Problém s rodičmi
Ahojte,
S priateľom sme spolu viac ako rok. Ja mam 26 a on 34 rokov. Aj keď sme spolu len krátku dobu rozhodli sme sa, že sa zasnubime a začneme pomaly aj plánovať svadbu. Nebývame spolu, nakoľko chcem, aby to bolo "tak ako ma byť" a najprv ma byť svadba. Avšak u mojich rodičov sme nenašli pochopenie. Naši šaleli a dobre, že mi prsteň nevytrhli aj s palcom. Vraj som veľmi mladá, poznáme sa veľmi krátko a nemám stabilnú prácu (pracovať som začala len od augusta v novej práci, s priateľom sme sa o tom rozpravali a dohodli sme sa, že aj keď sa vezmeme s babätkom počkáme kým nebudem mat stabilnú prácu a zázemie). Začali mi vykrikovať to, ako sa s priateľom občas nezhodneme na nejakých veciach a ze nemáme všetky spoločne záujmy co znamená ze sa musíme lepšie spoznať a zistiť ci nám to spolu bude fungovať. Mne to príde veľmi vtipné, keďže aj naši sa doma niekedy na niečom nezhodnu a taktiež nemajú všetky záujmy rovnaké. Žiadny vzťah nie je 100% a v každom sa vyskytnú problémy, nezhody. Stále sme si to vedeli vysvetliť a myslím, že to je v živote dôležité a nie to, aby sme sa nikdy nepohadali. Doma sa so mnou už mesiac nerozprávajú a na prsteň sú až alergický. Je to hrozne psychicky vyčerpávajúce. Myslím si, že nerobíme nič zlé. Niekto sa pozná 10 rokov a rozijde sa a niekto pol roka a sú spolu šťastní cely život. Obaja sme dospelí, rozumní a vieme co chceme. Skúšala som sa s nimi o tom aj porozprávať, ale je to ešte horšie. Celé dni a noci len preplacem. Som veľmi sklamaná z prístupu mojich rodičov. Tieto chvíľa by mali byt pre nás s priateľom najkrajšie a mali by sme sa tešiť a kvôli mojim rodičom je to cele naopak. Obaja sme bez nálady a nešťastní. Veľmi sme sa tešili na to ako to všetkým oznámime, ako sa budeme spoločne tešiť a plánovať svadbu. A v takej to situácii nemáme ani chut sa s týmto pochváliť. Vždy som si predstavovala akú budem mat rozprávkovu svadbu a naši zahlasali ze žiadna svadbu nebude pretože oni nemajú čo oslavovať. Celému tomu nerozumiem. A priateľom inak nemajú problémy je to veľmi dobrý človek a vždy pomohol aj im ak potrebovali a oni zase jemu. Je to rozumný chlap, ktorý rozmýšľa do budúcna a hlavne chce mať vo svojom živote mňa. Myslím si, že iný rodičia by boli radi za takého "zaťa". Potrebujem poradiť čo mám ďalej robiť, ako túto psychicky náročnú situáciu zvládnuť. Bojím sa toho, že cez to všetko sa s priateľom rozijdeme kvôli psychickemu nátlaku. Odsťahovať sa od rodičov momentálne nechcem, nakoľko chcem mať najprv svadbu a som o tom presvedčená. Ale ako ďalej? Ako sa z toho celého nezblázniť? Prosím o radu. 🥲
prístup tvojich rodičov je zvláštny, ale zas pri pohľade z ich strany - máš 26 a až od augusta máš stabilnú prácu? Doteraz si študovala alebo sa viac-menej povaľovala doma a živili ťa rodičia (neviem, nepíšeš o tom)? Možno v tom vidia tvoju nezrelosť a nepripravenosť na život. Ale ak sa cítiš dospelá a zrelá na samostatný život, inak ako odsťahovať sa od rodičov to asi nepôjde
podla mna oni sa o teba boja, maju strach, co a ako bude, myslim, ze to je len o tej obave o vlastne dieta. Ze v tom nie je nic nejako ine, co by ta malo trapit. Ty vies co chces a myslim, ze ked do toho pojdete, tak oni to pochopia.
Asi by si sa stahovala k nemu, cize dom/ byt je jeho. Teraz si zacala pracovat … hypo a pod? No a ked to nevyjde vratis a s igelitkou a deckom do detskej izby. Uvazovanie tvojich rodicov pokladam za spravne … nepovedia Ti, ze ta povazuju za naivnu a nepripravenu do zivota. Riesenie je jednoduche, prenajmi si do svadby garzonku a dokaz, ze nie si decko, kt sa chce hrat na princeznu v bielych satach. Nemusis ich pocuvat .. si dospela, nezijes s nimi a je pokoj
@luli32 urobiť najdôležitejšie rozhodnutie v živote a pred zákonom spojiť môj život s niekým, s kým len rok randím a užívam si len tú peknú časť vzťahu, mi príde veľmi nezodpovedné. Máš 26 rokov, konečne sa správaj dospelo, rodičom iba oznamuj a neboj sa ich ako malá. Aký máš svoj vlastný dôvod (nie dôvody rodičov) neísť s ním bývať skôr ako si ho zoberieš? Je to dôležitejšie a rozumnejšie ako spoznať poriadne toho muža pred svadbou?
