Partner nechce kúpiť byt

Chcela by som sa s vami poradiť (píšem anonymne, pretože rodina môjho partnera to tu číta denne).

Som s partnerom tretí rok. Doteraz bolo všetko viac menej v pohode, áno mali sme nejaké menšie krízy ale vždy sme ich vyriešili. Povedala by som, že pomerne "dospelácky" a celkovo by som povedala, že náš vzťah je dobrý. Ja mám 26, priateľ má 28.
Niečo sa ale zmenilo asi od decembra. Ja som priniesla tému vlastného bývania. Teraz bývame v nájme v Bratislave. Prenajímame si 2i byt. Obaja dobre zarobíme (IT). Ja som vždy chcela mať niečo vlastné a už asi od 16tich rokov som si odkladala peniaze s tým, že si raz niečo kúpim. Boli sme za finančným poradcom a vyšla by nám hypotéka na 350 000 s tým, že 10% z toho máme z vlastného. ALE
Problém je v tom, že ja mám pocit, že partner nechce. Už keď sme sa o tom začali baviť, čo mne prišlo ako prirodzené, reagoval systémom, že on sa nechce zadĺžiť na 30 rokov. Mali sme potom konštruktívnu debatu z ktorej vyšlo, že on uznal, že teda dobre je finančne zodpovednejšie ísť do vlastného. Keďže obaja pracujeme remote (aktuálne) tak sme sa dohodli, že miesto staršieho 3i v Bratislave (cca 300 000) kúpime niečo v rovnakej cene niekde v Trenčíne (priateľ odtiaľ pochádza), čo bude buď novostavba alebo výrazne väčší byt. Aj sme jeden našli (novostavba, s garážou, 4i). Boli sme sa tam aj pozrieť a vtedy začali výhovorky. Na byte mu zrazu vadilo, že má "len malý sprchový kút". Úplná banalita ale teda dobre. Ukazovala som mu v priebehu dvoch mesiacov byty, bolo ich veľa ale VŽDY našiel niečo, čo nebolo dobre. Hento malo malý sprchový kút, keď som našla byt s veľkým kútom, tak tam zas vadilo, že to nie je úplná novostavba, keď som našla novostavbu s kútom, tak už zrazu nechcel dať 300 000 za byt, lebo to je veľa. (To je valídny argument ale prečo mi predtým povedal, že to je ok a dohodli sme sa na tom.) Tak som hľadala lacnejšie ale to sa mu zas nepáčilo, lebo je to staré.
V skratke, za dva mesiace som mu ukázala asi 70 bytov, kde vždy bolo niečo zle až keď u mňa prišlo uvedomenie, že on do toho proste ísť nechce a hľadá výhovorky. Viackrát som sa snažila toto komunikovať pričom vždy keď som túto tému otvorila tak partner začal byť ofenzívny a vždy to skončilo na tom, že "ja na neho tlačím". Snažila som sa robiť kompromisy ale uvedomila som si, že takto žiť proste nechcem. Keby som mala riešiť byt sama, už dávno by som ho mala. Mala by som síce menší budget (200 000 z toho 10% mám z vlastného) ale riešila by som to v Bratislave. Musela by som sa mu však aj tak prispôsobovať, lebo on potrebuje miesto na prácu a 2i je mu málo.

Dostala som sa vlastne do stavu, kde rozmýšľam, či mi to stojí za to. Myslíte si, že by toto mohlo byť niečo, čo si vieme ešte nejak vyrozprávať alebo je to proste konečná, keď vidím ako sa k tomu stavia. Chcela by som názor niekoho nezainteresovaného. Ďakujem.