Pomôcť niekomu z minulosti? Ako sa rozhodnúť?

Ak ťa zaujíma že čo potrebuje, zistí čo to je a nemám čas, nedá sa .. dovi dopo

Ja by som pomohla,ak by som vedela. Mozno som hlupa,ale pomohla. Boli ste deti a niektore deti su take,co ich neospravedlnuje,ale reapita je taka. Ja som tiez zazila vysmech,ublizovanie. Odpustila som a nemam problem s tymi ludmi travit cas.

Pozrela by som sa na problem a ak viem pomoct, tak by som pomohla.. Nevidim dovod nepomoct - aj keby cudziemu - nie to niekomu, koho poznam... emocnu zrelost a pochopenie a vnimanie s tej doby sme mali vsetci na urovni "dieta, pubertiak" a dnes sme vsetci uplne volakde inde... nie, nepretrhla by som sa riesit problemy prakticky cudzieho cloveka, ale ak by to bolo rychlo vybavene, preco nie... navyse dodnes nevies, ci tie deti neboli "otravene" s toho nuteneho "kamaratstva, lebo rodicia sa poznaju - ja mam takych zazitkov z detstva pozehnane...proste nesedela chemia... a vidim to aj na mojich detoch, ze len preto, ze ja si rozumiem s ich maminou, deti su niekedy na noze a proste to "nejde" povahovo...

Záleží o čo by išlo, ak by to bola nejaká blbosť, čo ma nestojí veľa času, námahy, vybavovania, tak by som asi pomohla a neriešila, s tým by som pomohla aj cudziemu … ak by išlo o niečo “väčšie” a musela som preto niečo aktívne spraviť a otravovalo by ma to, tak by som povedala, že bohužiaľ s tým neviem pomôcť…

Pozri, vtedy ste boli deti a dnes ste dospeli ludia. Podla mna su veci, ktore mozno deti vtedy nevnimali. Ja by som asi tomu dala sancu. Jednu. Ak by sa to opakovalo tak nie. A tiez teda zalezi, ci je to velka sluzba alebo nie.

naučila som sa žiť bez ľudí, ktorí sa naučili žiť bezo mňa 😉
Stále sa nájdu trápni ľudia, kt. mi zatelefonujú po roku, dvoch.... keď len niečo potrebujú. Absolútne bez chochmesu, hanby... Nie, nedá sa. Bodka 😉

Ano, mate pravdu, ze sme boli deti. Ale ked sa zamyslam, spominam si, ze pred cca rokom-dvomi sme sa nahodou stretli, videla ma, ja som ju chcela pozdravit a ona sa radsej odvratila, ze ma nevidi. No a zrazu, ked nieco chce, tak ma uz pozna…

Vyrieš to podľa seba. Ja by som pomohla ak by ma to stálo málo námahy inak nie.

Mne sa stalo nieco podobne a nepomohla som. Celu ZS ma dost odporne sikanovala spoluziacka, vtedy sa to ako sikana nebralo. Dnes ano. Nasledne ked som ju stretla po ZS niekde na ulici, tak presla cez cestu. A jedneho krasneho dna mi ako najkamka zavolala, ze zistila kde pracujem a chce informacie. Tak som jej povedala, ze jej pomoct neviem a cau. Po asi 10 rokoch sme sa nahodne stretli na stretavke, totalny ignor mode, ja som ju zo slusnosti pozdravila. Takze nie, nepomozem ludom z minulosti, ktori sa ku mne hnusne chovali.

nie

Nie nepomohla by som, dusevne vyzretie obsahuje aj to ze sa naucime byt asertivny. Sprava sa rovnako ako jej rodicia a tiez si myslim ze ak by si pomohla nasledovali by dalsie sposoby vyuzivania ta stylom podam prst a zoberie celu ruku. Ty bud hlavne rada ze i napriek tomu ze si prisla z tazkeho prostredia si v pohode a prekonavas sama problemi. Ona to mala v zivote lahsie a caka pomoc ty co si si vybudovala ju mas este po tom vsetkom podporovat, no nie. A este naviac ako sama hovoris necitis to tak ze jej chces pomoc a keby si jej pomohla podla mna by ta to zozieralo. Kym to nie je zivotu dolezita vec tak sorry.

Nie , nepomohla. A nie skrz toho, čo sa dialo keď sme boli deti.
Ak sa mi má niekto ozvať po rokoch len preto, že niečo odomňa potrebuje- nemusí sa ozývať vôbec.

Ja by som nešla sama proti sebe a pekne jej oznámila, že neviem pomôcť.

