Poznáte mladých, ktorí dostali nehnuteľnosť?
Máte niekoho takého v okolí, kde rodicia kúpili svojmu potomkovi nehnuteľnosť?
Nemyslím, že sa niečo podedilo v rodine cez babku, dedka, tetu.
Ako vnímate takých ľudí, ak by ste sa to dozvedeli, že vlastnia nehnuteľnosť s hodnotou 150 000 eur a viac?
Aj mne dali rodičia byt. Aj môjmu bratovi. A teraz už aj my máme pre deti nachystané bývanie. Nevidím na tom nič zvláštne.
Ja napr. nepoznam nikoho kto by len tak dostal byt/dom od rodicov. Max. pomohli rodicia nejakou sumou ale nikoho kto by vyslovene dostal nehnutelnost. A pre mna je to napr. skor nepochopitelne. Ale tak, ja sa pohybujem v priemerne zarabajucom prostredi, ziadne niekolkotisicove platy, ziadne investicne byty, tak zrejme preto. Ak niekto zaraba a zarabal cely zivot nadstandardne, prip. sa vyskytli nejake zivotne okolnosti, ze maju zvysnu nehnutelnost, tak chapem, ze daju dietatu. Ale ja takych nepoznam.
Poznám takých a je to super, ale ešte lepšie je, keď ich rodičia naučia finančnej gramotnosti...
A ty si ta, co dostala ci ta co závidí. Jedine by mi vadilo, keby sa ludia vyvysovali nad tých v najme 😏
Inak im to z duše prajem, nech užijú dlho a v zdraví ❤️
nepoznam nikoho takeho. Pozeram sa na to normalne. Ak rodicia chceli a mohli, tak darovali- mali stastie. Dovolim si poznamnku, ze mozno by to mohol byt problem, ak si dieta najde partnera. Potom treba riesit, ci ostat v dome, alebo hladat nieco spolu, aby sa partner necitil ukrateny, pretoze hypo vo dvojici je lepsia ako osamote. ( to dedukujem podla diskusii tu na MK - rozvody a delenie majetku, pripadne ako poriesit majetky pred svatbou aby boli obe strany spokojne)
@svetlonos nemusí patriť ani do jednej skupiny. 😊 My sme sa o tomto zhodou okolnosti bavili s mužom ráno pri káve na margo znamych. Mladá rodinka s dvomi malými detmi, nový luxusne zariadený bungalov, dve nové autá.. na pohľad dokonalost. Ale má to jedno veľké ALE. Šťastie v rodine na bode nula, problém s alkoholom a nevedia čo od dobrej vôle, pretože všetko majú a nie je sa kam posunúť.... Je to tak strašne celé komplikované a pritom si rodičia mysleli, že ak im všetko pre život nechystajú, bude dobre. No nie, nepadlo to na úrodnú pôdu....
Aj ja poznám viacero takýchto prípadov, aj priamo z rodiny, že prenajímali byt a keď sa syn chcel osamostaniť tak ho prepísali naňho, aj podnikateľ postavil dcére nový dom aj také prípady, že si prispôsobili poschodie spoločného domu, aby nemuseli riešiť bývanie, sú rodiny, ktoré sa starajú o bývanie svojich deti, tam nie je čo závidieť.
@svetlonos ďalší známi - jej rodičia postavili nový dom, kúpili novú audinu. On, novomanzel sa cítil tak zbytočný, že keď malo ich dieťa rok, našiel zmysel pri ukrajinke. Mal pocit mača, že ju zachraňuje a vytrháva z biedy. Rodine bol koniec. Ona má už v domčeku nasťahovaneho nového muža....
@fineta rozumiem čo chceš povedať ale neplatí , že dostanem byt, dom, tak budem nešťastný, už nemám v živote žiadne ciele, sny, rozvediem sa. Takisto sa rozchádzajú aj rodiny s nízkym príjmom, zadlzeni po uši tak ako moji svokrovci. Manžel spomína, že stále sa len hádali o peniazoch, ich nedostatku. Taktiež mnohí, čo bývajú celozivotne po podnajmoch, či splacaju hypotéku 30 rokov nemajú životné ambície, ciele. Ak je ich jediným cieľom splatiť v 60 tke hypotéku, ľutujem ich.
závisť je sviňa, čo?
Áno, prispeli mi na byt, ale pred 20 rokmi, keď ešte neboli také ceny ako teraz, mali peniaze tak prečo nie, do hrobu si ich nezoberú. A ako sa vyššie píše, tým, že som dostala byť neprestala som mať ciele v živote.
