦‍♀️ / teda už by sa neriesilo ze budem ja ta na OCR skrz príjem a stabilnú prácu, a tiež by som mohla prijať ponuky práce ktoré ma zaujímajú co teraz nemôžem lebo ja som ta co nesie celú zodpovednosť za syna. Neviem ale každý rok keď sa blížia moje narodeniny si uvedomujem ze som sa vzdala pre dieťa celého svojho života a čochvíľa prídu kamarati a ja budem ta vedľa.... muž doma není bud je s kamarátmi alebo v práci čiže on ten odchod nepociti ako ja. Tak ako som písala proste neriešila som syn potreboval tak som sa prispôsobila. Ale pomaly prichádzam na to ze ono sa mi to nikdy nevráti a ja budem ta co si bude môcť povedať dala som všetko na úkor seba, svojho času, svojej kariéry co je krásne ale v 50 zostať v prázdnom dome sama .... co z toho čas nespomalim do toho všetkého prichádzajú zdrav problémy a ja zisťujem ze som na nich sama. Obaja jedine co pociťujú je ze spomalim ale pomoc žiadna.... cele zle.

No ale 12-rocny môže byť už aj sám doma, takže si nájdi aspoň kamarátku na kávu alebo nejaké cvičenie, koníčky. Nemusíš za každú cenu hľadať chlapa, len skús žiť taký pestrejší život a uvidíš, ako sa to všetko vyvinie.

@janickacrazy len žiaľ mala som dáke zdrav problémy a prišla som na to ze som zrazu na všetko sama nikto kto vypočuje, komu na tom záleží, zomrel mi otec ani som to po toľkých rokoch nestihla spracovať a vracia sa mi to proste nikto tu pre mňa nebol, ako stroj. Dúfam že mám pred sebou aspoň ďalších 20 rokov a skutočne ten pocit keď muž vás obijme keď je ťažko, keď je tu pre vás..... to není o voľnom čase ako ho kvalitne tráviť ale o živote ako takom. Vidím to na známych - muži sa starajú o matky ktoré sú vdovy po 65, rozvedene este skor aj mlade okolo 50, ktoré niesu schopné ani ísť si nakúpiť, keď si vezmem- kým som otca mala nikdy moja mama nevyzadovala pomoc lebo sa starali dvaja, obaja k rovnakym Dr, obaja na zahrade, okolo domu, socialny kontakt, ked otec ochorel nikdy nebol sam ..... proste život vo dvoch sa lepšie tiahne. Deti majú mať svoj vlastný život a ja nechcem byť tá ktorá bude žiadať syna o pomoc co mu naruší.jeho vzťah....ak mi ju vôbec dá. Aké je krásne keď vidíte dvoch ludi okolo 70 spolu a aké smutné keď vidíte veľa dôchodcov vysedavat u Dr len aby sa s niekym porozprávali. Áno byt sama je niekedy super ale keď už má človek svoj vek .... môžete mať XY kamarátov ale to nezaručí ze vo chvíľach keď budete potrebovať zostanete sama lebo každý má svoju rodinu

No mne príde zvláštne, že tak žiješ dieťaťom, ktoré má už 12rokov. Veď tomu to už aj musí liezť na nervy. Ja mám 13ročnú a neviem si to predstaviť. Má už svoje záujmy, kľudne ju nechám doma a idem do mesta. Ona si aj navarí už. Nemusíš hneď meniť chlapa, ale určite začni žiť. Tak veľké dieťa už nemá čo byť celým tvojim zmyslom života.

Nechápem, čo cakas, ze sa s novým chlapom zmeni...budes mat viac času? Miesas tu dva problémy - nefunkčne manzelstvo a tvoje prilisne upatie na syna.
Kazdopadne, áno, ja som sa s mužom rozisla, ked som mala 39 a po niekolkych roznych vztahoch (áno, začala som "žit po 40ke" ) som vo veku 43 rokov našla chlapa, s ktorym snad budem do konca života. Ale samozrejme, nás vztah je kompromisoch a respekte. On je sám na 3 deti, ja mám svoje 2 v striedavke. Takže náš spoločný čas je vzácny. Obaja si to uzivame a verime, že ked deti vyrastu, budeme zdielat spoločnu domácnost. To bude tak možno o 10 rokov...

Ahoj ja ti to strašne prajem aby si si našla lepšieho partnera. Mala som presne takého istého partnera ako ty viem čo je to za peklo na všetko byť sama bez opory. Treba začať žiť skús určite aj zoznamky na internete poprípade keď máš šťastie spoznať nového muža aj v práci či cez priateľov .

Ja som sa rozviedla v 35tke, začala znova v 36tke a v 38 sa stala prvýkrát mamou. Nikdy som nebola šťastnejšia.
Dá sa to a možné to je..stačí byť len voľný a pripravený (reálne, citovo, emocionálne.) Uzavri predošlé kapitoly a otvor sa možnostiam. 😊

Áno, da sa nájsť aj partner po 45. Ja som si našla, ale ja som bezdetna. Ty máš dieťa, ktoré ide práve do puberty a veru neviem, koľko mužov tu bude pre vás oboch oporou, akú u súčasného partnera postradas a od nového očakávaš. Muži po 40 chcú partnerky hlavne pre seba.

Ja som nasla dakoho tesne pred 39. 2 deti