Pomôcť niekomu z minulosti? Ako sa rozhodnúť?
Ahojte. Chcela by som sa spytat, ako by ste sa zachovali vy v mojej situacii. V skratke ide o to, ze ked som bola dieta, boli sme na tom financne horsie, viacdetna rodina a casto som vnimala, ze sa so mnou ine deti nechcu az tak bavit, lebo nechodim oblecena najlepsie a pod. Rodicia sa zoznamili s jednou rodinou od nas z okolia, kt mali deti priblizne v nasom veku. Pamatam si, ze vzdy, ked sme tam prisli, tak tie decka boli z toho otravene, v skole, meste, ked sme sa stretli, robili sa, ze nevidia, nepoznaju nas, ale ked nieco potrebovali, co sme im vedeli vybavit, to nas uz zrazu poznali.. tak sa to nieslo asi do nasich cca 16tich rokov. No a odvtedy uplynuli roky, s tymi ludmi som nebola v kontakte cez 10r a zrazu sa mi ozvalo jedno z tych vtedy este deti, ze by odo mna nieco potrebovala skrz moju pracu.. No a ja si neviem pomoct, ale pomoct jej nechcem, nechcem sa s nou ani kontaktovat, lebo mam velmi nepekne spomienky na to obdobie a na tie pocity, ktore som vtedy citila, ze som nieco menej, potrebna len ked nieco potrebuju a pod… na druhej strane si vravim, ci to nie je detinske odo mna.. Co by ste robili vy na mojom mieste? Dali na svoje pocity a ignorovali alebo riesili, co ta osoba potrebuje?
Pokial by som nemusela odtrhat od huby svojej rodine, pomohla by som. Ved ta to nic nestoji 🙂
Určite by som pomohla,ľudia sa menia rokmi a prídu na mnohé veci a to že pred 10 rokmi boli taký,neznamena,že sú stále taký...povedzme si úprimne ,kazdy sa mení aj my aj ja
Nie, takých ľudí ignorujem.
NEPOMAHAT ! IGNOROVAT. TOXIK
Neriešila by som ju. Keď sa ona tvárila, že ťa nepozná,teraz by som sa na varila ja, že nepoznám ja ju. Nieje to detinské detinské bolo keď ťa videla a tvárila sa, že ťa nevidi. Vôbec sa tým netráp.😉
Počúvala by som svoj pocit , ak s ňou nechcem nič mať, tak dovi..
Ignoruj!
Pomohla by som, keby sa dalo a keby mi to nejak nepritazilo, alebo neskomplikovalo život.
Ak by som vedela tak pomohla. Osobne som priam alergická na vetu že sa ozve len keď niečo potrebuje. A čo je na tom zlé? Pre mňa teda vôbec nič. Nepotrebujem aby sa mi ľudia priebežne ozývali len tak aby sa mi potom nebáli ozvať ak by niečo potrebovali. Kamaráti/kamarátky sa ozývajú priebežne alebo teda ja im, známi väčšinou len ak niečo potrebujú rovnako ako ja im. Rovnako vôbec nevidím nič zle na tom ak sa niekto na ulici tvári že ma nevidí. Čo keď má zlý deň? Necíti sa dobre? Nemá chuť sa rozprávať? Takisto vôbec neriešim. Sama sa občas tvárim že niekoho nevidím keď nemám náladu na rozhovor alebo ako sa hovorí ani ústa sa mi nechce otvoriť.
Nie, nepomohla, ľudia sa menia len k horšiemu, nebuď jej handra
Ak mas s tou osobou spojene take pocity... keby to tak mam ja, tak by som nepomohla
Tak ako oni ťa nepoznali tak sa tvár aj ty, to sú presne tie tipy ktoré chcú len využiť a nič viac. Ignoruj, počúvaj svoj vnútorný hlas
Nie a bez akýchkoľvek výčitiek.
Mne nevadi pomôcť niekomu, kto sa ozve po rokoch len kvôli tomu. Veľmi rada pomôžem, ak sa dá, či cudziemu alebo známemu, nezištne.
Ak by som sa ale mala premáhať, niečo sa mi protivi, skratka to tak necitim, nenútila by som sa do toho a nemala by som ani výčitky. Pomoc nepovažujem za povinnosť ale za niečo, čo ma človek urobit rad.
V tvojom pripade by som urobila to, čo bezne v práci robíš, nič navyše.
