Rok po rozchode som sa cez to eštš stále nepreniesla
Prajem vám pekný deň damy,asi sa chcem vyrozprávať alebo možno poznať iné názory na podobnú situáciu. Takto pred rokom, som sa rozišla s partnerom, ako sa hovorí,z minúty na minútu. Prišla nezmyselná hadka,jedna z tých nekonstruktivnych s cieľom ublížiť mi? Ani sama neviem....Odišla som. Odvtedy sa mi viac neozval. Ani raz. Neľutujem rozchod,no neviem sa ani po roku preniesť cez to,že som sa ani po roku nedočkala niečoho ako prepáč alebo niečoho,čo by aspoň trochu zmiernilo ten porozchodovy hnus,ktorý po sebe zanechal.Myslela som,že časom to prejde,no ako idú roky,tak vo mne sa to iba stupnuje...a necítim nenavist,je mi to iba obyčajne ľudský luto...myslím,že som si takého človeka nezaslúžila ani spoznať,už.nerozumiem.zivotu a jeho hratkam so mnou
To je zivot a kym skor to pochopis,tym skor najdes stastie. Ty mas svedomie ciste,tak preco potrebujes blbe prepac? Ak si takato ani sa necudujem,ze ti vztahy nevychadzaju. Apropo ty si mu povedala prepac? Co ak on cakal na tvoje prepac.
@marca12 aká takáto? To som nepochopila...
Tak ja ti poviem moje realne skusenosti. Nebude to o byvalych vztahoch s frajermi, lebo tie sa skoncili vsetky ferovo. No taka drobnost, aj s byvalym s ktorym sme zostali najviac kamosi sme sa tak ci tak prestali po case kontaktovat. Kazdy ma svoju rodinu, svoj zivot, nie je dovod, pre ktory by sme sa mali dalej kontaktovat. No sluzi mu ku cti, ze ked som sa po rokoch ozvala, pomohol mi ako vedel v situacii ohladom dietata (je lekar) a za to som mu vdacna a vazim si to. No ukoncila som 2 vztahy, s kamoskami, podobne ako hovoris ty: proste som ich postupne odstrihla. Vies preco? Jedna si strasne namyslala a davala pocitit, ako je ona ta lepsia, ma lepsi vztah, a do oci sice aka som jej najlepsia kamoska, no skutek utek. Tak som si povedala, ze take spravanie sa mi nepaci, nie som povinna to tolerovat a nech si zije svoj skvely zivot bezo mna. Strasne ju to mrzelo, strasne nechapala.. lebo nechcela vidiet nic, len svoj pohlad. (Vidis tu trosku paralelu? Mozno ani nevies, a mozno aj ty si ublizila... nedavala si mu pocitit ten tvoj pristup 'ja som lepsi clovek'?)
Druhe kamaratstvo skoncilo tiez viac menej kvoli chlapovi. S odstupom casu si niekedy hovorim, ze som to mala brat s nadhladom, no v tej chvili to neslo a asi to tak malo byt. Ziadne prepac ani od jednej necakam. Mozno naopak ony odo mna, neviem 🤷♀️ Sme kazda ina, na nikoho sa nehnevam, pre nieco sa nase cesty stretli a zas rozisli. S niektorymi ludmi sme si proste blizsi a s niektorymi sa tie povahy tak biju, ze to proste nemoze fungovat. Pitvat to a chciet za kazdu cenu vyriesit nie je mudre, ani potrebne.
mozno ta to ma naucit tomu, aby si pochopila, ze svet nie je iba ruzovy, aj ked by sme si to velmi zelali. Jednoducho, nebrat si niektore veci k srdcu a naucit sa normalne zit. On nema byt ta osoba, co ti rozchod "ulahci". Ty si ta, ktora rozhodne o tom, kedy uz stacilo, ide sa dalej. Takto mozes cakat donekonecna. Ako chces prinutit cloveka k niecomu co nechce urobit?
zvytocne stracas cas tymito uvahami.rozisli ste sa a naco by sa mal s tebou kontaktovat? chces aby ti pomahal ako inym byvalym? a s cim? to je podla mna cudne. ja som od rozchodov nebola nikdy s byvalymi v kontakte.a ked si najdes partnera,tak chces byt v kontakte stale aj s byvalymi? nerozumiem. strata casu tieto uvahy,skodis iba sebe a chces udrziavat nejake pomocne vztahy.
Zbytočne si toho bývalého sama držíš v hlave očakávaním nejakého "prepáč". (ktoré môže očakávať aj on od teba). Dokým ho sama nepustis z tej hlavy, dovtedy ta bude trápiť. Krmis ten svoj pocit krivdy a sebalutosti ako také prasiatko a ono len rastie, rastie a rastie, na úkor tvojho šťastia. Musíš mu odpustiť, sama od seba, to je jediná cesta ako sa dostať z rozchodu.
Môj bývaly (a je tomu už vyše 10 rokov) mi tiež nevedel prísť na meno, pritom sme sa rozišli v dobrom, žiadny podraz ani ublíženie. Roky ma ohováral kade chodil, nedokázal si nájsť ani ďalší vzťah, živil v sebe zlosť a som si istá ze tiež čakal nejaké prepáč odo mňa. Zbytočne stratil roky života sám v svojich mentálnych 💩. A spravil si to sám.
Ja som mu odpustila, pochopila kde sme obidvaja spravili chybu, nezaoberala sa nim a žijem si šťastne. Odpustenie a pochopenie je oslobodzujece, nie sa zbytocne rochnit v minulosti
Ahoj, presne ta chápem. Prežívam a cítim, ako ty.
Ahoj, presne ma trápi to isté, ide o princíp, on sa kdesi smeje, predvádza a ja sa stále trápim, aj, keď nechcem, viem, že mám myslieť pozitívne, ale občas to na mňa príde..ta hnusná potvora depka. O 2 dni bude mať narodky, vyše 7 rokov som mu bola ta najbližšia a toto budú prvé jeho narodky, kedy sa bude zabávať s novou priateľkou, kedy si pozve všetkých priateľov a ja, ktorá som bola toľké roky pri nom, ta najbližšia, som zrazu ta najvzdialenejšia. A pritom sa s ním žiaľ stretávam každý deň. O to je to tazsie
Tak keď ťa to tak trápi tak sa to pokus urovnať v zmysle ukončenie v mieri. Si myslím že tiež je niečím od Teba veľmi zranený preto ten odstrih