A poznám ešte pár ľudí, ktorým rodičia prispeli a pomohli, a neriešim, nezávidím.
@walentina7 byty neboli nikdy v normalnej cene...😍
v okoli si vsimam vsak take pripady, ze byt vlastnia rodicia, a daju tam detom moznost byvat...ale neprepisali byty na nich...
Keby si ty mala taku moznost nepomozes svojmu dietatu v starte do zivota? Niekto da svojim detom akurat tak dlhy,dalsi par tisic zo sporenia a dalsi nehnutelnost/pozemok. Niekto zaplati dietatu vodicak,auto, drahu skolu,podnajmy a niekoho deti musia este doplacat rodicom na ich zivobytie. A co k tomu dodat? Luto mi je akurat tych co musia platit dlzoby rodicov,ale ostatnym doprajem.
Áno. Moje deti po dedia, a aj dostanú keď bude treba. A ako ti to pomôže?
Poznam, zvacsa pripady ze sa dedi dom po babke a rekonstrukciu si platia “mladi”. A myslim ze super, snad sa nam podari nieco prichystat pre syna.
Poznam aj pripad ze rodicia zabezpecili vsetko - VS, teple miesto, dom, auto. Mladikovi prdlo v bedni, drogy, basa.
“It’s what you leave in them, not what you leave for them”
Zalezi viac na tom co nechas v nich nez co nechas pre nich.
Ďakujem za vyjadrenia. Vidím, že vystupovanie je rôzne. O čo vlastne ide. V práci sme sa dozvedeli, že kolegyni rodicia kúpili byt (novostavbu s parkovacím miestom v BA). Sama to nepovedala (ma ju už dlhšie), ale nejak to sa to kolega dozvedel, neviem ako. Ja jej to samozrejme doprajem, sama mam dostatok a rodicia ma tiež velmi podporili. Ale no kolegovia, je nás v práci dosť (aj z rôznych kútov Slovenska) a už ohovaracky a závisť prekvitá v plnom prúde. A to sú vsetci vysokoskolsky vzdelaný inteligentný ľudia a toto sa deje. Až mi je kolegyne ľúto. Dúfam, že sa čoskoro s tým ostatny zmieria a budú si riešiť svoje životy. Hlavne tam mame jednu kolegyni, ktorá takto riesi životy druhých a ono už to ide.
Poznam a v pohode. Komu maju dat ked nie detom.
Mne rodičia pomohli s bývaním nakoľko sa v danej dobe dalo.My deťom pomáhame tiež a velmi.Robime celý život a vieme setrit..Ale nechápem prečo by to malo zaujímať cudzích ľudí
Autorka,vykasli sa na kolegovcov. Kto inym ludom nedopraje tak len sotva moze mat pokoj v dusi.
Dostali sme, je to obrovská pomoc a obidvaja máme krásne platy,takže zabezpečujeme ďalšie nehnuteľnosti my- našim deťom, lebo máme tu možnosť a hlavne chceme.sme makači aj napriek tomu,že máme sa dobre finančne v dnešnej ťažkej dobe nečakáme,že stále budeme dostávať,ale jednoducho makame.Komu máme dať ,keď nie vlastným deťom.
jasné, poznám kopec aj v rodine sesternice či bratranci, tiež by som brala, ale nemala som to šťastie 😀
autorka-to v praci-ludia-to je syndrom susedovej kozy- ked nemam ja nech nema ani on...niekto si uziva byt, a niekto zavist...ale tak socializmus skoncil v 89-tom...
Každá minca má dve strany. My sa pozeráme na to z tej strany, že sme si museli zabezpečiť a vybojovať s manželom všetko bez akejkoľvek pomoci a niekedy nás zamrzí, keď naši vrstovníci dostali všetko na podnose a správajú sa akosi malomeštiacky, nie je im nič dobré. Akoby si nevedeli vážiť, oceniť... Mnohí majú prevrátené hodnoty. Keď budeme mať možnosť pomôcť svojim deťom, radi to urobíme, veď žijeme iba pre nich. Ale dobre vedia, že nič nie je samozrejmosť. Musia mať predovšetkým pokoru a ochotu pomôcť tým, ktorí to šťastie v živote nemajú a budú si ich pomoc vážiť. Nie dávať najavo, že "my sme nemuseli a predsa na všetko máme." Hlavne nech sú dobrí ľudia, všetko ostatné je druhoradé.