Určite jej nepomáhaj, doslova si z teba robí handru a to dokonca aj teraz v dospelosti. Ked vravis, ze ste sa stretli a ignorovala ta a zrazu nieco potrebuje, tak ste kamarátky? 😅 úplne s čistým svedomím ju odignoruj 🙂 alebo jej len napis, ze nemas cas a mas toho vela..

Žasnem nad tym ako si tu niektore zeny uplne v pohode nechaju skákať po hlave a este to radiť aj inym 😂 otras fakt

Zavisi asi aj od toho, v com chce pomoct. Ak je to nejaka blbost, ktoru by zvladla si zistit/zariadit aj sama, ale cez teba si to chce ulahcit, tak by som si asi cas nenasla. Je plytvanim venovat cas niekomu, komu sme ukradnuti. Ak by ale slo o nieco vaznejsie, s cim by jej nevedel pomoct nikto iny a bezne by sa s tym na mna obracali aj cudzi ludia, tak by som pomohla. Ked to prezeniem, keby som bola chirurg a jej dieta by potrebovalo specificku operaciu, ktoru by som vedela spravit len ja, tak by som pomohla 😀 .
Mozno ked nacrtnes co potrebuje, ti budu zeny vediet poradit pripadne aj ako reagovat aby si ju slusne, ale razne odmietla. Lebo niekedy je tazke ignorovat a potom sa clovek zamota aj do toho do coho nechce, lebo nevie ako povedat nie

Ignoruj. Ona by ti tiez nepomohla keby ze ju ty kontaktujes.

Samozrejme.ze by som pomohla.nie som malicherné ani pomstychtiva.Mne sa bežne ozývajú ľudia.s ktorými nie som v kontakte a vybavujem im veci skrz moju prácu.Vsetko sa mi to raz tam hore spočíta.ked príde môj čas.Mna to veľa námahy nestojí a niekomu pomôžem.

Slusne by som jej povedala, ze jej nemam ako ani preco pomoct.

Mozno keby sa najskor ospravedlnila, tak potom by som to zvazila. Ale tvarit sa ze nic, a po 10 rokoch len tak prist s tym, ze halo pomoz mi, tak to nie.

Nepomohla. Ak teda nie si lekarka, vtedy ano.. inak nie

Môžeš odmietnuť je to na Tebe, ja ak by ma to nestalo veľa času by som pomohla.

Ak vieš pomôcť, pomôž... uvidíš, aký dobrý pocit budeš mať z toho, že si prekonala samu seba a povzniesla sa nad ľudskou hlúposťou 😇

Ja by som pomohla. Snažím sa vždy pomôcť, ak viem. Aj cudziemu, nie to ešte niekomu, koho poznám.
A zároveň verím a dúfam v to, že ľudia sa menia, hlavne od detí/pubertiakov, však vtedy kto má rozum 😁
Iné je, keby sa k tebe "hnusne" správali aj v súčasnosti dospelosti, ale toto je dávna minulosť.

A ku komentárom, že keď sa niekto ozve po rokoch, len keď niečo potrebuje... Mne sa toľko priateľstiev obnovilo práve vďaka tomu. Že človek sa ozve, že niečo potrebuje, začneme kecať o tom, ako sme sa posunuli v životoch, čo sa zmenilo, ako sa máme a niekedy to je len krátkodobé, inokedy sa znova dáme do častého kontaktu.

Nenosím v sebe tisícročne krivdy a nenechám si nimi riadiť život. Ak sa mi "po sto rokoch" ozve niekto, na koho sa mi nič príjemné nevybaví, urobím pre neho len toľko, koľko ma nijako neobmedzi. Nič menej a nič viac. Ak sa ten človek zmenil, budem príjemne prekvapená, ak nie, bude mi to úplne fuk.

Podla vaznosti tej potreby, aby si mala ciste svedomie. Ak je to prkotina tak by som odmietla s usmevom na perach ako taku malu pomstu zato, co si si musela prezit

Ak by to bolo niečo pre mňa jednoduché, tak by som pomohla. Ak niečo zložité, tak nie.

Ja by som pomohla. Tie deti vtedy nemohli zato ako boli vychovavane.

Nemam cas, neda sa.. treba ignorovať.

ja by som sa robila teraz že ja ju nevidím. A nie nepomohla by som. Neznášam ľudi ktorý len prilezú vtedy ak potrebujú nejakú pomoc. A ináč sa hrajú že ma nepoznajú.

Ja nechapem tych co niekoho neznasali, ignoruju ho, tvaria sa ze nepoznaju...ze zrazu sa mu ozvu a chcu po nom nieco. To su uplne na hlavu padnuti? Ziadna sebareflexia?
Ani by som neodpisala.