Odchod od manžela
Dobrý večer. Nemám sa s kým poradiť a rada by som si vypočula názory iných, keďže sa už sama v sebe nevyznám. Som vydatá 3 roky a máme 2 krásne detičky (4m. a 21 m.). Manžel mi s deťmi pomáha , ale v našom vzťahu to škrípe, resp.je ticho. Vôbec sa nezaujíma ako sa mám, či som šťastná ( nie som, opakovane som mu hovorila ,že sa chcem odsťahovať od svokrovcov , aby sme mali svoje súkromie a pokoj) , nemáme žiadne spoločné záujmy, plany do budúcna. On žije len pre svoje záujmy, druhým vo veľkom pomáha a doma ho nič nezaujíma. Ak ho v niečom napomeniem, tak vôbec nereaguje, ako by som nič nepovedala. Mna to nesmierne ničí. Som zavreta doma pomaly 2 roky, v malej dedine, kde nemám žiadne kamarátky, s detmi nemám kde chodiť na ihrisko, prvé čo ráno počujem je svokra ako kričí na svokra... Je mi z toho veľmi smutno a zvažujem , že odídem aj s deťmi od muža.Aj keď nemám kam ísť. Čo by ste robili na mojom mieste?
Mas to tazke. Ja by som spravila to, ze by som prenajala byt a rovno povedala muzovi, ze sa sťahujeme. Bud sa prida alebo za to nestoji. Zit v prostredí, ktore ta ubíja je zaciatok depresi. Tiez ked ta lubi, tak by to mal vidiet. Neslo by o ultimátum ale o to, ze to proste rozhodnes ty, kde budete zit. Kaslala by som na peniaze, ktore som investovala do cudzieho. Moja psychická pohoda by bola viac. Mužov treba niekedy zobudiť.
V prvom rade si unavená...dve malé deti krátko po sebe,bez možnosti sa vyžadovať kamaratke atď....
My sme takto bývali 10 rokov (aj ked mi sme mali vkastme samostastne poschodie 5izb.cize vsetko som mala svoje, ale rozumiem ti ,konecne sa nam podaril dom ,lebo hentá keď bývanie je o ničom...
Výdrž...
My teraz síce bývanie vo svojom,ale v dedine kde nie sú ani potraviny a teda nic skoro okrem krasnej prirody ... tak som si povedala keďže som tehotná,že keď sa bábätko narodí budem chodiť denne bušom do mesta....kde je aj fajn ihrisko,atď....mam to do mesta,ale 5 km...čiže sa to dá...
Drz sa...deti podrastu,pôjdeš do orace a zas to bude iné...
A pred detmi si bola vypocuta a pochopena? Mas pocit, ze sa nieco zmenilo, ked sa vam narodilo dieta? Ako ste travili cas, kym ste dieta nemali?
Ahoj, neviem či to čítaš ešte, dosť ti tu nakladajú....ale asi v dobrom, aby si nabrala odvahu a pochopila že normálne to nie je. Ja som v živote urobila niektoré chyby, ktoré má potom stali zdravie. A to že som dlho zostávala tam kde skom trpela. Pre mňa to bolo zamestnanie. Tam som aj ochorela, z vyčerpania a stresu. Následky znašam do dnes. Preto ak trpíš, berie ti to kľud a pohodu, určite to ries. Občas tiež od muža niečo chcem, a on ako hluchý...ale my ženy často meníme nálady, tak sa to naučil vypínať v hlave. Tak potom sa vypnem ja a už si robím plány ako "ja" nie ako "my". Skúsila by som kľudný rozhovor, spomen si ako ho ľúbiš, teraz je to pod "mrakom nejakej temnej aury"..povedz mu to ako to cítiš, bez obviňovania /tým by si mu asi zaradila spiatočku/. Ak s ním nepohnes, nechaj chvíľu vyčistiť vzduch ...zatiaľ by som si niečo našla na bývanie a potom by som mu oznámila dátum odchodu. S kľudom angličana. Samozrejme je to na tebe ako naložiš so svojím životom....napísala som to ako to vidím ja, ako by som to asi riešila. S pokojnou hlavou zvládneš dve deti sama. Aj ja som zvládla.
Teraz ked mas male deti si zavreta doma a nemas kam s nimi ist tak to na teba dolahlo, pockaj...urcite nerob unahlene rozhodnutia...nie je to dovod na to aby si od muza odisla...vacsinou vo vela vztahoch to takto skripe pri tak malych detoch a cim su starsie tym je vsetko lepsie...daj tomu cas...ver ze samej ti lepsie nebude ...rodina je nadovsetko...dnes kazdy uz pri prvych problemoch uteka..nerob to...pisem to lebo som z neuplnej rodiny a ver ze kazdemu dietatu to zanecha stopy na psychike ak nema kompletnu rodinu...a toto naozaj dovody na to ju rozbit nie su nepoviem keby ta bil bol alkoholik alebo sa nestaral o vas...majte zodpovednost za deti uz ked ste ich urobili...vsetko sa vyriesi deti podrastu budes mat viac casu pre seba aj vztah sa vam zlepsi len vydrz
Odides a co potom?Si to nejak jednoducho predstavujes.Ty si vies predstavit co je to rozvod s 2 detmi a majetkami?Co je to za extremny emocionalny a psychicky stres pre teba,deti?Ako prebieha take delenie majetku aka je to spina?Kvoli tichu,ze si ta nevsima toto podstupit?Len ty pekne najdi manzelsku poradnu a chodte to riesit radsej tam.