@luli32 že si stále dieťa.Pises, že aj svadbu chces kvôli nim???nikdy by som sa nevydala, pokým s človekom nebudem bývať a nespoznam ho.
Čo teraz čakáš, že zmenia názor?Preplákať kvôli tomu dni a nocí je zvláštne a k ničomu bepomoze.Normalne si zbal veci a choď s ním bývať a ďalej si riešte svoj život
V takom veku ti už naozaj nemajú prečo rodičia klásť podmienky môžu rešpektovať tvoje rozhodnutie, ty ich, ale zariadiť sa tak ako chcete vy dvaja...
Píšeš, že inak ho majú radi tak asi sa boja, že odídeš z domu, že ti to nevyjde...príliš sa ti starajú do života a táto atmosféra nikomu nepridá na nálade.Kde by ste išli bývať?
Vo vasom veku to nieje skoro. My sme sa zobrali po roku, ale byvali sme spolu hned. Ono nieze 'to tak ma byt', ale kedze mame trosku ine storocie je bezpecnejsie si to byvanie s niekym predtym vyskusat.
Rodicov by som mala na haku.
Ale ocividne este stale snivas.
@luli32 pozri sa realite do oci, v niecom mate kazdy pravdu. Na vasom mieste okamzite sa tahujem do spolocneho a svadbu planujem tak.1) dospoznavate sa, lebo je to fakt, ked ludia spolu zacnu zit je to ine 2) budes mat klud od rodicov a mozes byt stastna kolko chces 3) rodicia pochopia ze to myslis vazne a bud sa pridaju, alebo nie. V kazodm pripade si dospela, tak si sprav podla seba a nevyrevuj v detskej izbe.
V neposlednom rade, uznaj, ze rodicia ta poznaju.. ak maju pochybnosti o tom, ze sa vies osamostatnit, ked len teraz si zacala pracovat a uz chces ist do svadby a pod, tak asi na tomaju dovod... tak bud im ukaz ze na to mas alebo nie... ale dobre si veci premysli, hormony a zalubenie je jedna vec, realita druha.
A nie nie si mlada...
@luli32 a možno tvoji rodičia vidia niečo, čo ty nevidíš/vidieť nechceš.
priateľ býva sám či u rodičov? pracuje? ako často sa vidíte? napríklad to, že je dobrý, je taká charakteristika, čo neurazí ani nenadchne, lebo nevypovedá o ničom. je tu kopec tém, kedy pred svadbou bol priateľ dobrý a po svadbe sa zrazu úplne zmenil.
@walentina7 najsprostejšia odpoveď akú som kedy čítala ..také niečo môže napísať len zakomplexovaná osoba ..
Nikdy, naozaj nikdy by som si nezobrala človeka s ktorým aspoň rok nebývam v spoločnej domácnosti. Tam sa naozaj prejaví jeho charakter, jeho nápomocnosť jeho ochota a zlé stránky. A ste spolu veľmi krátko, jeden rok počas ktorého sa stretávate je naozaj málo.
Mno, ja neviem. Ešte pred 30 rokmi neboli tieto kohabitujuce partnerstva. Ľudia sa zobrali a až potom začali spolu žiť. A tých rozvedených manželstiev je z toho obdobia menej... Ak ste zamilovaní, chyby by si prehliadala asi aj v tom prípade, ak by si si "skusila" s nim žiť. V partnerstve je dôležité, aby ste mali spoločne záujmy, aby ste mali spolocny pohľad na svet, spoločné ciele v živote a plány. Ak ti "vonia", spĺňa predstavy o mužovi, s ktorým chceš stráviť celý zivot, tak hor sa do svadby aj bez spoločného bývania... Takto to vysvetli aj rodicom. Mas vek na to, aby si sa rozhodla. A aby si znasala nasledky svojich rozhodnutí. Pozor na to, aby si po 10 rokoch nerozmýšľala, čo máte vlastne spoločne a nezistila, že to je len ta chémia, ktora davno vyprchala... Mozno toho sa tvoji rodicia boja. Držím palce.
Najprv bývajte spolu bez papiera .Odsťahovať sa nechceš ale si nešťastná ja potom čo by mi rodičia povedali by som si zabalila veci a išla s priateľom teda snúbencom do podnájmu. A nie rodičia by mi hovorili niečo robili zlé a ja bývam doma u nich tak na to zabudni. Načo sa brať zo začiatku. Minule tu bola téma chodili spolu 2 roky nasťahovali sa do prenájmu a do pol roka sa rozišli že čista katastrofa bolo žiť s ním pod jednou strechou. Vtedy písala autorka.
@zuzana9393 úplne s tebou do bodky súhlasim. Ine je chodiť a každý pôjde domov do svojho a iné je spolu žiť a bývať každý deň.
