Opustiť ho, aj keď ho ľúbim?
Ahojte. Začnem tým, že svojho partnera nadovšetko ľúbim a ako sa mi zdá, už tu svokra zrejme prispela svojim príspevkom. Hádam sa to k nej dostane, úprimne mi to je už jedno, pretože prestávam zvládať svoju momentálnu situáciu.
Partner má ťažkú fyzickú, psychickú prácu s nočnými službami, ja fyzickú prácu dosť náročnú. Sú dni, týždne kedy ja prídem domov a on už doma nie je, alebo príde z nočnej a doma nie som ja. Málokedy máme spoločné voľno.
V skratke … veľmi sa mi zdá, že môj partner má nezdravý vzťah s matkou. Všetko, ale že úplne všetko jej vešia na nos, dokonca aj veci, ktoré sa nehodia. Že má ona potrebu vedieť o každom prde, to som si zvykla. Alebo aj nie? Nie sú jej cudzie žiadne osobné otázky, ale že absolútne žiadne. Od otázky na môj plat, po to aký vážny je náš vzťah. Od manažovania nášho voľného času, po doslova maznanie sa so svojím synom. Áno, maznanie. Lizloni sa s ním, ako keby mal 5 rokov a to moje trdlo drží, lebo maminka by vraj chodila revuci týždeň, keby jej niečo na to povedal. Ja chápem všetky tie reči o tom, aký je jej syn, ako je ona jeho matka, ako ho ona porodila, ako sa oň starala a ja mám byť vďačná, slušná, poslúchať, načúvať, neriešiť, nemontovať sa. Ale občas mi príde, že sme v tom vzťahu traja.
Nemôžem povedať, že by partner bol zlý, je to skvelý chlap, starostlivý, milý, slušný. Skutočný dobrák a poklad, ľúbim ho nadovšetko. Ale občas, keď si dovolím povedať že niečo nie je ok, má dosť maniere maminku zastať. Nie úplne, vie aké má chyby, vie že veci preháňa, vie aká dokáže byť zvedavá. Jeho slovami : taká vegeta, užívaj si že ju ešte nepoznáš. Lebo raz sa stane že budeš doma a zaklope ti pri dverách, že prišla na kávu. (to bolo v čase,kedy som sa s ňou ešte nepoznala) občas z neho vyjde, že sa nemusím tváriť tak kyslo, keď s ňou telefonuje že tie moje pohľady sú nevhodné, že moja otrávená nálada na návšteve nie je slušná, že by som sa občas mohla premôcť a netváriť sa ako na poprave. Ale ja už nevládzem, nevládzem sa usmievať na človeka, ktorý má potrebu riadiť náš život, vnucovať svoje názory, ofučať sa keď partner povie že neprídeme, lebo chceme byť doma. Keď mu pripomeniem nepomer, ako často chodíme k jeho rodine a mojej, zháči sa že A kedy si povedala, že tam chces ísť? Reku nie často, lebo keď mám voľno som rada že sme spolu doma. A tu ako to píšem, som sa rozčúlila. Ako sa nemám tváriť ako na poprave, keď z milión strán sa na mňa rútia otázky o dieťati, byte, budúcnosti, voľnom čase, prečo nejdeme tam, tam, prečo nerobíme to a to. ALE KEDY?! Veď my sami na seba veľakrát nemáme čas, máme domácnosť, záujmy a kým niekedy všetko stihnem, je večer kedy treba ísť ku svokre. Tak samozrejme, že ja vyťažená z roboty a domácnosti absolútne nemám chuť na návštevy. Nemám chuť ani na rozhovory a už vôbec nie na takéto otázky a maznanie sa so synáčikom. Keď prídeme večer, na druhý deň máme prísť na obed…
Bože odpusť mi túto zlobu, fakt sa niekedy cítim ako odporný človek. Aj mi to príde ľúto, že sa neviem premôcť, netuším či sú tieto moje pocity oprávnené alebo je vo mne chyba, že to nechápem.
Lenže to moje polienko by bolo najradšej všade. Chápem, odišiel im pomyselne jediný chlap. Otec je lenivý, brat sa k robote nemá… tak veľa činností ostalo na mojom partnerovi. Skrátka robí ich aj keď je odstahovany, stále si berie zodpovednosť za veci, na ktoré sú tam aj druhí ľudia lenže jeho vraj svedomie hryzie keď vie, že nik iný to nespraví. Už som taká naštrbená, že aj keď ho ľúbim, opustim ho a prenechám matke… nech ma synka doma.
