Rozmýšľali ste nad starobou rodičov?
Ahojte, v poslednom case rozmyslam celkovo nad starnutim rodicov a nad tym, ako najst tu spravnu variantu ich zaopatrenia. (Este to nie je aktualne, ale do buducna).
Myslim, ze dnesna generacia +/- 40nikov stoji pred situaciou, ktora je vo vacsine rodin obdobna - odisli sme za pracou z roznych krajov SR vacsinou do hlavneho mesta, mozno do zahranicia. Vsetky rodiny, na ktore si spomeniem z mojho rodneho mesta, su v tejto situacii. Boli 2-3 deti, a vsetci su minimalne v BA, ak nie v zahranici. Rodicia zostali na strednom/severnom/vychodnom Slovensku sami. Starnu. Su teda 100ky km od nas.
Rozpravali ste sa na tuto temu s rodicmi? Alebo s partnermi? So surodencami? Aky mate plan? Budu ochotni sa rodicia odstahovat za vami, ked uz budu potrebovat starostlivost? Alebo "obetujete" pracu a zazemie vy a odidete aj s detmi naspat do rodneho mesta? Alebo teda domov dochodcov?
Velmi ma to zaujima, ze ako rozmyslaju ini. Urcite nas je dost v tejto situacii.. Dakujem 🙂
@19mylittlepony83 u nás Teda určite nie
Mne ochorela pred dvoma rokmi mama tak že sa prestala hýbať a to bolo volaco strašne. Vstávali sme v noci koli jej cikaniu ja aj otec. Takmer vôbec som asi dva mesiace nespala po pol roku a liečbe ktorú som vybavila sa stav trocha zlepšil po roku je “zdravá” pendlovala som medzi dvoma nemocnicami cez sto km každý den. Nechcem na to ani mysliet. Mám zničenú chrbticu, žalúdok a beriem lieky na búšenie srdca. Otec ani mama sa o svojich rodičov nepostarali o otcových rodičov sa staral otcov brat s manželkou ktori s nimi bývali. A o maminych rodičov o deda sa starala babka a ona sama umrela vo vysokom veku náhle sama. Ja čo sa mňa týka seriózne zvažujem eutanáziu. Čo sa rodičov týka neviem ale viem ze to sama nedám budú to musieť zvládnuť sami. Predlzujeme starcom umelo život liekmi namiesto toho aby sme dovolili ľudom pokojne umrieť.
@slovakboy Vieš to sú len reči lebo nie si v takej situácii ale ak by si mal utierať zadok kúpať polohovať a byť ako pes na reťazi 24 hodín nikam sa TI nebude dať tak hovoril by si ináč. Ani by si sa pri takom človeku nevyspal takže nie je to celkom tak ako píšeš. Jasné teraz TI súrodenec môže povedať a príde k reálnej situácii tak by si ináč rozmýšľal.
@luciaaaaa presne tak máš úplnu pravdu
@pokojvdusi9 v Mošovciach teraz budú zatvárať tam sa špecializujú z 80 percent na tých z Alzhaimerom. Môjho muža kolega tam ma otca v poslednom štádiu tejto choroby. A teraz im zavolali nech si pre neho prídu lebo idú centrum zatvárať. Preto idú zatvárať lebo im to nestáči na mesačnú režiu.
@yanni vieš čo ja som najprv opatrovala dcérku zomrela mi najväčšie peklo ako keby mi vytrhli srdce z hrude. Prišla suseda že či jej nepomôžem opatriť mamu tak že hej zomrela ONA už mala 88 rokov Potom prišla moja dobra kamarátka že mama jej ochorela na Alzhaimer a jej 3 súrodenci mamu nechceli ju prebaľovať kúpať tak som ju kamoške pomohla doopatrovať to bolo peklo za 6 rokov. A nakoniec mi moja dobra kamoška hovorí že vieš čo zistili mi rakovinu nemám nikoho no čo tak aj s ňou som sa trápila 3 roky takže nie je to ľahké.