Určite najskôr spoločné bývanie. Nikdy by som sa nevydala za niekoho, s kým som predtým nežila. Je to tvoj život a nie život tvojich rodičov.
Okrem toho vtedy bolo 80% žien tehotných preto sa vydávali nech to je na poriadku
@espeo presne tie manželstva sú teraz skoro všetky porozvadzané. Málo sa rozvádzalo 40- 50 rokov dozadu a staršie, ale iba preto, lebo sa to nepatrilo a bola to hanba v dedine. Tie ženy desiatky rokov trpeli hulvátstva, bitky, ponižovanie, psychické a fyzické týranie. Chvalabohu je doba, že nemusíš byť pri niekom priviazaná železnou guľou a môžeš si sama zvoliť ako budeš žiť bez toho, aby si sa musela spovedať cudzím ľuďom.
Za mňa jednoznačne najprv spoločné bývanie minimálne rok.
@stanulienkat tak napr ja mam rodinu z "mesta", a babky rozvedene :D to je už teda 40-50 rokov dozadu... nedali si tie PP hlave skákať. Myslím, ze vždy lepšie sa rozviesť ako trpieť celý život. Potom poznám druhu stranu, ženy trpitelky, a tie sa na state kolená tvária ako sväté, že koľko vydržali a nerozviedli sa, a co sme my za zeny rozmaznane, čo nám ma co vadiť hocičo:D tiež som rada ze dona je aká je. Viem si vybrať, rozmyslieť.. len to netreba preháňať:D
Baby, tu riešite rozvody... rozvadzaju sa casto emancipovane ženy, latentne lesby, čo použili muža ako spermobanku, pripadne ako zdroj príjmov, proste tych muzov uz nepotrebuju. Snad rovnako, ako ženy trpitelky. Ľudia trpia vo vzťahoch, lebo ich nemaju zalozene na (spravnych) hodnotach a nie preto, ze spolu 1 rok pred svadbou nezili v spolocnej domacnosti... Ak to autorke nevyjde, tak sa rozvedu (mozno).... ona sa hlavne nepýta, či má ísť žiť pred svadbou s mužom. Ona sa pýta, ako vysvetliť rodičom, že s ním do svadby žiť nechce na žiadnu skúšku (aspoň dufam)
@walentina7 aj hlúpy názor je nazor
Autorka, môžeš odpovedať na tieto otázky?
Čo na tvoj vzťah hovoria tvoji priatelia a ľudia čo vás oboch poznajú?
Vadí rodičom spolužitie pred svadbou z náboženských dôvodov?
Je problém ísť napr.do zdielaneho bytu, osamostatniť sa od rodičov a pritom dodržať predmanzelsku čistotu?
Aké konkrétne výhrady rodicia majú? Bol už snúbenec predtým ženatý, má už dieťa, prečo nežije samostatne vo svojom veku?
@janage nás vzťah berie každý normálne. Kamaráti keď sa o zasnubach dozvedeli boli radi a vraj sme sa konečne rozhybali. Nie je to kvôli náboženským dôvodom, skôr preto lebo pre nich spoločne bývanie znamená hneď aj dieťa a tiež pozerajú na to co povedia iní (bývame v malej dedinke). Priateľ si momentálne preraba dom, ktorý kúpil. Nakoľko si väčšinu veci robí svojpomocne tak to trosku trvá.
Výhrady majú hlavne k tomu, že sme spolu podľa nich veľmi krátko. Ako som spomínala poznáme sa vyše roka. Je to skoro rok a pol. Nebol ženatý, nemá deti. A ako som už spomínala domček si kúpil len na ňom pracuje. A ďalšie výhrady sú hlavne tie, že sme sa občas nezhodli na nejakých veciach a bohužiaľ boli svedkami aj jednej hádky. Neboli tam žiadne nadávky ani urážky. Skôr sme obaja tvrdohlavý a ani jeden z nás v hádke ustúpiť nechce. Až keď obaja vychladneme nájdeme kompromisy. Ale stále si myslím, že nezhody vo vzťahu ci v manželstve sú v poriadku a občas sa vyskytnú v každom vzťahu. Inak voči priateľovi žiadne výhrady nemajú.
@stanulienkat A s koľkými mužmi si žila a do roka si odhalila, že sa k sebe nehodíte?
@espeo zila som s jednym a zistila som, ze sme kompatibilni.
@stanulienkat a už ste teda zobrati? Možno si s ním začala žiť práve vtedy, keď ste si rozumeli v kvantach iných veci, ako "zdvihnuta záchodov doska". Autorka nechce žiť s mužom pred svadbou pre to isté ako ty. Lebo verí, že to je to najlepšie...
do svadby by som sa isto nehrnula bez toho, aby sme si spolu nevyskusali spolocne byvanie. je vo vo vztahu v celku dost dolezity krok, ktory podla mna ukaze aj to, ci je vhodne ist so samotnej svadby alebo nie