@maminkadeticiek ake majetky? Žiju u svokrovcov, maximalne auto tam bude
Vzťahy nie sú stále len o peknom ružovom a štastíčku. Chcete sa osamostatniť? Predpokladam,že u svokrovcov ste skôr ako ste mali deti. Teraz mate +2 deti (vy bez prace) a stale chcete odísť? Treba si uvedomiť financnu stranku ci teraz mate zvyšných cca 500€ na podnájom. Alebo bude s vami suhlasit odídete do podnájmu a pridu výčitky,že nemáte z čoho žiť? A vydieranie ultimata? To je o čom takyto vzťah? Pisete,ze sa venuje svojim záľubám.ake ma zaluby? Nedaju sa robit spolu s vami,s detmi? Vyvíjať spoločne aktivity? Chápem,ze tazko by sa zilo aj so svojimi rodicmi,nieto s jeho..ALE ak na to máte a ste tam dobrovoľne a ste nešťastná aj po tom co ste to s nim riesili a vyskúšali vsetko tak nema zmysel zotrvať v takom vztahu ci by malo dieta mesiac alebo 10 rokov.
@stanulienkat vydata je 3r, nie ze sa poznaju 3r...asi predtym spolu chodili nie?
Aj my sme po roku manzelstva uz mali dieta a o 2r dalsie, ale chodili sme spolu predtym 2r, aby sme sa spoznali.
Joj, ako Ti rozumiem. Tiež sme po svadbe chvíľu bývali u svokrovcov a bolo to hrozné obdobie. Narodilo sa mi náročné dieťa, ktoré takmer vôbec nespalo, dokázalo prevrešťať aj 8 hodín vkuse. Nemohla som ísť ani len na prechádzku, lebo v kočíku ručalo ako o život. Bola som unavená, nervózna, nikoho som v dedine nepoznala, nemala som sa s kým porozprávať, nemala som ani minútu pre seba. Muž do práce dochádzal, takže odchádzal ráno za tmy a večer za tmy sa vracal. Ešte sa sebecky zapísal aj do jazykovky a po práci chodil cvičiť, bolo mu jedno, že ja nemám kedy sa ani len osprchovať a čučím doma sama na štyri steny a uplakané bábätko. Do toho múdre rady od svokry, ktorá mi chcela riadiť každý krok, no bola som klbko nervov. Našťastie, muž stál pri mne a keď som ho prosila, že chcem ísť do vlastného, aj keby to mala byť jedna izba, súhlasil. Našli sme si byt v meste, kde pracoval a náš život sa otočil o 180 stupňov. Muž mal po práci na nás viac času, zariaďovanie bytu nás opäť spojilo, lebo sme mali spoločné témy mimo dieťaťa. Mne odrazu nikto nekecal do života, dieťa začalo lepšie spávať, takže sme sa začali kočíkovať po sídlisku. Spoznala som mamičky v podobnom veku, našli sme si cvičenie pre mamy s deťmi. Po dlhej dobe som sa začala usmievať, tešila som sa z každého dňa a každého nového zážitku s drobčekom. Viem, ako sa cítiš. Si v situácii, ktorá má riešenie a pomerne jednoduché, kľúčové je však, ako sa k situácii postaví manžel. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak by Ťa počúval a záležalo by mi na Tvojich pocitoch, našli by ste kompromis. Lenže jemu je dobre, ako je, má všetko, čo k spokojnosti potrebuje. Skús sa s ním otvorene porozprávať, vysvetli mu, ako sa cítiš, čo Ťa trápi, čo by Ti pomohlo. A ak ťa odmietne počúvať, napíš mu to na papier, vezmi deti a odíď na pár dní. Aspoň zistíš, čo pre neho znamenáš.
Vyzerá to, ako by ste boli už iba spolubývajúci. Pred deťmi sa o vás zaujímal? O Vaše pocity? Ak je hluchý k tomu, že sa s ním potrebujete rozprávať, tam podľa mňa pomôže iba veľký šok - aby vedel, že to myslíte vážne a nerozprávate len tak do vetra. Váš manžel to teraz berie tak, že nemusí komunikovať, keďže žiadne následky ho za to nečakajú tým, že ste na materskej a s 2 deťmi. Pripútal si Vás z jeho pohľadu. Čo tak ísť aspoň sama s deťmi na dovolenku do nejakého mesta? Možno už to bude pre neho nakopnutie. Držím Vám palce.
