Nútili ste partnera do spoločného bývania?
Akoze neviem ci len ja zijem v takomto prostredi ale vsetky moje kamaratky donutili chlapa k spolocnemu byvaniu a aj k svadbe 😅 je toto normalne ? Ja neviem mam totiz rovnaky problem este spolu nebyvame a tlacila som ho do toho 3 roky ale asi nie az tak intenzivne ako ony svojich :D mne pride ze proste toto by mala byt chlapova iniciativa nie ? Ci co radsej bude s mamkou nech mu obskakuje rit ? Ja tomu nerozumieeeem ako ste to mali vy ? :D
Väčšinou sa obaja dohodnú a nikto nemusí "tlačiť".
A ty byvas sama?
Nie nenutila. Uprimne, ak nemate este do 20 rokov, tak by mi to pripadalo dost divne, ze po 3 rokoch vztahu by so mnou nechcel zit. Ja osobne by som v takom vztahu asi nevidela perspektivu. Co ti na tuto temu povie ked sa o tom rozpravate?
Spolocne sme o tom rozpravali, ze budeme byvat spolu... prislo to spontanne.. treba sa na zaciatku vztahu o takych veciach rozpravat
Nie, nenútila som ho, raz u mňa prespal a už proste neodišiel. Nijak sme to neplánovali. Ale záleží aj koľko máte rokov, ak do 30, väčšina chlapov má čas na nejaké veľké záväzky. Pokiaľ ty chces svadbu, deti a on po 3 rokoch ani spoločne bývanie nechce, tak asi to s tebou nemyslí vážne.
k čomu je to dobré... načo...alebo chce, alebo nechce.
Rozprávali sme sa o týchto témach v podstate od začiatku vzťahu, mali sme spoločné plány do budúcnosti, vedeli sme, že keď doštudujeme, chceme spolu bývať a prišlo potom to prirodzene, nikto nikoho nenútil, ale ani nemusel byť extra inciatívny... ale poznám vzťahy, kde žena vyjadrila svoj pocit, že vzťah pre ňu prišiel do bodu, kedy sa buď posunie na ďalšiu úroveň alebo nevidí zmysel v tom pokračovať a aj keď nie som fanúšikom ultimát, ak to niekto takto cíti, je okej o tom hovoriť a druhý sa môže podľa tejto info rozhodnúť podľa seba, zase nepredpokladám, že ich nútili s nožom pod krkom...
Jednoducho prenho nie si no1 inak by ste spolu davno byvali.
Po troch rokoch nútiť? Kopnúť do zadku aj je mu v mamahoteli lepšie ako s tebou.
Ja som sa toho môjho po 4m opýtala, či ozaj chce merať denne takú vzdialenosť do novej práce a bolo. Pred tým prespal tak 2x do týždňa. Žiadne nútenie ani do zásnub áno do svadby.
Niekoho nútiť chcieť so mnou žiť je brutálny základ na nešťastný vzťah. Nie, žiadneho som nemusela nútiť. Iniciatíva bola od chlapa.
@kate211 no uz tak polroka ano ale je to rodicovsky byt kedze sa stahovali do rodinneho domu mne nechali byt kedze ja este studujem nemusim im platit najom mam 24… on ma 25 ale uz 5 rokov zaraba a zaraba nadstandardne na slovenske pomery povedala som mu nech ide ku mne ze staci ak na energie da mojim rodicom ja im neplatim ale zas nechcem tu mat frajera.. no zije s rodicmi ale plati im najom tak jedine co by sa zmenilo je ze by platil mojim a o dost menej teda :D
Začala som bývať s chlapom, keď som sa zaňho vydala 😀 Mala som 30 rokov 😉 A to môj manžel už mal dávno kúpený byt.
Preboha nie...ja som s ním pred svadbou ani bývať nechcela. A predsa sme sa vzali 🤷
@andreakotesova neviem kazdy mi hovori ze spolocne bxvanie je najvacsia skuska vztahu ze riesite potom uplne ine veci a teda ja mam normalne komplexy z toho ze ostatne pary spolu ziju citim sa tak menejcenne neviem ci ma rozumiete akoby taky postoj “ze no ty tomu nerozumies vy spolu este ani nebyvate” atd
Nebolo to úplne nútenie, ale mala som vážnu debatu o bývaní - obaja sme boli študentmi VŠ a preto som navrhla, po 7 rokoch vzťahu, či nepôjdeme do spoločného podnájmu. Debata bola dlhá a vážna (riešili sme to viac dní), až to skončilo rozchodom z mojej strany. Spätne to vidím, ako to najlepšie, čo sa mi vtedy mohlo stať.
Neskôr trvalo presne 3 mesiace vzťahu a začali sme s novým priateľom bývať - nebavili sme sa o tom, postarala sa o to situácia, rok sme bývali s kamarátmi na byte, potom sme išli do vlastného malého bytíku. A dnes sme už niekoľko rokov manželia.
Takže v jednom prípade tam možno bol náznak nátlaku a skončilo to rozchodom, v druhom to išlo samo od seba, osud zariadil.
U nás nikto nikoho netlačil. Obaja sme sa zhodli, že budeme spolu bývať až po svadbe. Už pred ňou sme riešili pozemok, keďže sme chceli dom. Po svadbe sme začali stavať svojpomocne ( dovtedy sme bývali u mojej mamy). Od zoznámenia po vlastné bývanie ubehlo necelých 10 r. Manžel pracoval mimo čiže nám to takto vyhovovalo. Ale tieto veci sme mali vydiskutovane už v začiatkoch vzťahu, tiež deti a financie. Neviem či by sa mi páčilo, keby ma niekto do tohto nútil.