Jednoznačne odporúčam naplánovať dopredu… som jedináčik a matka samozivitelka. Otec 86 rokov, už 3 roky u nás , od narodenia nevidiaci. Už skoro vôbec nechodí , opatrovatelka na 5 hodín. Je to fuška 😞 zvládnuť prácu , starostlivosť , nákupy … dcéra nastúpila na gympel a je na internáte ( dochádzanie komplikovane). Pre mňa nastala neuveriteľne ťažká situácia . Chcem sa postarať o otca ale ešte viac o dcéru … koho uprednostniť ? Z práce rovno domov, 35 km za dcérou v týždni pre mňa nepripadá do úvahy … otec súhlasil s domovom pre dôchodcov u nás v dedine aby som mohla za ním každý deň … je 9 v poradovníku , za 5 mesiacov sa posunul o dve miesta … keby som rozmýšľala dopredu je mi teraz ľahšie 😞
Zobrala si mi myslienky z ust, ja na to myslim denne. My sme sa rozutekali po svete, ja som nadalej, sestra je najblizsie 6 hodin cesty autom od rodicov. Dve dekady som si budovala zivot daleko, obaja s muzom tu mame dobru pracu, no srdce ma taha za rodicmi... Netusim, co urobit.
@alickapusinka ved píšem, že podľa toho, ako na tom budú zdravotne. Neodsudzujem nikoho kto rodičov musel dať do domova lebo nedokázal sa postarať.
My byvame blizko rodicov,sme traja surodenci,dufam,ze si povinnosti podelime a bude to unosne kedze mame rodiny...nechcela by som aby sli do domova dôchodcov kedze sami ani nechcú
@rika1968 je to veľmi ťažké aj pre tie deti dať svojho blízkeho do zariadenia, no keď iná možnosť nie je... Tu na Slovensku sú opatrovateľké príspevky až smiešne a nie každý si môže dovoliť ostať doma, nechať prácu a opatrovať mamu, otca ..niekedy je to na krátku dobu, niekedy na dlhú...Ja osobne by som nechcela mojim deťom byť na príťaž a aby kvôli mne nemohli normálne žiť...tak dúfam, že ani nebudem.
@rika1968 lenže zamyslela si sa aj nad tým, že niekedy tie deti inú možnosť nemajú? Ak má žena deti po 35-40 tke (čo je v dnešnej dobe viac a viac žien,) tak keď jej rodičia budú mať tých 70-80 rokov jej deti budú možno ešte škôlkari alebo školopovinné deti. Musí ich zabezpečiť. Ty si myslíš, že môže zostať doma ich doopatrovať? Málokto. A veľa detí žije v zahraničí alebo na opačnom konci republiky. Rodičia sa odsťahovať nechcú, pretože tu sú doma a čo majú tie deti spraviť? Ja by som od svojej dcéry nikdy nechcela, aby nechala kvôli mne prácu, alebo sa odsťahovala, pretože ja sa nechcem sťahovať alebo si dupnem , nechcem ísť do domova a pod. Kedysi mali ženy už po 50tke, keď bol čas opatrovať svojich rodičov odrastené deti , a niektoré aj v dôchodku, takže mali na to čas, boli doma, tak sa mohli starať. Teraz kto tej žene uživí rodinu, keď niekedy dva príjmy sú málo?
@rika1968
Keď sa nepozeráš na to tak, že starostlivosť o starého človeka je obeta, je zjavné, že si sa nikdy o starého a chorého človeka starať nemusela. Moja babka bežne nechávala pustený plyn lebo zabudla, že ho zapla. Nechávala pustenú vodu, raz som prišla a voda tiekla z umývadla. Po porážke ju bolo treba niekoľkokrát denne prebaľovať, kŕmiť, polohovať, kúpať, utierať jej zadok. V noci sa niekoľkorát budila a kričala, lebo za zabudla, kde je a bála sa. K mojím deťom som vstávala menej ako k babke. A to keď mala 70 začala sa o mňa starať, čiže čiperná žena do 85 rokov. Toto fakt kto nezažil nepochopí a bude sa biť do pŕs, že nikdy nedá rodiča do DD. Známej sa kvôli starostlivosti skoro rozpadlo manželstvo, lebo to bolo mega náročné a brutálna záťaž pre rodinu.
Neviem ako budú moji rodičia a svokrovci na tom o 20 rokov,ale už ako 22 ročná som vedela, že zázemie si chcem budovať v rodnom meste,presne pre toto... naše sestry sú jedna na SR druhá vo VB.. tá z VB chodí pomaly častejšie ako tá, ktorá žije na Slovensku... Takže my sme to takto vyriešili, rodičia nám pomáhajú s dcérou a my im to oplatíme, keď budú oni potrebovať..
