Rešpektujete, ak deti nechcú byť oblievané?
Respektujete v rodine, ak vase deti nechcu byt oblievane a sibane?
Stručné zhrnutie
- Rodičia a rodiny bežne rešpektujú, ak dieťa nechce byť oblievané alebo vyšibané; bežné kompromisy sú symbolické polievanie pár kvapkami vody, strek parfému, alebo úplné vynechanie zvyku.
- Ako praktické alternatívy k tradičnej oblievačke rodiny v diskusii uvádzali rodinné výlety (príklady: Budapešť, Krakov), hľadanie čokoládových vajíčok v záhrade alebo prespanie mimo domu počas veľkonočného pondelka.
- V diskusii sa objavili aj anekdotické negatívne skúsenosti vrátane modrín, zápalu priedušiek, hospitalizácie a vylievania vedrami do postele; tieto prípady sú v diskusii opisované ako jednostranné svedectvá a nie sú overené.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám reagovať, keď moje dieťa nechce byť oblievané alebo vyšibané?
A: Reagujte rešpektom a hranicami: rodičia v diskusii odporúčali nechať dieťa neotvoriť dvere, nechať ho mimo podujatia alebo povoliť len symbolické formy ako pár kvapiek vody, strek parfému alebo jemný švih korbáčom.
Q: Aké konkrétne alternatívy existujú k tradičnému polievaniu a šibaniu?
A: Diskutujúci uvádzali rodinné výlety (príklady v diskusii: Budapešť, Krakov), aktivity typu hľadania čokoládových vajíčok v záhrade, alebo prespanie mimo domu počas veľkonočného pondelka.
Q: Ako ochrániť dieťa pred agresívnym alebo nevhodným správaním oblievačov?
A: Konkrétne taktiky spomínané v diskusii sú: neotvárať dvere, zamknúť sa, dohovoriť sa s rodinou vopred, viesť dieťa k odmietnutiu a v extréme vyraziť na výlet mimo domu.
Q: Je oblievačka považovaná za násilie?
A: Názory sa líšia; mnohí ju považujú za folklór alebo trápnu tradíciu, zatiaľ čo iní v diskusii opisovali anekdotické prípady fyzických následkov vrátane modrín, zápalu priedušiek alebo hospitalizácie.
Q: Ako naučiť dieťa odmietať účasť na tradícii bez konfliktu s rodinou?
A: Rodičia radili jasnú komunikáciu vopred, trénovanie slov „nie“, praktiky ako nastaviť budík, zamknúť sa ráno alebo poskytnúť alternatívu (schovanie sladkostí v záhrade) a rozhodné neotváranie dverí oblievačom.
Q: Kedy je akceptovateľné povoliť len symbolické šibanie alebo oblievanie?
A: Podľa diskusie je akceptovateľné len so súhlasom dieťaťa a v rámci blízkej rodiny formou pár kvapiek vody, strek parfému alebo jemného poklepu korbáčom; teplota vody a spôsob (napr. teplá vs ľadová voda) sú rozhodujúce pre komfort dieťaťa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičia a rodiny by mali rešpektovať, ak dieťa odmieta účasť na oblievačke alebo šibačke.
- Symbolické formy (pár kvapiek vody, strek parfému, jemný švih korbáčom) sú v diskusii najčastejším kompromisom.
- Alternatívy ako rodinný výlet alebo hľadanie čokoládových vajíčok sú prakticky využívané ako náhrada tradície.
Sporné názory
- Niektorí ľudia považujú oblievačku a šibanie za peknú ľudovú tradíciu so zábavnými spomienkami, zatiaľ čo iní ju považujú za trápnu, ponižujúcu alebo dokonca za násilie.
- Jeden názor tvrdí, že takéto zvyky „neboli nikdy brutálne“, protiargumenty uvádzajú konkrétne anekdoty o bolestivých alebo nebezpečných skúsenostiach (modriny, zápaly, hospitalizácie).
Otvorené otázky
- Ako efektívne zabezpečiť rešpekt medzi generáciami pri zachovaní tradícií?
- Kedy a akým spôsobom zasiahnuť, ak sú oblievači pod vplyvom alkoholu alebo konajú agresívne?
- Ako vychovávať chlapcov, aby rešpektovali odmietnutie dievčat v kontexte veľkonočných zvykov?