Ja, z mojho presvedcenia, neotravujem nicim ludi, s ktorymi neudrziavam ziadny vztah, pride mi to mimo, chciet nieco od cloveka, ked ho inak nekontaktujem. Ja nezvyknem "protekcne" riesit ani s blizsimi osobami, nie to este s ludmi, ktorych mam v pazi roky. Ale zas, nie som clovek, ktory by nepomohol, ked moze. Asi by zalezalo, o co by slo...No zas stalo sa uz, ze "blizkej" rodine, ktora sa len pretvaruje, ze so mnou vychadza, inak ma len oklepavala, som nepomohla, ked som mohla. Je to tazko povedat, musis urobit tak, aby si bola preavedcena, ze si urobila dobre, aby si nemala v sebe vycitku. Ak pomozes, nepokazis tym nic, ak nepomozes a si o tom presvedcena, tiez nic nepokazis...
@mataazajo Aká hovadina? Myslela som na inteligenčný stupeň pani, ktorá píše… určite je podstatne zrelšia a rozumnejšia, ako pred rokmi- čo sa o žene, ktorá si po tom všetkom dovolí napísať len preto, lebo niečo potrebuje, povedať nedá. Preto by som sa neznižovala na jej úroveň a nedávala pociťovať “staré rany”, ale ak by som vedela, pomohla by som…
@tiika uuuplny suhlas
Pomohol lebo treba si pomáhať. Je to prejav zrelosti.
Za mňa - ak aj vtedy vás "poznali" len vtedy, ak niečo od vás potrebovali, tak v podstate teraz sa len história opakuje, on/ona proste vie, že pomôžeš a potom na teba zas "zabudne". On/ona ti niekedy s niečím aj pomohla? (Aj z "donútenia" dospelých?) Alebo naozaj nikdy? Ak nikdy, tak by som jej nepomohla (trebárs sorry, nemôžem z firmy takéto informácie vynášať, alebo niečo podobné). Ak ti pomohla, ale z donútenia, tak by som jej to zistila a len sucho jej trebárs preposlala mail. Ak ti niekedy pomohla aj normálne, tak by som jej pomohla v tomto aj ja "normálne".
Tak odpoveď asi poznáš. Prečo by si mala pomáhať niekomu, kto si ťa všimne len keď ťa potrebuje.
Ľudia sa nemenia. Keď ťa ani len nemala chuť pozdraviť, aj tak ťa len využije.. ešte si narob problémy v práci kvôli nej..
Podla toho o co ide ...ak potrebuje ozaj pomoc, tak by som mozno chcela aby ma spoznala ako cloveka ktory ma ochotu a pomoze, su to uz roky, zmenili ste sa vsetci odvtedy....ak je to len vychcanost vyuzit ta,tak by som sa vyuzivat nenechala
Nebuď hlupučká ☺️ čo ťa po takych ľuďoch. Ani sa tym netrap. Stlač "delete" z pamäti 😱🥳
Moj muz mal suseda, ako deti sa nemali radi, aj sa pobili, robil mu ten chlapec zle....po rokoch sa mu ozval ze nieco potrebuje ohladom muzovej prace, ze sam to nedokaze urobit..., muz mu pomohol, zhodnotil ze uz je v pohode, neidu sa kamaratit, ale aspon trochu prehodnotil svoj nazor nanho, co povazujem za fajn pristup
Pises, ze pomoct nechces. Ozyva sa v tebe i tvoje dobre ja. Alebo zvedavost, co od teba ta osoba zasa potrebuje? Myslim si, ze v kazdom pripade si ju mas vypocut. Potom sa rozhodni, ci je v tvojich silach pomoct druhemu a ci to
naozaj chces.
Kaslala by som na nu
10 rokov ziadny kontakt a zrazu si potrebna? Cista vychcanost
Ja mam z detstva všelijaké spomienky síce takúto situáciu som nezažil ale zažil som nejakú tú šikanu v pokročilom veku cca 13-15 rokov áno je to už možno dosť veľký vek nato aby som sa nechal šikanovat ale keďže som sa nevedel brániť ale nechcel som ani utekať tak som držal počkal kým sa chalan vybujákal a potom odišiel a dnes po nejakých tých rokoch keď aj stretnem toho človeka ktorý mi to robil pozdravím ho podám mu ruku a keď niečo náhodou potrebuje napríklad cigaretu tak mu ju dám len kvôli tomu nech mam od neho pokoj ale nehnevám sa naňho... podaktorí sa ospravedlnili a bolo im to ľúto a podaktorím to je jedno ale dôležité je naučiť sa odpúšťať aj svojmu najväčšiemu nepriatelovy ako sa hovorí odpúšťaj a bude ty odpustené. Ja by som im odpustil a pomohol a uvidíš ze sa ty určite úľavy ;)