My sme si doma zazili aj opatrovanie starkej, 3 roky leziaca, odkazana na 100 % opateru od mojej mamy, zomrela ako 93 rocna v nemocnici po dvojtyzdnovom pobyte v domove dochodcov lebo mama to uz nezvladala a dovtedy si myslela ze zvladne vsetko. Teraz riesim dalsi problem, muz od nas odisiel, nechal nas, mna a dceru 12 r. vo velkom rodinnom dome, kde zijem s mojou uz 80 r. mamou, ktora si stale mysli, ze ma 50 a zase vsetko zvladne, ze ju tam kludne mozeme nechat samu v dome a ona si vraj poradi. A zase sme na zaciatku tiez neviem co dalej, ci predat dom a jej kupit jednoizbovy byt, kde jej ale bude chybat dvor, zahrada.. a vsetko na co bolo zvyknuta. Domov dochodcov nespomenula ani jediny raz.
@sense Ved toto ja tiez musi prejst 200km a to nevravim o praci ze tam to musim sklbit....
@alickapusinka To fakt?,Ved tam Muzikoterapia,bazen,fyzioterapia kazdy ma svojho opatrovnika Sestrina svatka tam ma mamu 93r.fuuu tak tu asi budu musiet vziat k sebe do Bruselu
PROSTE ZENY JA TO ZHODNOTIM
STAROBA JE DOBRA POKIAL VLADZETE INAC STOJI ZA HOVNO...
NASICH RODICOV ESTE AKO TAK DOOPATRUJEME ALE NAS NEBUDE MAT KTO VED DETI PO SVETE ALEBO U NAS V SK NEBUDE MAT KTO ....
Kolega v praci va vratil po 12r z Usa na vychod domov kvoli rodicom.
My byvame so svokrou a teda ju zaopatrime. Mojich rodicov uvidime, brat je k nim blizsie.
Kazdy riesi asi ako sa da, kazdy to ma inak.
@rika1968 kedysi boli ženy na dôchodku už v 54ke. Deti mali odrastené a väčšina ľudí -rodiny, bývala niekde blízko. Nie ako teraz, rozutekaní po celom svete. Ano, jasné, boli aj takí , čo sa odsťahovali z rodného mesta, dediny ale to bolo menšina. Takže sa striedali pri opatrovaní a ženy mali ešte dostatok sily. Ak bude žena robiť, príde z práce unavená, tak ani tá asistentka jej veľmi nepomôže, pretože tam s ňou nebude celý ten čas - poobede, v noci, aby jej pomohla. A ráno môže zase vstávať do práce.
@rika1968
Ja som brigádovala v DD. Tí ľudia sa tam vôbec nemali zle. Mali svoje aktivity, kamošky/kamošov, komunitu, program. Áno, boli takí, čo boli zalezení v izbe, nasratí na celý svet a len vrčali. Ale boli takí, ktorí si celý týždeň žili veľmi aktívny život a cez víkendy/sviatky/Vianoce si ich rodina brala k sebe. Mali sme ľudí aktívnych aj ťažšie aj ťažké stavy. To, že sa cítia odstrčení a opustení je ich nastavenie. Mne moja svokra povedala, nech sa neopovážime si ju nechať doma a utierať jej zadok. Že ona chce ísť do domova. Moja mama je opatrovateľka. Starala sa o ľudí o ktorých nikto nezakopol a to rodina bývala cez ulicu a starala sa o ľudí, kde sa komplet celá rodina starala stále, len sa babku báli nechať samu. Mala ťažké stavy, onko pacientov aj len ľudí, ktorí potrebovali spoločnosť. Jedna teta mala 90 rokov a každý deň toľko programu, že moja mama nechápala. Proste ľudia sú rôzni. Ja som si kadečo zažila a nedovolím si preto povedať, nikdy by som nedala rodiča do DD.
@rika1968 tiež je rozdiel niekto chorý kto žiaľ odíde za pár mesiacov alebo rok a niekto kto je "len" starý a hlava mu už nepracuje. A v takomto stave žije aj 15 rokov..za ten čas sa ten syn/dcéra môže aj zblázniť. Poznám taký prípad..tiež nechceli mamu dať nikam, veď je to odsúdenia hodné predsa a potom syn to už nezvládol, nadobudol si plno zdravotných problémov a zomrel on prvý....

@gelifil tu sa bavime o doopatrovani kedy uz nie su schopni sa starat sami o seba a nie este o druhych