@sparkling ono samozrejme, snažím sa. Aj poviem pred ňou že fúha, neprídeme lebo ideme tam a tam a ona v pohode, však môžete prísť aj predtým ako pôjdete, alebo potom. A aby to nebolo také blbé, povie že Ale ako chcete, ja vám organizovať život nechcem 🥲
Keby som nezasiahla veľakrát tak môj by povedal že jasne, v pohode prídeme teda
Prepáč, ale čím viac budete spolu, tým bude menej a menej lásky a tým budete mať vo vzťahu viac problémov. Nehovoriac o tom, keď prídu deti. Ak by ste sa náhodou zobrali, som si na 100% istá, že sa kvôli svokre o pár rokov rozvediete. Len na to doplatia uz aj vase deti.
autorka, máš jedno ohromné šťastie. že sa tento divný vzťah prejavil ešte predtým, než by ste mali deti. ja som také šťastie nemala, je to na dlho.... skrátka ako ona (kvázi svokra), tak i jeho povaha spojená pupočnou šnúrou sa u nich prejavili až cca 2 mesiace pred narodením našej dcéry. všetko, čo ti tu popisujú baby, ťa, žiaľ, čaká. a NIE. toto sa nikdy nezlepší. ja som tiež ex prosila, kričala, plakala, kadečo skúšala, aj požiadavku, nech jej konečne povie, aby prestala (rýpať, žiadať nezmyselnosti, vyvolávať - denne niekoľko telefonátov) pretože inak sa jej rok neozve. neuvidí jeho, ani vnučku. myslíš si, že to z neho niekedy vyliezlo? čo si... ani úplne jednoduché veci, ktoré by už neviem aký ťuťmák povedal, nedokázal mamičke povedať. no hold katastrofa. mám s ním dcéru, má 12, od neho sme už 5 rokov preč, pričom ešte jeden, čo sme tam boli, to už sme spolu prakticky nežili (intímne).... čiže 6 rokov s ním už nemám nič spoločné - až na dieťa - a som nesmierne rada. a to ti ešte napíšem, že on si ani dcéru neberie. ak ju už vezme, berie ju k matke, lebo taký magor, že sa o ňu nevie postarať sám. nevie si s ňou pozrieť nejaký film, dať prechádzku, nevie jej uvariť, nevie NIČ. veľké decko a to bude mať čoskoro 40, chodiaca katastrofa, čo sa týka praktického života.
preto ti radím opustiť toho chlapa, fakt ťa v tejto rodine nič normálne a dobré (hlavne úprimné a žičlivé) nečaká :(
@sparkling a ak túto diskusiu, ktorú si tu dala prostredníctvom linku, dala fakt jej "svokra", tak autorka nech beží čím ďalej..... tam už fakt niet cesty...
@panelacikova tak autorka to nepotvrdila, ale mne to tak pripada, bohuzial. Mamicka je doslova manipulatorka. Presne tak ako popisuje tuto nevesta, v celej diskusii sa tvari, ze ona nic, ona len….
Autorka, nie nechodila by som predtym ani potom. Ja ale ako sa poznam, tak by som jej splechla nieco v zmysle, ze uvedeny cas sa chystame stravit cisto vo dvojici v spalni a tretie osoby pri tychto aktivitach nie su vhodne ani vitane. A potom ideme to a to… A nech sa mila svokrusa hanbi. Obdivujem ta, ja by som tolku trpezlivost nemala….
@panelacikova tu sa musím trochu pozastaviť. Neviem, čo sa týka iného, napríklad peniaze, domácnosť, povinnosti, radosti, starosti v tom nemá chybu. Naozaj, je to dobrý zodpovedný človek. Čo ma však vytáča je tento konkrétny problém, ja sa niekedy cítim ako na druhej koľaji keď sa už všetci stretneme, cítim to z nej že na ňom doslova visí , mojka ho, oslovuje zdrobneninami, keď odchádzame vybozkava ho ako keby sa rok nemajú vidieť. A možno som divná ja, lebo som žiarliva a toto mi brnka na nervy, ja fakt neviem. Keď sa vyjadrila, že bude navždy jej, naskočila mi husia koža. A on je hluchý, slepý ...teda, skôr to berie ako normálnu vec lebo to robila vzdy.
