Oľutovali ste rozhodnutie o rozvode bez vážneho dôvodu?

Neber to tak, že kvôli ostatným. Ber to tak, že kvôli tebe, deťom a manželovi, vás ako rodine. Vážne chces zrušiť celú rodinu? Nezmení sa život len vám dvom, zmení sa aj deťom. Skončia sa rodinné vzťahy na oboch stranách. Ak nevidíš inú možnosť, preber to s deťmi aj manželom, či ísť ďalej spolu, či od seba. My sme tiež dlho spolu a dokonca aj v praci aj doma. Ako sa hovorí 24/7 dní v týždni. Neviem si predstaviť, že by som teraz povedala, že je koniec. Môj muž by sa uzialil a ja tiež. ..., ale ak si ty uzialena v manželstve, tak to nemá význam, aj keď ja som vždy za to, aby sa manželstvo a rodina udržala.

@ema22270 víkend sama? To by som tu podľa niektorých bola krkavcia matka rovno :D len žartujem...
Áno je veľa veci na mne, ale ja sa napríklad necítim unavená z povinnosti okolo domu a deti...teda niekedy cítim, ale to je také bežné vyčerpanie sem tam....ja sa cítim unavená psychicky z toho ako fungujeme a komunikujeme s mužom...
Neviem, či to vysvetľujem tak, aby to bolo zrozumiteľne, lebo niekedy, to.pisem, tak ako mi to ide v hlave a keď ja tomu rozumiem, tak čakám, že aj ostatní tu :D

@margotka17 veď ja nad tým rozmýšľam a zvažujem z každej strany, z môjho pohľadu, tak aby deti.boli ok, aby bol aj muž šťastný...a preto to nie je vôbec jednoduché, preto to 5 rokov riešime, aj sami, aj s pomocou...to nebolo tak, že som vstala a rozhodla sa, že chcem rozvod ...veď ja som ešte ani není rozhodnutá, len som.chcela vedieť, ako to mali ženy, ktoré si tým prešli ...
Tiež nechcem zahodiť 17 rokov, ale zas sa na to pozerám aj reálne a toto je proste jedna z možnosti... tá najhorsia, ale stále je to možnosť...

Skús Studničku poradca

@zuzulkazu v tomto tvojom prípade, by som asi bola už pevne rozhodnutá a presvedčilo by ma to, že by mi povedal, že sa chce rozviesť a že ku mne nič necíti...
To by som zas ja nevedela tolerovať, ale tak zas niekto by nevedel tolerovať to, čo máme doma my...každý sme iný a každý to prežívame inak...prajem ti veľa síl ✊

A čo tak si zaplatiť upratovanie alebo nejakú činnosť v domácnosti (napr. žehlenie) , odvádzanie na kruzky? Nebudeš tak unavená. Ono to bude lepšie, už 9-10 ročne deti vedia po troche pomáhať, ak si ich naučíš, pôjdu samé na krúžky.
Ak si veriaca modlí sa, a ešte lepšia je spoločná modlitba a každý povie 3 vďaky čo sa stalo cez deň.
Láska je boj. Do rovnakej fázy sa môžeš dostať aj pri ďalšom vzťahu po rokoch a nehovoriac, že to nie je také ľahké keďže sú tam aj deti, ty budeš zranená a predpokladám že aj nový partner nebude bez záväzkov, takze aj on si prinesie nejaké tie zranenia do vzťahu.

Veď to, že človek vlastne nevie, čo by bolo lepšie pre všetkých. Akokoľvek sa rozhodneš, je to len na tebe, nikto ti nemôže zazlievať tvoje rozhodnutie, pretože v tvojich topánkach chodíš len ty, ale každé tvoje rozhodnutie bude správne. Držím ti palceky 👍

on uz je tak emociolne vyprahnuty ze on neciti k nikomu nic, ani vlastnym detom nedokaze uprimne povedat ze ich ma rad, ani nikomu. Jeho nezaujima ani kto sa ako ma, co ma nove aky den mali deti v skole - obhajuje to tym ze on je skratka taky ale nepripusta si ze to nieje ani trosku normalne. Ked mi to povedal prvy krat nedokazal sa mi pozriet do oci, bolo to v afekte lebo som do neho ryla ze co sa deje a o mesiac tvrdil ze to tak nieje, ze to bola obranna reacia ze som do neho sila. Kazdopadne on nedokaze vyjadrit akekolvek city k nikomu - je skratka cudny a skor si myslim ze potrebuje dost vyrazne odbornu pomoc, sam nevie co chce - je tam kopec inych veci