Nemala som takého chlapa. Sám sa hrabal bývať so mnou (ale nemala som "svoj" byt) a sám sa hrabal ženiť sa so mnou. Ak ste len polroka spolu, tak by som to asi ešte neriešila, ak on sám nechce. Možno je mu blbé sa ťa opýtať, či sa môže k tebe nasťahovať. Je iná situácia, ak by si mu to sama navrhla - ale až keď to tak budeš cítiť. Ja by som si ale chlapa nevzala za muža bez toho, že by som si s ním vyskúšala spoločné bývanie, aspoň toho pol roka minimálne, kľudne aj rok, dva ja som sa moc neponáhľala so svadbou 😄 (ale tak závisí aj od iných faktorov, každý to máme ináč). Netvrdím, že to nemôže vyjsť, ale naozaj pri nonstop bývaní spoznáš toho druhého oveľa viac, ako len pri stretávaní sa na pár hodín za týždeň. Ten vzťah je jednoducho intenzívnejší.
No ja len preto ze napriklad mam obmedzene financie zarabam si len 50percentnym uvazkom popri skole a proste ja som cely cas bola aj z toho mala ochotna platit najom keby byvame spolu ako par a on co zaraba normalne ze 5 krat viac mi povie ze to sa financne neoplati a neviem ja na to takto nepozeram proste vsak jasne ze sa to neoplati hlavne teda mne ale pre ten vztah sa mi to predsa oplatii toto mi vadi ja neviem ci sa na to zle pozeram… no ale hlavne teraz uz ked mam ten rodicovsky byt uz by to nebolo ani tak narocne… a on stale okolo tych penazi toci ze nemozme ist ani na dovolenku lebo ze ja na to nemam… keby mam tolko penazi ako on tak proste ja by som ho zobrala do bytu alebo na tu dovolenku…
@mikadooo presne aj ja to tak citim ze to nie je take plnohodnotne bez toho spolocneho byvania… a ja som ho tu volala byvat uz tri krat on ze no zvazi neviem ze ci mu je to blbe ze sa citi ako menej chlap alebo kde je problem ci fakt proste chlapi potrebuju v takom veku este dozriet na to netusim
Je ešte mladý, proste sa mu nechce. Dnešní chlapi v jeho veku sú ešte také väčšie deti, česť výnimkám.
On mal 19,ja 18 a odvtedy bývame spolu.Nikto do ničoho nikoho nenutil
Nenutila,ani by mi to nenapadlo.My sme sa rovno zobrali po 9.mes.randenia a vybavene.My sme to spoločne bývanie ani nestihli,ak nerátam 2 týždne u neho,keď som mala technický problém v byte mojom...a vraj nemám odchádzať,ale odišla som.
V tvojej situácii keby som bola. Tak najprv dostudujem a potom si zariadim bývanie, podľa toho, kde sa usadím. Naozaj by som neplatila podnájom nejakých 700e. Keď viem, že o rok môžem byť niekde úplne inde a tých 500e usetrenych mesačne môžem minúť na lepšie možnosti. Napríklad šetrenie s úrokom. 🙂
Nemozete ist na dovolenku, lebo ty na to nemas 🙈🙈🙈 potom sa cudujem slobodným kolegom, ze si nevedia najst normalne zeny, ked normalne zeny strácajú cas pri takychto debilkoch 😉. Prosim ta rovno si hladaj noveho.
@kavasmliekom ale ona bývanie má, rodičia je uvoľnili byt, keď sa odsťahovali do domu. Netuším o akých 700e píšeš, ona im nič neplatí, platia ho rodičia.
On by práveže nestratil, platí u svojich rodičov a dosť. Tu by platil 1/2 základných poplatkov za byt, čo je úplne normálne, ba až blbé, kľudne by mohol platiť ako u rodičov.
Autorka - vykašli sa na neho, je síce zarábajúci a veľmi dobre, ale podľa opisov čo tu dávaš, je nejaký mamičkár, nezrely kus. Snažíš sa 3 roky ? A ani teraz nemá záujem, keď môže skúsiť spolužitie za výhodnejších podmienok ?
mamkin cecok a ešte aj lakomý
Tak ty mas iny problém nez spoločné byvanie a to je žgrlavý "frajer". Preto s tebou nechce bývať lebo s tebou nevidí budúcnosť. A asi ani s nikým iným ,keďže to bude ten typ,čo si pre 5€ nechá koleno vŕtať 🤮 Že nemáš na dovolenku tak nejdete. Čo má vtáka zo zlata ked si ešte s ním?
Odpoveď na tvoju otázku:nemusela som nikoho nútiť,sme spolu od mojich 17r,akonahle som skoncila školu,išla som bývať k nemu,v 19r,bavili sme sa o tom pocas vzťahu čo a ako.
Nikdy som žiadneho chlapa do spoločného bývania nenutila. Ak po primeranom čase (zvyšujúcim sa vekom sa pre mňa primeraný čas skracoval) nechcel bývať so mnou, stačilo zavrieť dvere a povedať: ďalší prosím. S dávno bývalým sme začali bývať spolu ešte na VŠ, s bývalým po roku a s terajším po ôsmych mesiacoch (lebo som odmietala presťahovať sa do inej krajiny bez toho, aby som tam mala prácu, inak by to bolo aj o tri mesiace kratšie), proste po troch rokoch by som nečakala a už vôbec nie v situácii, že býva u rodicov.
Začať bývať s partnerom až po svadbe mi príde trochu šialené. Čo keď vám to takto nebude klapať? Si to treba vyskúšať aspoň na rok, pred svadbou/zasnúbením.

Nie, nenutila, nestojím o chlapa ktorý by bol so mnou len preto že som ho nútila
Ty tomu tvojmu daj jasnú otázku: tvoja budúcnosť je mama alebo ja a podľa odpovedi sa zariad