@sparkling toto nechcem potvrdiť ani vyvrátiť, radšej. Ale kyslo sa usmievam... No, keby toto poviem, tak drahý by zúril že čo to má znamenať
Pokiaľ som dobre pochopila, vás priateľ má 30 a vy 23. Ak sa mýlim, ospravedlňujem sa. Takže vy ste priateľka , ona je jeho matka. Je veľmi smutné, že reagujete vo svojom veku takto nekompromisne a hlúpo. Keby sa priateľka môjho syna, 23 ročná, takto správala ku mne bolo by mi to veľmi ľúto. Trošku úcty vás nezabije.
Ja ti plne rozumiem 😞 ako fakt. Svokru nechaj svokrou. Ignoruj. Skor skus doma na draheho vplyvat. Ja ta uplne chapem, ze sa ho nechces vzdat v tomto ohlade. No na druhej strane sa to hovori tak, ze ako sa partner sprava k svojim rodicom/mame, tak sa bude k svojej partnerke.
Ja neviem, skus to z opacneho konca, naozaj. Nebojuj. Svokru nezmenis. Jedine co mozes zmenit a na co mozes vplyvat je tvoj partner. A preto by som sa podujala na navstevu raz/dva krat mesacne. Ostatne by som si robila co uznam za vhodne. On nech tam chodi, kolko chce.
Porozpravaj sa s nim, ze si treba stanovit jasne pravidla. Ze aj ty mas rodinu, aj k nim treba chodit a tak sa vas spolocny volny cas bude delit tromi - cas osamote len vy dvaja a domacnost (najvacsia cast), cas s jeho rodinou a tvojou rodinou rovnym dielom. A so svojou matkou nech si to vybavi on ako chce. Ako “nevesta” by som sa absolutne stiahla a nechala ho nech si to vybavi po svojom.
@larisalarisa trocha úcty... Teraz som sa zúfalo zasmiala. Úctivo znášam osobné otázky, úctivo znášam návštevy na ktoré absolútne nemám chuť, ani náladu, úctivo sa starám o domácnosť, v ktorej funguje aj jej syn, úctivo varím, periem, riešim jeho vyhorenie, začínajúce depresie, úctivo upečiem koláč, keď príde k vám na návštevu, aj jej úctivo spravím kávu. Úctivo vybavím, čo si zažiada, nesprávam sa k nej povrchne, ani arogantne. Bola by som rada, keby sa aj pani možno budúca svokra správa trochu úctivo a neriešila náš voľný čas, moju prácu, moju finančnú situáciu, náš vzťah, vnúča, svadbu, bývanie, necítila sa ako riaditeľka zemegule a občas keď máme voľno, úctivo nám neplánovala rodinné obedy. Lebo úcta neucta, nedovolím to ani mojej mame, ani nikomu inému
Možno preto ste tam, kde ste.
@larisalarisa pardon, mne sa nezda, ze autorka reaguje nejako nekompromisne, ani, ze nema uctu. Treba si precitat aj tu druhu diskusiu, ktora tu na koniku existuje.
Ja mam svokru perfektnu, aj si vychadzame. Obcas sa nezhodneme. Je to absolutne normalne a v poriadku. Manzel sa sprava k rodicom pekne, aj tam chodime, hoci nie tak casto ako by si predstavovali, ale sme tam kazdy druhy vikend. Niekedy posedime dve hodinky, niekedy tri. Mimo toho ide manzel pozriet ked nieco treba. A ked nemozeme, svokrovci si daju normalne vysvetlit.
Ale toto co dotycna mama stvara svojej potencialnej neveste je vrchol absurdity.
@sparkling ďakujem. Skúsim, dúfam, že to bude mať zdarny koniec. A keby nie, asi to tak má byť. Nebudem bojovať, nebudem to riešiť... Iba ho skúsim usmerniť a teda ako píšeš, ovplyvniť.
@larisalarisa asi sa v tom vidíte, však?
Autorka ignoruj @larisalarisa... v podstate my ostatne vsetky suhlasime ze spravanie partnerovej mamy je cez ciaru a pochybujeme ze by sme takuto situaciu vedeli dlhodobo tolerovat
Ani nie, mám len 6 ročne dieťa, žiadnu svokru. Takže mi chýba .