Keď sú partneri spolu vo vzťahu nešťastní, mali by ísť každý svojou cestou... Túto vetu som kedysi čítala a paradoxne mi naozaj pomohla. Po dlhých úvahách a následných spoločných rozhovoroch sme sa na rozvode vzájomne dohodli, našim dvom deťom ( vtedy 8 a 10 r.) sme to oznámili s tým, že budeme stále s otcom kamaráti a že sa budú s ním stretávať. Dnes je tomu už 21 rokov a všetci vieme, že to bolo to najlepšie rozhodnutie. Každý z nás je šťastný s iným partnerom a naše deti aj okolie nás za to dodnes chvália, pretože vraj veľa takých prípadov nepoznajú, napriek tomu, že dnes je to už takpovediac (hlavne medzi "celebritami") v móde. Porozprávajte sa o tom s manželom. Želám Vám veľa šťastia.

Prepáč, nečítam komentáre. Párovú terapiu ste skúsili? Ono je občas fajn počuť o vašom vzťahu vyjadrenie úplne nezainteresovaneho človeka akým psychológ je.

@zuzulkazu mal by to určite riešiť, hlavne, ak takýto predtým nebýval...takto ostane sám, lebo nebude mať vybudovaný vzťah vôbec s nikým blízkym...
Ale to je ťažko,.ak on sám to berie,.ako normálne a nevidí v tom problém

@johanka21 určite sa o tom porozprávame. Ďakujem za tvoju skúsenosť 🙂

@aandrea9 skúšali aj parovu, aj individuálnu

Rozviedla som sa minulý rok. Veľa ľudí tomu tiez nerozumelo - ved ma nebije, nepije, peniaze nosí domov, stará sa. Ale chýbala láska. Podľa mňa úplne. Chodila som na terapiu a zaznela tam jedna veta, že zaujímavé, že v tej "základnej výbave" vzťahu mame len tie veci vyššie- peniaze, nebije, nepije,.. a lásku a porozumenie a nejaké suznenie nie. Ja som nevidela cestu v našom vzťahu. Niektoré veci ľudia nedokážu na sebe zmeniť, vyrástli s tým, je to v nich. Keď sme sa brali, myslela som si, že to zvládnem. Čas a život ukázal, že nie. Niekedy to beriem ako svoje najväčšie životné zlyhanie - že som sa nerozhodla správne pred svadbou a že som nedokázala deťom zabezpečiť úplnú rodinu. Ale rozvod neľutujem. Trápila by som sa ďalej a bola by som frustrovana, protivna a zatrpknuta. Dostala som tiež jednu radu - predtým, ako sa rozvediem, mam skúsiť urobiť Všetko, čo je v mojich silách, aby som ten vzťah zachránila. Tým bude aj mne ľahšie, ak sa má raz deti opýtaju, či sa to už nedalo zahranit. Budeš vedieť, ze si urobila, čo si vedela a viac už sa nedalo, bez toho, aby si stratila seba alebo svoju dôstojnosť.

Napíš mi ss, môžme pokecať

Ten vikend by ti mozno naozaj pomohol utriedit si myslienky, co ako teda citis k muzovi, mozes si to vsetko pekne spisat, co je to pozitivne co negativne, aj ked myslim, ze ste to uz aj dost riesili s manzelom a asi sa len tocite v tom kruhu dookola, kedze ti stale vycita tie iste veci. Oni sa hovori, ze ked chces zmenu od partnera musis ty zmenit prístup, mozno aj v tom, ze nebudes teda robit vela veci tak ako doteraz, aby si ta trosku aj zacal vazit.