Spomenuté značky a firmy
Slovenská akadémia vied, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV
Spomenuté produkty a metódy
parfém, korbáč, vedro vody, teplá voda, ľadová voda, čokoládové vajíčka, stužky, symbolické šibanie, neotváranie dverí, rodinný výlet, schovávanie sladkostí v záhrade
Miesta a osoby
Slovensko, Budapešť, Krakov, Saudská Arábia, Dr Katarína Nádaská
Ja som toto ako dieťa a ako mladá strašne neznášala, žiaľbohu som to musela akceptovať, lebo zvyky na dedine. Keď sme boli menšie, tak prišli možno susedia a spolužiaci, trošku pošibali medzi dverami, dostali vajíčko alebo čo a išli domov. Keď sme boli na strednej, tak bolo zvykom, že treba chalanov aj pohostiť, chlebíčky, zákusky a niečo vypiť. Oni chodili spolu všetci spolužiaci a niekedy ku mne prišli možno až navečer, kým obišli všetky spolužiačky, niekedy aj opití už a robili doma zle. Rodičia našťastie nikdy nedovolili aby nás bili, mohli len symbolicky a do vane ma dali iba raz a našťastie do teplej vody, lebo mama ich hneď krotila. Potom som ich po dva roky už ani nepustila, keď prišli večer napití a robili zle. Ako dieťa som cítila veľkú krivdu z toho, že chlapci si nosili plné igelitky čokoládových vajec a zajacov čo si vyšibali a ja som im ich musela dať za to, že ma vlastne zbili a my dievčatá sme nemali nič. Chodili sme šibať akože iba krstnú a niečo nám dala. Teraz mám dcéru a ak bude chcieť, aby ju niekto prišiel vyšibať, môže byť, ak si to nebude želať, neotvoríme a hotovo. Ja som jej zvykla poschovávať na záhrade sladkosti akože od veľkonočného zajaca aby mala radosť. Šibať chodila babku a deda a tetu. A mňa vyšibe synovec a je to. Muž absolútne nešibe a neoblieva. Jemu je to jedno. Hlavne že má čo jesť. Na Veľkú noc odpočívame.
@tenerifka nehnevaj sa ale tvoj príspevok o tebe veľa vypovedá netušíš a si šťastná že 25 rokov netušíš. Ak nevieš a chces vedieť tak si prečítaj napríklad na Slovensku mame Slovensku akadémiu vied a Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. je jeden z top ústavov podľa zahraničných hodnotení v celosvetovom meradle. Okrem toho veľkú popularizacnu pracu robi Dr Katarína Nádaská. Tak keď 25 rokov “nevieš” tak sa k tomu nevyjadruj sproste.
Samozrejme, ze by som to respektovala. My tieto sviatky zatial vobec nedodrziavame. V detstve mi ich dokonale znechutili. Ak vsak bude nase dieta chciet, tak tradicie zavedieme, ale v ramci respektu druhej strany. Vzdy som sa rano bala, lebo moj otec mal zvyk vyliat nas z postele. Neznasala som to. Ked uz som mohla, tak som sa zamykala v izbe a nastavovala si budik na skoro rano, aby som bola hore skor. A neskor som na tieto sviatky uz nechodila domov. A doteraz nechodim. Pamatam si, ako som sa raz schovala s krikom pod postel u babky, lebo ma chceli vysibat a poliat. Neznasala som tento den.
Mam 7 rocneho syna a chodi sibat. Ale nerobi z toho modlu - ak sa rozhodneme pre vylet a sibat nepojde, je s tym uplne v pohode. Sibe naozaj symbolicky, ziadna sila, len fakt slabucko poklepe korbacom po zadku. Oblievat nechce, lebo sam vie, ake je to neprijemne, ked je clovek mokry.
Cakame dceru a ak dcera povie, ze sibana byt nechce ani symbolicky, budeme to respektovat. Nikdy by som nedovolila, aby na moje dieta niekto vylieval kyble ladovej vody alebo ho hadzal do potoka, pripadne bil silou korbacom.
Nas otec a bratia oblievali tiez len tak symbolicky, par kvapiek na vlasy alebo parfem. Sem-tam prisli spoluziaci, ale ti moji boli celkom normalni - tiez len tak symbolicky. Zato moju sestru ked prisli obliat spoluziaci, tak mali kyble vody a vzdy som sa bezala ukryt, aby sa mi tiez neuslo. Je to snad najdebilnejsi zvyk aky na Slovensku existuje.
Ja si tak nejako myslim, ze keby boli sibani a oblievani chlapi, tato tradicia by velmi rychlo zakapala, ale ked ide o zeny, tie musia vydrzat vsetko, lebo tradicia, hoci aj nezmyselna.
mame syna a nechceme, aby ho niekto braval sibat, ked on sam nechce. keby neskor chcel (s kamosmi), tak ok, ale my sibacku a oblievacku nemame radi, takze ho k tomu aktivne nevedieme, a v pondelok radsej cielene nie sme doma, ale niekde na vylete.
keby som mala dceru, respektovala by som jej nie a muz takisto. ja si pamatam, ze som to nemala rada, a moj muz to neznasa snad este viac ako ja.