@larisalarisa kazdy extrem je zly… ziadna svokra ale aj hyperaktivna svokra, ktora musi byt v kazdom hrnci varecha.
Ja autorku plne chápem. Mám úžasnú svokru (snáď už čoskoro 😂), ktorá byva hodinu a pol od nás. Ideme tam keď nám a aj jej- robí na služby vyjde čas. Niekedy je to raz do mesiaca na víkend, niekedy raz za tri mesiace. Keď nám to dlhšie nevychádza prídu oni na kavu sem na hodinku dve a sama povie že sa dvíhajú a idú aby sme ešte mali priestor pre seba.
Ja sama neznášam nekonečne časté návštevy, ktoré sú doslova o ničom len čas plynie a dookola to iste a ani sa nemáš o čom poriadne baviť lebo sa tak často vidíš. Mám rada náš pokoj, tiež máme malo času na seba priateľ ma náročnú prácu a aj keď nerobíme ani jeden na smeny tak niekedy mám pocit že si spolu len ľahneme a ideme spať. Doslova neznášam návštevy “len aby sa nepovedalo” a “zo slušnosti”… aj k rodičom ktorý bývajú 5 km od nas nechodíme každý víkend alebo pár krát do týždňa.. ale len z času na čas na nedeľný obed. Radi trávime vikendy aktívne na turistike, alebo niekde v meste na veveri a takéto trávenie času by som nezvládla. Nemala som nikdy takého partnera našťastie ale obavám sa že sa to nidky nezmení. Je to jeho matka a on si bude musieť nájsť takú ženu čo bude držať hubu a krok a toto jej vadiť nebude. Neviem síce kde takú nájde ale možno nájde.
Si ešte mladučká a bola by škoda aby si sa takto trápila naveky. Držím prst 🍀
Prečo mám dojem, že obidve diskusie majú tú istú autorku?
@larisalarisa aj ty si vyznavacka opicej lasky k synovi a vsetko sa musi zacinat a koncit telefonatom tebe?
Kazda nedela u teba?
Kazdy sviatok u teba?
Je zazrak ze si ten chlap u mamy na navsteve utoera zadok sam podla tohp co citam tu aj v tej druhek diskusii 🙄
@ninka99865 o toto aj ide. Koľkokrát sú tie návštevy doslova o ničom, čo nové, čo máme nové my (aj keby sme niečo mali, vie to ako prvá hádam takže žiadne novinky nemáme) rieši sa vojna, Rusko, Ukrajina, covid, čo v robote, akí sú susedia drbnutí, ako sa sesterka z 20teho kolena rozvádza, rodinné pletky, drámy . Skrátka veci ku ktorým nemám čo povedať a potom mám na tanieri ako som sa zase správala
Uplne Ta chapem. Tiez som nevyhrala svokru v loterii. Tiez opicia laska, nastastie nie v takom rozsahu ako u Vas. A to, ze moj neskace podla nej. Nam neorganizuje nic, moj casto nechodi domov (len sa jej naucil volavat). Mne stacil jediny rozhovor s nou a vedela som, ze voci mne je ako striga. Tak zla energia z nej isla, az mi bolo tazko. Povedala veci, ktore ako jeho matka nemala povedat, povedala mi vymyslene veci, cakala, ze na zaklade toho ho necham, dokonca mi povedala vetu, mala by som ti povedat, aby si ho nechala. Velmi ma to trapilo, 3/4 roka som to dusila v sebe, az potom som mu to povedala. On mi nato, ved ona o tebe tak pekne. Ako ma moze chvalit, ked ma vlastne ani nepozna, nedovolila mi vtedy sa prejavit, nic o mne ju nezaujimalo. Len ohovarala vlastneho syna. Vsetko taktika. Viac ma tam nikto nedostane, moj to ani nevyzaduje. Priznam sa vsak, ze ako sa udialo toto, vadia mi jeho telefonaty jej. To pochopis len ty. Drzim ti palce a prajem pokoj
@oliviabb och, toto sa ťažko číta nie ešte prežíva. Ale chápem, úplne ti rozumiem. Ja keď vidím že má mobil pri uchu, iba trpnem kedy zase vymyslí program pre nás dvoch. Ona tiež o mne pekne by som povedala (aspoň čo viem), ja tiež sa snažím správať slušne, však kamošky byť nemusíme a som rada, že vieme spolu posedieť na káve. Akože, nejaké napätie v bežnom rozhovore necítim, iba má tú potrebu mať nevhodné otázky, pripomienky. Keby máme dieťa, nebojím sa ho tam poslať na víkend lebo viem, že by oň bolo postarané. Len cítim ako keby takú rivalitu , že kto je viac ? Pritom každá sme viac tým svojim spôsobom, ja nechcem aby sme boli na nože, len mi chýba tá raznost z partnerovej strany aby jej určil hranice a svojim spôsobom aj sebe...