Hej,rozumiem. Len len ja tebe posudit kedy sa to uz neda. Ak ten pocit mas,mas pravo zacat odznova. Drzim palce

Podobne to bolo aj u nas doma, 11r spolu, 2 male deti, kym som ja vahala s odchodom, verila, ze sa nieco pohne k lepsiemu, on si nasiel frajerku a je vysmiaty a spokojny

@zuzkaemmka17 😢

Akoby som citala o sebe. Staly kolotoc deti, domacnost, praca na plny uvazok, unava . Len s tym rozdielom, ze manzel je typ cloveka, co sa rozpravat nechce, odmieta pomoc tretej osoby (terapeut), dookola len vycitky, nic som posledne mesiace nespravila dobre. Vysmieva sa mi, nechape, ze mojim relaxom su tiez knihy, aj ked je vonku pekne pocasie, vyberiem si "sediet doma".
Na tvojom mieste by som sa nerozvadzala, ale ostala. Mate prilis vela spolocnych zavazkov, ako pises a ja za velke plus povazujem to, ze s tvojim muzom sa da porozpravat a akceptuje pomoc terapeuta. Skus to este vyuzit. Nemusis hned, ale daj si pauzu, funguj ako doteraz, netlac na chlapa.. ale po case zacni s malickostami a mozno sa chyti...
Presne rozumiem tvojim pocitom, na jednej strane je predstava slobodnej duse, na druhej strane je rozum (hypoteka, byvanie, deti a predstava nechcenej striedavky)...
Myslis, ze by sa ti podarilo dostat sa do stavu kedy neriesis nic? Myslim nic vo vztahu s muzom.. proste to nechat plynut... a casom sa uvidi

@modry_kon ďakujem za tvoju skúsenosť. Je fajn čítať, že sa to dá aj v kľude a bez priekov, ostať svojim spôsobom kamaráti

@zuzkaemmka17 a ty sa máš bez neho ako? Mrzí ma, že to takto dopadlo

@ajuga ako myslíš, keby neriešim nič? Ja už sa snažím neriešiť, ale muž má stále potrebu riešiť...neviem, či som ťa správne pochopila. Ono neriešiť a tváriť sa, že sme ok sa nedá, ak mám byť úprimná. Ja už som v stave, že sa na neho ani neteším, stále som v strese,čo to bude tentokrát...a vždy sa samozrejme niečo nájde a tým pádom sme si ešte ďalej a sme si odcudzeni aj intímne, lebo ja sa potom neviem tváriť ako keby nič a vrhať sa na neho...takže to zas vedie k výčitkam...a sme neustále v tomto kole...takže tváriť sa tak, že sa nič nedeje a neriešiť sa mne osobne nedá...ak som správne pochopila tvoju otazku

@malary pozriem, ďakujem

Dakujem, na jednej strane viem, ze dalej to takto neslo, ja som chcela , aby sme obaja spravili ustupky, on odmietol, ze on sa menit nechce.
A na druhej strane ma boli ta zrada, ze ma po 11tich rokoch v podstate hned nahradil, tomu nemozem uverit, mna aj deti, ze neprejavil kusok lutosti, ze jemu ta zena pomaha to prekonat.
Ja to velmi tazko nesiem, mam vycitky, ze som mohla urobit viac, (ale to mohol aj on), ze sa nam rozpadla rodina , ze som nebola dost dobra, on vycitky samozrejme nema ziadne, momentalne preziva velke ,,stastie,,,..ale to je cerstve, dva mesiace

@zuzkaemmka17 myslím, že nemusíš mať výčitky, ty si chcela, on nie a tam nespravis asi nič, ani keby sa na hlavu postavis:( hlavu hore, bude vám dobre aj bez neho, len treba čas, aby to prebolelo 🙂 hlavne sa teraz zameraj na seba a deti a netráp sa výčitkami...možno to takto malo byť

Treba si polozit otazku ci ked pojdes svojou cestou ci si to vies predstavit ci svojho muza uz nemilujes a si pripravena zvladnut byt pokracovat dalej sama. Ja som si to najprv nevedela predstavit ale raz prisiel zlom povedala som si... Ano chcem to tak... A vtedy bolo rozhodnute. Som uz 7 rokov rozvedena boli obcas krizy ale nelutujem to kedze manzelstvo bolo posledne cca 4 roky len trapenie.