Úspešne tiež už roky ignorujem celú Veľkú noc. Dúfam, že tento pripečený zvyk polievať a švihať korbáčom postupne vymre. Syna k tomu nemienim viesť, muž tiež nešibe a som rada, že vie, čo sa v 21.storočí na chlapa patrí. Keď chcete rešpektovať sviatky Veľkej noci, hajde do kostola, nie ženy švacať.
Ahoj autorka 🙂 u nás musia rešpektovať mňa… 😂🤦♀️ ale k veci. Z detstva mám z tohto sviatku traumu, keďže sme obrovská rodina a ja som ako dieťa bola neuveriteľný introvert… chodili ku nám bratranci snad neviem z koľkých kolien a bolo bezne byt mokrá za deň aj 30x…. A všetci sa zdržali a smiali na nás (sme 5 sestier) že sme mokré ako kurence a podobne nevhodne situácie a ako dievca som sa cítila strasne ponizena, odvtedy tento sviatok neznášam, neuznávam žiadne symbolicky ani nič že aby sa nepovedalo. Môjmu muzovi som to zvestovala hneď na začiatku a povedala som mu, že ak raz budeme mať deti, že odmietam takéto aktivity (obzvlášť pre dcéru)… synovia chodia iba vyšibat babku (lebo ta si to vyslovene žiada)- ale to chodia kľudne aj v utorok, pretože vždy sme v pondelok mimo na nejakom výlete/pobyte… i teraz sme od štvrtku v Krakove a myslím, ze je to to najlepšie rozhodnutie čo sme mohli urobiť, žiadne nákupy pre šibačov, ale len intenzívne krásny cas v kruhu mojej 5clennej rodiny ❤️ minule roky sme boli na opekacke, chate, turistike, skratka stále niečo 🙂
Ja som to ako dieta neznasala aj “symbolicky”. Moj muz bratislavsky staromestan sibat nebol nikdy, takze toto absolutne ignoruje. Pred par dnami mi volala mama, ze ci ma synovi kupit korbac. Hovorim jej, nech sa spyta jeho. Syn (5r) razne odmietol, ze to je blbost. Aj ked v skolke o tom hovorili a pominule roky mu ho niekto v rodine pichol do ruky pocas velkej noci, tak odmietol s tym niekoho “buchat”. Ja neviem, niekde na dedine je to mozno ine, ale ja som rada, ze v meste tato blbost vymiera.
A u nás doma sa nerešpektovalo že som nechcela.
Bola som zlá, kazila sviatky, robila drahoty, netykavka, nemôžem byť taká, to sa musí atď atď atď. A ešte poďakovať a dať výslužku, pohostiť, usmievať sa, radovať... Brrr doteraz ma striasa
U nás máme dohodu, len teplá voda, priateľ rešpektuje, u nich v rodine max pohár vody ale skôr iba parfém a symbolicky vysibat, malý pôjde s ockom, už sa najbližšia rodina pýtala ci pôjdu, aby sa vedeli nachystať ale keď som bola malá tak sme vždy skončili vo vani a nemala som to rada, teraz mi to nevadí keď si môžem nastaviť teplotu vody. Ale tiež to nie sú vedrá vody ale len trochu
Ja si u nás pamätám takú vec, že mamu obliali, fakt velmi a nepekne, nahnevala sa a s plačom ušla. Celý deň bola zamknutá v izbe. Bolo to pre mňa strašne traumatické, moja mama NIKDY neplakala a zrazu toto. Našťastie potom sa to už nedialo, na veľkú noc sme chodili preč alebo sme neotvárali.
Mňa na prvú velku noc svokor oblial vodou. Muž to mal celý deň na tanieri, bola tichá domácnosť. NIKDY by si to už nedovolil.. ani mojich troch chlapcov k tomuto nevediem. Blbotina možná len na sk 😒
Keď som bola dieťa, nikto nikdy nič nerešpektoval. Susedia z ulice, chalani, kamaráti oblievali plnými vedrami vody, aj na ulici. Sesterniciam vyliali aj do postele kybel vody, chalani isli uplne cez mrtvoly. Neznášala som tieto zvyky. Našťastie odkedy mam rodinu, tieto zvyky ignorujeme aj s mužom. Aj keby niekto prišiel, neotvorime alebo keď chce niekto náhodou prísť, všetkým hovoríme, že nebudeme doma 😅
Za mňa naozaj, v ten deň sa niekde zobrať a ísť preč. Naj na cele sviatky nebyť doma, ak sa dá.