@larisalarisa ahaha, ty si isto jeho mama 😀
To ta chapem, ze raznost chyba, to by aj mna nahnevalo, predsa len od neho by to malo ist aby to pochopila.
Presne, rivalita. Preto sa tam ja neukazujem, nechcem sa pozerat na to, ako by ma chcela porazit, bola by som na jej uzemi, zatlacena. Stacilo, ze ma to ranilo
Moja svokra nemala rada žiadnu z bývalých frajeriek mojho muža.U nás až tak nezasahovala do rodiny, ale na mňa aj tak dosť.Kazdy deň po robote musel chodiť pre ňu, lebo to bolo blízko potom jesť u nej, porozpravat to sme spolu len chodili...ešte mi to hlúpej lichotilo aké majú pekné rodinné vzťahy🙂Viac to vypuklo po 4 r, keď sme čakali dieta nepríjemné otázky prečo aj ona nemohla vybrat kočík, prečo také meno drzo a na rovinu do očí.Ona je taka nevymachana huba rozpráva tak s každým a s každým sa pohada v práci,....muž pod papučou, ale on ju miluje a modré z neba by jej zniesol.
Postupne prišlo k hádkam, lebo sme chceli nedeľu tráviť s dieťaťom inde ako i nich...potom sme sa pohádali my dve, lebo sľúbila vziať vnúča na výlet telefonavala s ním a dozvedela som sa, že odišli bez nej.Vraj, lebo my neskoro vstávame a o 7 hod by sme ju nepustili;)
Odvtedy je pokoj nevidela som ju roky vždy sa na mňa opýta prečo neprídem na kávu ..teraz je na dôchodku a nudí sa, iné vnúča nemá...upla sa na dcéru, ktorú má doma v 38 r bez detí, muža....
Môj muž má s ňou vlažný vzťah po tomto všetkom.
Ale....nikdy jej neoponoval, nikdy sa ma nezastal nikdy!!mama je taká, to si nevšímaj, boja sa jej všetci v rodine veľký generál, ktorý potrebuje s každým manipulovať.
Tvoj muž Ta bude "poslúchať" ako svoju mamu.
To sú také typy, ktoré sa potrebujú nechať riadiť, tak skús to obmedzovať, dávať hranice a uvidíš ..
U nás to nakoniec skončilo dobre, ale moja bola len slabunky odvar toho, čo tu niekedy čítam
Čo si všímam či kolegovia či kamaráti majú veľmi zvláštne opicie vzťahy k mamám.Bud je chlap hulvát po otcovi, keď bol dominantný, ale keď bola mama general tak bude maznak
Môj muž má 45 r a nic jej nepovie, lebo po vie načo ona si pôjde svoje.Par x oponoval iba veľmi jemné a cirkus nad cirkus
Pochybujem, že Tvoj muž sa zmení. Bude to len horsie. Odíď z kratsej cesty. Držím palce!
@luccija ale z tvojho príspevku sa dá vyrozumieť aspoň to, že tvoj muž ochladol voči nej a tiež tam zrejme nebehá ako na klavír... či?
Prišla som snad do polovice .. myslím ze ti je to všetko jasne a len tu hľadáš akési "potvrdenie".
Ano, utekaj od neho...
Naplanuj navstevy u svojej rodiny. Alebo naplanuj vylet. Doslova. Doobeda budeme robit to a to a poobede ideme tam a tam. Alebo poobede mam osamote taky a taky program, bud sa pridaj, alebo chod pozriet mamu. Ono pokial on je zvyknuty na to, ze mu niekto organizuje zivot, tak mu ho bud zorganizujes ty, alebo mu ho zorganizuje mama (zial, popri tom ho zorganizuje aj tebe). Ja by som to nezniesla.