Nečakaný rozchod
Ahojte, potrebujem to zo seba dostat a poradit. Pred par dnami prisiel za mnou partner ze sa po 3 rokoch chce rozist a ja som skoro odpadla. Nikdy ani naznak toho nebol- zeby povedal, ze to co i len zvazuje, mame rocnu dceru, vravel, ze budeme spolu navzdy. Po rozhovore, kde som ho prosila o cas na zlepsenie vztahu, mame nakoniec rozchod ale spim u neho aby dcera bola doma vo svojom a v podstate fungujeme ako predtym, len o vela chladnejsie, len spim v inej izbe a este poziadavka od neho bola nech sa nepodvadzame a o par tyzdnov ak vsetko pojde dobre mozeme vztah znova nanovo zacat. Ale neviem ci tomu verim. Mozno mi len dava cas na spracovanie vsetkeho lebo som to tazko zobrala a teraz mam velmi velmi tazke dni. Neviem co bude, mala by som sa sustredit na zachranovanie vztahu ale ja mam polovicu cas panicke zachvaty ze co s nami bude a pol casu placem ze sa to rozpadlo. Dovod na rozchod je ze sa hadame casto. Ze to zacalo ked sme zacali s IVF procesom. Ano pichala som si hormony a nezvladala som to dobre, a potom som mala vysoko rizikove tehotenstvo od zaciatku kvoli hematomom a potom sa pridala preklamsia. Teraz mame nasu prvu dceru a nespala som rok. Do toho hned po skonceni materskej - ano 6 mesiacov som nastupila naspat do prace, nakolko partner odmieta platit moj dom v BA - hypoteku a vsetku reziu, takze som nemala na vyber. Dom prenajat nemozem, lebo ako som chcela a ano mala som zaujemcov, ale 2 dni na to ako sa "prenajal" sa so mnou rozisiel a potrebujem ho ako zalohu. Byvat tam sama nechcem, bojim sa, je to velky dom a dcera tam nikdy nebyvala dlhodobo. Mame opatrovatelku ale ta viac nechodi ako chodi takze to tu popri praci lepime ako sa da. Rano vstanem upratujem, potom pracujem tazko a do toho asistujem opatrovatelke a po praci starostlivost o dceru a domacnost, mame este velkeho psa, ktoreho si nepomojka muz ako je rok dlhy tak aj okolo toho lietam aby tu nebol chudak sam. Ja som pod strasnym stresom a nemam od nikoho pomoc ani od rodiny, od ktorej som ju prosila, vsetci mi povedali, ze si to mam sama vyriesit. Moj muz takto neuvazuje - nechape co mu vravim, ked toto opisujem.
Hadame sa casto aj za hluposti podla mna a toto su veci, ktore vadia mne. Partner v domacnosti vobec nepomaha, od kedy je so mnou nenavaril, nezapol pracku, umyvacku riadu, neutrel podlahu proste nic. O dceru sa zaujima denne ale nestara sa hlbkovo - doktorov, prikrmy, program dietatu robim ja. On zapne telku a je na mobile. Este ked napr poviem, ze podme dieta okupat, tak mi povie, ze jemu sa nechce on je unaveny. Nepracuje - uz asi 3 krat ho za rok a pol vyhodili. Nevinim ho za nic, povedala som ze mu pozicam alebo dam peniaze ked potrebuje, ale on mna este vini za to, ze ked sme spolu on plati vacsinu jedla, aj ked prispievam aj ja. Reziu nehnutelnosti kazdy plati sam za svoje - kazdy mame svoju aj ked jemu jeho nasli, vybrali a zaplatili rodicia, len teraz si uz plati splatky sam. Ja som si na svoju roku setrila a makala - mrzi ma, ze mam pocit, ze ma nedocenuje. Tie hadky zacinaju tak sprosto - ze poviem muzovi: umy dcere pohar, a on ho nechce umyt saponatom ale mydlom na ruky splechnut a oplachnut pod vodou. Ja poviem, ze to nie je dostatocne a on uz pokracuje aka som nenormalna a uz to ide. Ja sa snazim teraz na nic nereagovat a vo vsetkom suhlasit, a ze prisiel po rozchode hned aj z 20 velkymi vecami co chce menit, ale uprimne je to narocne. On sa teraz chce uzdravovat, nechce byt v toxickom vztahu co nechcem ani ja a planuje si dovolenky a same pivka s kamaratmi a hobby ako sucast uzdravenia ale podla mna ziadne uzdravenie vztahu neprebieha ako som ja navrhovala, ze tak podme na rande podme sa venovat jeden druhemu. Ja len chcem stastnu rodinu ale ako keby chapem, ze to je narocne a nie je to len rozpravkove a ten rozchod ma strasne zneistil. Aky mate na to nazor?