Hm, ako tak čítam príspevky, tak ja budem výnimka. Mne oblievačka nikdy neprekážala. Ako dieťa, zvlášť ako pubertiačka, keď sa mi páčili chalani, som sa na oblievačku tešila. Ja mám ozaj na to pekné spomienky, hoci som bola komplet mokrá. Bolo veselo, nemám na to jedinú zlú spomienku. Nespomínam si, aby som bola po oblievačke chorá. Nemám dcéry, ale ak by si to nepriali, rešpektovala by som to. Synovia sú jemní "oblievači".
Ja osobne z toho traumu nemam, vacsinou bolo iba velmi decentne sibanie v rodine a trochu vody. Dcera je mala, budeme “sibat” prvy rok, ked sa jej to nebude pacit, tak to praktizovat nebudeme. Aj to som musela manzelovi pripomenut, ze nema sibak, ten by to ani neriesil.
Sme 3 sestri - otec nikoho nepustal, lebo sme to nechceli. Respektoval nase nazory a pocity.
Ja mam 2 synov a dceru. Chalani sibat nechodia, chodime radsej niekam na vylet. Dcera je este malinka ( 1 rok), ak vsak nebude chciet pustit sibacov, nepustime ich. A ziadne " nech nerobi drahoty", ako tu bolo uz pisane. Otrasny pristup.
Vždy sa divím,keď príde téma oblievačka.
To naozaj ste boli tak zabité, zničené?
Odjakživa ma chodili chlapci oblievať vždy to bolo srandovné,žiadna násilie,modriny,...pekné spomienky na to mám.
A to bývam na dedine,čiže zvyky sa dodržiavali.
Ale asi sme mali normálnych chlapcov🤷
Ja už len keď som počula tento rok od priatelovej rodiny že mame prísť babky vyšibať tak sa mi zježili všetky fúzy na tele. Debilná tradícia na ktorej najviac záleží starým jezibabam čo by ich po zbytok roka nikto pozrieť neprišiel lebo si nechce kaziť pekný víkend. Nemám slovenských predkov a teda u nás sa táto primitívna tradícia oslavovaná tým najviac konzumným spôsobom vôbec neviedla. Milovala som moju mamu za to že vždy na šibačku ráno zvesila zvonček aby sme sa mohli prespať až do obeda lebo sme celu noc pozerali filmy 😁 to je ďaleko krajšia spomienka
Mne je smiešne, koľko mužov obhajuje tieto pohanské zvyky, lebo pohanské sú v tejto kresťanskej krajine. Ale akýkoľvek inaky zvyk je fuj, to do kresťanskej slovenskej krajiny nepatrí.
A pritom drvivá väčšina mužskej populacie to robí kvôli, jedlu, pitiu a prachom.
Keby sa dávali len stužky a vajíčko ako v minulosti a vypustilo sa núkanie alkoholom myslím, že by tento zvyk v dnesnych časoch do roka, 2 vykapal.
Tiež nevidím dôvod, aby si žena alebo dievča nechalo robiť niečo čo je jej vrcholné nepríjemné len preto, že ten druhý chce.
Nehovoriac o tom, že kedysi to malo úplne iný význam. Sibali len slobodní, vhodní na ženbu, slobodné vhodné na vydaj a pri tej príležitosti dievča mohlo verš na vajíčko ako odkaz vyskrabat atď.
Tiež som to ako dieťa neznášala, v momente keď som mohla som v ten deň začala chodiť na výlety.
Kto chce a je mu to milé, nech si užíva koľko chce. My ostatní sa zariadime podľa seba.
A povedzme si úprimne kedy ľudia veľa dreli vonku, tak podobne rozptýlenie bolo jedno z mála možnosti "kultúry" na dedine. Dokonca sa dievčatá predbiehali, ktorá mala viac šibačov, lebo o tu bol väčší záujem.
A ešte doplním,synovia sa tešia,že môžu ísť oblievať spolužiačky....s mojou voňavkou,majú zákaz brať peniaze,čiže dostávajú sladkosti.
Sú smutní,keď sa niekto zatajuje.
Mám dve dievčatá a také to symbolické “obliatie” a vyšibanie s riekankou rešpektujú, smejú sa pri tom. Ale mladšia je citlivá na vodu, takže tam vždy upozorním, že len jemne, alebo vodu vôbec. Ak by sa im to nepáčilo, tak by som šibačov nepustila dnu. A tento rok dokonca nahovorili tatina, aby si kúpil korbáč, lebo to sa predsa patrí a ony majú nachystané stužky, aby mu uviazali.

Ak by ma niekto oblial tak mu vypálim po papuli.