Padajú tu všelijaké rady... No ja ti poradím toľko ze pokiaľ máš toľko odvahy a si myslíš ze by si to zvládla... Tak choď, tiež by som sla.. Je to na hovno taky život.... Pokiaľ si to chcela riešiť a on nemá záujem tak co tam máš ty trpieť... Keď sa postavíš na vlastné nohy vtedy si uvedomí aký bol tupec ze kvoli nemu sa rozpadla rodina lebo nepočúval tvoje potreby...
Ako to myslis ked vravis ze na tvoje slova o spolocnom byvani vobec nereaguje? To akoze mu povies ze potrebujes aby ste zacali riesit vlastne byvanie a on bez slova ide prec akoby ta nepocul? Alebo ta nejako ukeca a skutek utek?
Pockaj rok. Si cerstvo po porode a este s tebou lomcuju tehotenske hormony. A ked bude mladsi 1.5 ocny mozes ho dat do jasli, ak by si musela ist pracovat. Potom si prenajmi byt, zober deti a ak pride za vami bude dobre. Ak nie, bude tiez dobre. Aspon nebudes stracat cas.
@alexas56 presne viem co prezivas. Ja som si tymto peklom presla ale s tym ze svokra bola sama a vsetku energiu venovala tomu aby som muza nepresvedcila odstahovat sa. Podarilo sa jej to na cas nas rozdelila. Odstahovala som sa od nich teda sama s detmi a nechala ich spolu stastne nazivat. Po cca 2.5roku odlucenia a riesenia ci sa rozviest lebo som najhorsia na svete ( co mu svokra vsugerovavala a stale to nema vymazane z pamati) sme nakoniec kupili vlastny dom a sme spolu. Takze u nas sa to inak nepodarilo iba razne odrezat sa od nich a nechat ho premyslat nad tym ako je uzasne zit s mamickou bez svojej zeny a deti. Ked chces mozes mi napisat sukromnu spravu naozaj viem ako sa citis a co prezivas, nemas ziadne sukromie, domacnost a v podstate ani muza lebo on zostal dieta rodicov a nie manzel. My sme to zachranili v hodine dvanastej ale teraz si zijeme spokojne vo svojom a aj ked to este celkom neprebolelo cim som si presla urobila by som to znova inak by som sa tam v jednom dome so svokrou zblaznila.
Ak by si mala kam ist a mal by ti kto s detmi pomoct odisla by som. Mozno by ho to nakoplo k tomu, aby sa od rodiny tak nejak trochu oddelil a zil viacej pre svoju rodinu. Ak nie, tak budes uz na 100% vediet, ze ti bez neho bude lepsie
@zemiakovysalat ☹ vztahy v rodine su vzdy velmi krehke...nic sa nema prehanat..za mna plati byvat nedaleko, no nie prilis blizko...dost na obcasnu navstevu,ked treba sniecim pomoct,ked sa chcu pribuzny vidiet...no nie v jednej domacnost,v jednom dvore v jednom, v jednom vchode...to je rodinna samovrazda
Možno by pomohla manželská poradňa. Keď nie je vo vzťahu násilie alkohol nevera tak sa ešte môže dať zachrániť s odbornou pomocou.
Byvat so svokrovcami to nie je bohvieco, to ma vplyv na vztah aj ked sa to tak nemusi zo zaciatku javit. Treba odist aby ste boli vo svojom, mali svoj klud a to vztahu prospeje, to bez debaty.
Tak tam sa podľa mňa ukáže aký silný je vzťah. No v zdravom vzťahu sa aj tak najčastejšie príde na to, že niet nad vlastne a samostatné bývanie
Najlepšie by bolo, ak by ste sa mohli osamostatniť a odsťahovať, no to by musel chcieť aj manžel. Ako nie zakaždým takéto bývanie prospieva vzťahu, no keď sa chce, tak sa to dá zmeniť
Poviem to mozno prilis priamo, ale chybou bolo druhe dieta hned po prvom ...lebo prepac ale toto co opisujes je urcite dlhodobejsi problem nez par mesiacov, ktore ma tvoje druhe dieta ....teraz si zavreta u jeho rodicov s ktorymi zrejme nemas ani dobry vztah a na materskej bez roboty kde je vobec tazke rozmyslat nad pracou a osamostatnenim sa ...cize mas tak trosku noz na krku ...rada tu asi nie je velmi ziadna, ale aspopn sa s nim skus porozpravat aj ked podla mna to nikam nepovedie , ale je aj sanca ze mozno tvoj muz nevnima ze sa o teba nzaujima a nestara
Ak chces odist musis mat plan,postavit ho pred hotovu vec a chod,ak ustupis,nezmeni sa to